História obce Lokca: Od Valaského Práva po Rok 1945

Obec Lokca, nachádzajúca sa na severozápadnom Slovensku v okrese Dolný Kubín, má bohatú históriu siahajúcu do polovice 16. storočia. Vznikla na valaskom práve a jej názov je doložený z roku 1554 ako Wasylow, neskôr v roku 1625 ako Vasilov. Maďarsky sa obec nazývala Vaszilov, Vasziló. Poďme sa ponoriť do jej minulosti a preskúmať, ako sa vyvíjala v priebehu storočí.

Mapa zobrazujúca polohu Oravy na Slovensku.

Vznik a Valaská Kolonizácia

V polovici 16. storočia sa Orava stala súkromným majetkom významného a bohatého Thurzovského rodu. Zemepán František Thurzo poveril schopného a silného Félixa Hyru, aby založil novú dedinu v lokalite Vasiľov. Túto lokalitu v údolí vtedajšieho Lokčianskeho potoka, dnešného Hruštínskeho potoka, nazývali podľa valacha ukrajinského pôvodu Vasiľa, ktorý na pasienkoch Oravského panstva pásol ovce a dobytok dávno pred založením dediny. Félix Hyra prišiel do Vasiľova v roku 1554 s piatimi valaskými rodinami a založil tu dedinu. Jej pôvodný názov sa zachoval.

V daňovom súpise z roku 1554 sa uvádza: Wasylow je novozaložená dedina pána Františka Thurzu. Obyvatelia si stavajú domy v pustých miestach a hustých lesoch a miesto pluhu používajú motyku. V uvedenom roku vybudovali štyri usadlosti, lebo pán Ladislav David, výberca štátnych daní pre kráľovstvo, im vymeral daň 4 florény, čiže jeden florén za jednu usadlosť. Valasi Ogulec, Maxim (Maxin) Frtula, Prčík a Malik s rodinami vyklčovali lesy, premieňali ich na pasienky a oráčiny a vytvorili sedliacke rale. Félix Hyra s rodinou obýval šoltýsku raľu a stal sa dedičným richtárom obce. Jeho potomkovia žijú vo Vasiľove dodnes.

V tom čase raľa predstavovala rozlohu 30 ha pôdy, na ktorej si rodina postavila dom, hospodárske budovy a živila sa chovom oviec a dobytka. Rale boli pomenované podľa mien prvých osadníkov nasledovne: Ogulcova, Maximova (Maxinova), Frtulova, Prčíkova a Malikova. Keď Félix Hyra založil dedinu Vasiľov, v Námestovskom okrese existovala len Lokca. Okolité obce Babín, Hruštín, Breza, Krušetnica, Mútne, Vaňovka, Zákamenné, ba ani Námestovo ešte neboli založené. Preto Hyra s valachmi pásol ovce a dobytok na vzdialených pasienkoch, ktoré sa neskoršie stali územím ďalších novozaložených obcí a ich obyvatelia zachovali pôvodné názvy lokalít.

A tak sa v Zákamennom zachoval Hirovský hrebeň, v Babíne Romanov potok, zvaný Listova, v Mútnom Hierovisko a hora Vasiľovka. Vo Vasiľove je dodnes lokalita Hirovce, nazývaná podľa prvého richtára a zakladateľa dediny Félixa Hyru. Po smrti Félixa Hyru sa richtárom stal Ján Hyra, zvaný Roman. Spomína sa v chotárnej listine Babína. Z donácie Juraja Thurzu pre Jána Romana, Félixovho syna je známe, že v roku 1598 bol richtárom vo Vasiľove. V listinách sa Ján označoval priezviskom Roman Vasiľovský. Ján Roman Vasiľovský sa stal počas svojho života váženým a cteným človekom. V roku 1575 bol členom valaského súdu na Orave.

Valaské Práva a Povinnosti

Valasi boli ľudia slobodnejší ako sedliaci. Neboli zaťažení robotovaním na poliach a poddanskými daňami. Zaoberali sa pastierstvom, chovom oviec a koní. Mohli nosiť zbraň, strážili cesty a chotáre pred zbojníkmi. Sprevádzali pocestných a kupcov na kráľovskej verejnej ceste, ktorá viedla z Trenčianskej župy cez Zázrivú, Párnicu, Veličnú, popri rieke Orave do Tvrdošína a tam sa vetvila na Žywec cez Polhorskú dolinu a Nowy Targ cez Trstenú a Jablonku. Valasi odvádzali Oravskému hradu ročné naturálne dávky z oviec a kozliat, ale boli oslobodení od platenia krajinskej dane. Mali vlastnú samosprávu, na čele ktorej stál vojvoda, volený zhromaždením valachov a valaský súd.

Panovník Matej Korvín vydal oravským valachom privilégium v roku 1474 v Ružomberku. Valaské výsady potvrdili Ladislav II. v roku 1526 a Ferdinand II. v roku 1550. V daňovom súpise z rokov 1566 a 1567 sa Vasiľov opäť uvádza ako nová dedina založená pánom Turzom. V roku 1574 Štefan Kubínyi o Vasiľove zaznačil, že jeho valasi neplatia žiadne dane a nevykonávajú robotu. V roku 1578 Vasiľov patril medzi slobodné valaské obce, ktorých obyvatelia neplatili štátne dane a nerobotovali.

V 90. rokoch 16. storočia vojny proti Turkom vyžadovali nové a vyššie dane, takže skončilo obdobie daňovej slobody vo valaských obciach. V roku 1595 vo Vasiľove bola zdanená jedna celá usadlosť a druhá spolovice, takže platili štátnu daň jeden florén 68 denárov. V roku 1598 bolo vo Vasiľove šesť domov, od ktorých platili daň 6 florénov, teda jeden florén za jeden dom. Nasledujúceho roku župný daňový vyberač Florián David predpísal Vasiľovu okrem štátne dane, ktorá sa zvýšila na 1 florén 50 denárov od jedného domu, aj daň pre Oravské panstvo vo výške 50 denárov od jedného domu. Takže Vasiľovčania platili 9 florénov.

Uvedené daňové zaťaženie koncom 16. storočia bolo neznesiteľné, lebo nasledovali neúrodné roky. V daňovom registri roku 1601 zaznačil Florián David, že Vasiľov mal 6 domov, ale pre veľkú biedu boli zdanené len 4 domy, spolu platili 4 florény. Ján Roman, syn Félixa Hyru, v roku 1598 žiadal zemepána Juraja Thurzu, aby mu znovu udelil a potvrdil privilégium nebohého otca na slobodné vlastníctvo šoltýstva vo Vasiľove. Juraj Thurzo vydal Jánovi Romanovi privilégium 4. septembra 1598. V listine spomína, že nebohý Félix Hyra dostal od Františka Thurzu Šoltýske výsady a poverenie vytvoriť vo Vasiľove 6 usadlostí.

Kolonistom sa nepodarilo zúrodniť pôdu pre 6 usadlostí, lebo zem v obci bola kamenistá, plytká a neúrodná. Z uvedeného dôvodu zemepán Juraj Thurzo znížil počet predpísaných usadlostí vo Vasiľove na 5. Zároveň udelil Jánovi Romanovi slobodné právo vlastniť mlyn s dvoma mlynskými kameňmi a pílu na dosky. Ján Roman Vasiľovský sa stal dedičným richtárom, aj jeho potomkovia. Inštitút dedičných richtárov trval vo Vasiľove do zavedenia tereziánskeho urbáru v roku 1774. Dedičnými richtármi boli Hyra, Roman, Vasiľovský, Matejčík, Salacký, Matkovčík, Muťka, Pinka a Chlebnický. Nakoniec Juraj Thurzo zaviazal richtára, aby poddaní z Vasiľova plnili všetky povinnosti voči Oravskému panstvu, išlo o peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti.

V druhej polovici 16. storočia sa ustálili chotárne hranice Vasiľova, lebo boli založené susedné obce Babín, Breza, Hruštín, Krušetnica a v roku 1600 Vaňovka. Porovnaním priezvísk vyskytujúcich sa v urbároch 17. storočia vo Vasiľove a Lokci, v dvoch najstarších obciach Hruštínskeho úvalu je dokázané, že staré rody z Vasiľova a Lokce sa podieľali na zakladaní ostatných obcí Hruštínského úvalu.

Oravský hrad, pohľad od rieky Oravy.

Ťažkosti a Pohromy v 17. a 18. Storočí

Prvé desaťročie 17. storočia bolo pre obec ťažké a pustošivé. V roku 1602 boli v obci obývané len 4 domy, obyvatelia od nich platili daň 8 florénov. Dediny na Orave v roku 1604 rabovali hajdúsi zemepána Štefana Bočkaja, úhlavného nepriateľa palatína Juraja Thurzu a neobišli ani Vasiľov. V rokoch 1608 - 1609 bola obec zbedačená, spustošená, pre veľkú biedu boli súce na zdanenie len dva domy, dva boli opustené. V roku 1619 bolo vo Vasiľove obývaných 5 usadlostí, obyvatelia platili štátnu daň 8 florénov 25 denárov, na strážcov svätej koruny 1 florén a na údržbu kráľovského domu v Bratislave 60 denárov.

V roku 1620 bol richtárom vo Vasiľove Michal zo šoltýskej rale, priezvisko sa neudáva. Pravdepodobne išlo o Michala Muťku. Richtár mal v obci mlyn, osídlených bolo 5 ralí. Vasiľovčania vozili na Oravský hrad soľ, víno, odovzdávali panstvu jarabice a ďalšie naturálne dávky uvedené v urbárnom súpise. Cirkevne patril Vasiľov v rokoch 1554 - 1594 do farnosti v Sedliackej Dubovej. V roku 1594 založil Juraj Thurzo evanjelickú farnosť v Lokci, ktorú navštevovali obyvatelia z Vasiľova, Babína, Hruštína, Vaňovky, Brezy, Krušetnice a Ťapešova. V roku 1611 vizitoval faru v Lokci superintendent Eliáš Láni. Uviedol, že vo Vasiľove je 6 sedliakov s richtárom, ktorí dávali pánovi farárovi deviatok ovsa a jačmeňa, chlieb, hydinu, víno, sviece a pri sobáši koláče.

V kanonickej vizitácii sa uvádza jedna kostolná zemička vo Vasiľove Išlo o roľu za Dielnice s rozlohou 1080 siah štvorcových a lokčiansky pán farár Ladislav ju prenajímal. Pri fare existovala aj škola, ktorú v roku 1604 vypálili bočkajovskí hajdúsi. Kanonická vizitácia z roku 1647 predpisuje naturálne dávky pre farára a učiteľa. Po potlačení Pikovho povstania na Orave v roku 1672 farnosť v Lokci bola rímsko-katolícka. V 18. storočí sa utvorili nové fary, ale Vasiľov patril do Lokce naďalej. Obecným cirkevným sviatkom vo Vasiľove bol deň sv. Jána a Pavla (26. jún).

V roku 1626 bol vo Vasiľove richtárom Michal Muťka, žilo tu 17 rodín, čo bolo okolo 90 obyvateľov. Sedliackych ralí vo bolo 5 - Ogulčíková, Maximova (Mxinova), Frntulovská, Malikovska a Prčíková. Sedliaci platili poplatok na zámockých drábov. Ďalej boli povinní bojovať vo vojsku svojho zemepána, opravovať Oravský zámok a dávať panstvu dary. Bezzemkovia sa nazývali komorníci (inguilíni alebo podludníci). Tvorili obecnú chudobu. Na jeseň roku 1672 vypuklo na Orave povstanie pod vedením zemana Gašpara Piku, ktorému sa podarilo získať na svoju stranu sedliakov valaských obcí. Povstanie potlačil generál Špork a účastníkov dal kruto popraviť na šibeniciach v Oravskom Podzámku.

Dňa 15. októbra 1672 poslal Pavol Eszterházy, najvyšší generál Uhorska a dedičný pán Oravského zámku varovný list všetkým oravským richtárom, ktorým zakázal buričstvo v Oravskej župe. V roku 1676 bol richtárom vo Vasiľove Martin Vasiľovský. Vlastnil polovicu šoltýskej rale a bol najbohatší v obci. Druhá polovica rale bola preľudnená, žilo tu 11 rodín, potomkov šoltýsov a ak chceli prežiť, niektorí museli odísť. Richtár Martin Vasiľovský uznal šoltýske práva iba štyrom, ostatní siedmi boli povinní za výsady každoročne platiť. Tak ich chcel prinútiť, aby zo šoltýskej rale odišli a založili si rodiny v novovznikajúcich dedinách.

Štyria uznaní šoltýsi sa s richtárom Martinom podieľali na spravovaní dediny, vyberaní daní a súdnej právomoci. Zemepán Juraj Erdődy v roku 1677 zaviedol pre Vasiľov nový urbár, v ktorom stanovil obyvateľom peňažné dane, naturálne dávky a robotné povinnosti. Šoltýsi platili dane. V sume daní boli zahrnuté povozy (furmanky) a naturálne dávky. Na Oravský hrad vozili víno soľ, platili haringy, ovos pre kone, tešliarsky poplatok, desiatok od mlyna, oviec, šindľov a na vyzbrojenie zámockých drábov. Sedliaci platili aj domovú daň, nájom za pasienky, poplatok na katov, panských strážcov a iné poplatky. Počas kuruckých bojov dedina veľmi spustla. V uvedenom roku boli poddaní osadení len na 1,12 usadlosti, ostatné grunty boli opustené.

V 18. storočí nastali pokojnejšie časy, lebo skončili stavovské povstania. Obyvateľov trápili nečakané pohromy v podobe neúrodných rokov a moru. V roku 1709 vypukol v Lokci čierny mor, zomrelo tu 96 ľudí a keďže Vasiľovčania chodievali do lokčianskeho kostola, rozšíril sa mor aj do Vasiľova. V roku 1715 žilo vo Vasiľove 30 rodín, okolo 150 obyvateľov na 3 raliach. Vysievali 482 korcov zrna, z lúk zviezli 66 vozov sena. Lúky mali dobré, pasienkov dostatok, ale oráčiny boli neplodné. Richtárom bol Matej Zobo.

Roky 1715 - 1716 sú známe ako neúrodné, zamrznuté roky s hladomorom a morom dobytka. Neúrodu spôsobili júnové mrazy a ľadovec v lete roku 1715. V Oravskej župe sa takmer nič neurodilo a obyvateľstvo upadlo do veľkej biedy. Dobytok pre nedostatok krmu ochorel a vyhynul. V dôsledku hladu a zlej potravy sa medzi obyvateľmi rozmohli rozličné epidémie. Medzi neúrodou najviac postihnuté obce patril Vasiľov. Obyvatelia prinášali domov z poľa nedozretý, ľadovcom zničený ovos, mleli ho, miešali so sečkou a takto konzumovali. Ľudia denne umierali od hladu, boli vysilení a nevládni. Niektorí poddaní odchádzali z Oravy, aby sa zachránili pred hladomorom. Z Vasiľova odišlo na Dolnú zem 16 rodín. Niektorí nenašli živobytie na Dolniakoch a v iných krajinách a do Vasiľova sa vrátili.

V roku 1720 bol richtárom vo Vasiľove Tomáš Prečiník. Žilo tu 18 domácností. Len čo sa obec spamätala z pohromy hladomoru, prišla v roku 1739 ďalšia. Do Vasiľova a okolitých obcí sa rozšíril mor z Poľska. Vo Vasiľove zomrelo 68 obyvateľov, nakazených bolo 150. Župný úrad prikázal prísnu izoláciu obyvateľov týchto dedín. Ak niektorý obyvateľ z vyhlásených nakazených opustil dedinu, mohol ho ktokoľvek zastreliť, lebo každý človek z obcí nakazených morom ohrozoval verejné zdravie a život ostatných. Niektoré staré rody vymreli a vasiľovské rale dostali názvy podľa rodov, ktoré prežili a vlastnili pôdu.

V roku 1770 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Michal Chrobačik, Štefan Kušnierik, Juraj Náčinik a Ondrej Zobik. Vasiľovčania sa zaoberali poľnohospodárstvom a v obci nebolo ani jednej opustenej usadlosti. Podľa tereziánskej urbárskej regulácie v nížinách chotára, ktorá predstavovala devätinu katastrálneho územia obce, dopestovali žito a jačmeň. Ostatný chotár a oráčiny boli mlačné, mršné a planie, v ktorých toliko ovos se rodí. Vypestovali 392 bratislavských meríc (1 bratislavská merica = 62 litrov) ovsa. Lúky mali neúrodné. Sena narobili 17,5 voza. Pasienky mali pre kravy a kone. Pre voly najímali pasienky od Oravského panstva. Vody pre napájanie dobytka mali v chotári dostatok.

V obci bol mlyn, píla, vyrábali šindeľ z dreva, ktorého si mohli narúbať v panskej hore. Vasiľovčania pracovali na pltnici, pestovali ľan, vyrábali plátno a osoh mali z panskej píly v obci. Drevo na kúrenie a na stavbu domov si mohli nabrať z panskej hory. Vasiľovčania chodievali na trhy a jarmoky do Dolného Kubína. Od panských robôt na majeri pod hradom boli oslobodení, ale podľa potreby chodili opravovať Oravský zámok a panskú krčmu pod zámkom. Medzi robotné povinnosti Vasiľovčanov patrilo kosiť panskú poľanu v Račovej. Šoltýsi platili Oravskému panstvu domovú daň.

Župní daňoví úradníci Ján Ambrozy a Ladislav Medvecký vyhotovili súpis gazdovských rodín vo Vasiľove. Je zaujímavé, že u rodín, v ktorých otec zomrel, neuviedli meno vdovy, ale meno zosnulého gazdu. V roku 1774 bolo vo Vasiľove 63 domov a 67 gazdov. Priezviská vasiľovských rodov s koncovkou -ik (ík) vyjadrovali mladšiu generáciu potomkov zo 17. - 18. storočia. V roku 1778 žilo vo Vasiľove 269 obyvateľov na 7 raliach. Tereziánsky urbár zrušil právo dedičných richtárov zo šoltýskej rale a začal obdobie volených richtárov. Napriek tomu gazdovia naďalej volili za richtárov obyvateľov zo šoltýskej rale. Šoltýsi bývali na 12 usadlostiach a platili domovú daň Oravskému panstvu. sedliaci bývali na 20 usadlostiach a tiež platili domovú daň. Poddaní z jednej usadlosti robotovali pre panstvo so záprahom 10 dní v roku, bez záprahu (ručná robota) 20 dní v roku.

V roku 1788 bol richtárom vo Vasiľove Ján Kotúl, prísažnými Ondrej Zobík, Matej Dzubnár a Tomáš Zobík. V 18. storočí platili roľníci peňažné vojenské dane a do vojenských skladov odovzdávali naturálne dávky zvané porcie, ktoré boli ústne a konské. Medzi ústne porcie patrili potraviny pre vojakov, medzi konské patrili seno, slama a ovos. Okrem toho prispievali na údržbu kasární v Doln...

Obyvateľstvo a Život v Obci

Obec patrila Oravskému panstvu, spravovali ju dediční richtári. V roku 1624 mala asi 90 obyvateľov, v roku 1715 mala 150 obyvateľov, v roku 1778 mala 269 obyvateľov, v roku 1828 mala 87 domov a 448 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom. Za I. ČSR sa živili chovom dobytka, šindliarstvom, prácou na píle. rozšírená bola aj výroba súkna a pokrovcov.

Mapa okresov Oravy.

Prehľad Dôležitých Faktov o Obci Lokca

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové fakty o obci Lokca v priebehu jej histórie:

tags: #knaz #slovik #lokca