Životopisy kňazov a jezuitov na Slovensku

Slovenská cirkevná história je bohatá na významné osobnosti, ktoré svojím životom a prácou prispeli k rozvoju duchovného a kultúrneho života na Slovensku. Medzi nimi majú významné miesto kňazi a rehoľníci, ktorí pôsobili v rôznych oblastiach pastorácie, školstva a misijnej činnosti. V tomto článku si pripomenieme niektoré z týchto osobností a ich prínos.

Významné osobnosti slovenskej cirkvi

Medzi významné osobnosti slovenskej cirkvi patria nielen kňazi pôsobiaci na Slovensku, ale aj tí, ktorí sa presadili v zahraničí, či už v misijnej činnosti alebo v akademickej sfére. Ich životné príbehy sú inšpiráciou pre súčasných veriacich a svedectvom o sile viery a obetavosti.

Páter Vendelín Javorka SJ (1882-1966)

Vendelín Javorka sa narodil 15. októbra 1882 v Černovej (dnes časť Ružomberka). Bol rímskokatolícky kňaz, slovenský misionár a prvý rektor Pápežského kolégia Russicum v Ríme. Základné vzdelanie získal na ľudovej škole v Sučanoch. Nižšie triedy gymnázia absolvoval v Ružomberku, maturoval v Ostrihome v roku 1903 a následne vstúpil do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Noviciát si vykonal v Trnave.

Po noviciáte študoval rétoriku a klasické jazyky v St. Andrä v Rakúsku. V rokoch 1906 - 1909 študoval filozofiu na rehoľnom kolégiu v Bratislave. Po filozofických štúdiách ho predstavení poslali do Kaloče, kde bol vychovávateľom mládeže. V roku 1912 začal teologické štúdiá na teologickej fakulte spravovanej jezuitmi v Innsbrucku, kde bol 15. augusta 1915 vysvätený na kňaza.

Po skončení teológie v roku 1916 bol povolaný do armády, kde pôsobil ako vojenský kaplán až do konca vojny v roku 1918. Pri pomoci raneným a pri zaopatrovaní zomierajúcich sa vyznačoval obetavosťou a nebojácnosťou, za čo bol aj vyznamenaný. Po návrate z frontu do Trnavy bol rektorom tamojšieho kolégia a redigoval časopis Posol Božského Srdca Ježišovho. Počas svojho pôsobenia ako redaktor publikoval články v domácich náboženských časopisoch. Roku 1923 bol vymenovaný za predstaveného v Bratislave, kde pôsobil dva roky. Dával ľudové misie nielen na Slovensku, ale aj medzi zahraničnými Slovákmi.

V roku 1925 ho generálny predstavený Spoločnosti Ježišovej Włodzimierz Ledóchowski povolal do Ríma, aby sa pripravil na misijné účinkovanie medzi Rusmi. Venoval sa štúdiu cudzích jazykov, najmä ruštiny, a východnej liturgie. V Ríme bol ministrom na Pápežskom východnom inštitúte. Od roku 1929 mu pápež Pius XI. zveril budovanie Pápežského ruského kolégia (Russicum), ktorého základný kameň bol posvätený 11. februára 1928. Po kánonickom založení kolégia generálny predstavený jezuitov vymenoval Vendelína Javorku za rektora Pápežského kolégia Russicum. Bolo to kolégium pre tých, ktorí boli ochotní ísť do Ruska na misie. Počas Stalinovej krutovlády sa však nemohli dostať do Ruska, preto pracovali poväčšine medzi ruskými emigrantmi na Západe.

Rektorom Russica bol až do roku 1934. V roku 1934 ho vymenovali za dočasného administrátora a vizitátora ruského gréckokatolíckeho exarchátu v Charbine v Mandžusku. Tam zastupoval ruského katolíckeho exarchu počas jeho neprítomnosti. Ochorel na týfus, z ktorého sa napokon vyliečil. Po návrate exarchu organizoval katolícku misiu medzi ruskými vysťahovalcami v čínskom Šanghaji, kde viedol farnosť sv. Jozefa pre Rusov katolíckeho východného obradu.

V roku 1939 sa vrátil do Russica v Ríme, kde sa pripravoval na ďalšie poslanie. Počas návštevy Slovenska v roku 1941 šíril myšlienku zblíženia sa Ruska s katolíckou cirkvou. V tomto duchu mal 8. októbra 1941 v bratislavskom vysokoškolskom internáte Svoradov prednášku „Rusko a katolícka cirkev“.

Od roku 1942 pôsobil v Bukovine (Rumunsko), kde ho v čase druhej svetovej vojny zajala postupujúca Červená armáda. Zaistili ho ako špióna 19. júna 1944, odvliekli do Sovietskeho zväzu a odsúdili na 17 rokov väzenia. Na generálnej prokuratúre v Moskve podstúpil vyšetrovanie o politike Vatikánu. Po polročnom vyšetrovaní ho odsúdili na desať rokov nútených prác.

Jeden a pol roka bol v tábore v Moldavskej autonómnej republike, odkiaľ ho previezli do Inty na rieke Usa za polárnym kruhom, kde zostal do konca svojho trestu. V pracovnom tábore oslepol na jedno oko. O rokoch prežitých vo väzení a v pracovných táboroch nechcel rozprávať. Hovorieval, že to treba prežiť. V dôverných rozhovoroch však povedal: „Na začiatku som plakal, ale potom som si povedal: Takto si nepomôžem. Nie je to ani na Božiu slávu!“ Ráno si povedal: „Do večera to nejako vydržím. Zajtra si to poviem znova. - A tak som vydržal desať rokov.“

V táboroch slúžieval omšu v spoločnej veľkej cele hneď po polnoci, keď všetci spali. Sedel na posteli a na kolenách si rozložil malý oltárik. Niekoľko spoluväzňov, ktorí o tom vedeli, sa na svojich posteliach sústredili. Ako obetný chlieb používal rožky alebo žemle z pšeničnej múky. Spomínal, že veľa ľudí, i kňazov, zomrelo v jeho náručí. On ich zaopatril sviatosťami a modlil sa za nich. Viacerých poučil o katolíckej viere a prijal do Cirkvi.

Po prepustení na slobodu ho previezli do charitného domova v meste Poťme pri Moskve. Odtiaľ napísal bratovi list do Žiliny. V charitnom domove v Poťme prežíval posledné mesiace svojho núteného pobytu v Rusku. Československá vláda požiadala sovietske úrady o jeho prepustenie na základe žiadosti jeho brata, ktorý sa zaviazal, že sa postará o jeho živobytie.

Na Slovensko sa vrátil 21. apríla 1955 fyzicky zničený a poloslepý. Posledné roky života prežil u svojho brata v Žiline. V roku 1965 uplynulo 60 rokov od jeho vstupu do Spoločnosti Ježišovej. Pri tejto príležitosti mu generálny predstavený Jean-Baptiste Janssens zablahoželal osobitným blahoprajným telegramom. V tom istom roku oslávil aj 50. výročie svojej kňazskej vysviacky. Zomrel 24. marca 1966 v predvečer slávnosti Zvestovania Pána so slovami modlitby „Pane, do tvojich rúk porúčam svoju dušu. Gospodi, pomiluj… som celkom pri vedomí. Gospodi, pomiluj“.

Páter Vendelín Javorka bol opravdivým kresťanom, dobrým jezuitom a horlivým apoštolom. Miloval Cirkev na Západe i na Východe a usiloval sa svojim osobným príspevkom prispieť k jej zjednoteniu. Spolu s väzňami, mučenými v pracovných táboroch vydal svedectvo viery. Prokuratúra ZSSR zistila jeho nevinu a celkom rehabilitovala 1. Páter Vendelín Javorka zomrel v povesti svätca ako stále verný, ochotný, poslušný vyznávač a misionár - mučeník a pravý Boží sluha.

Dňa 15. októbra sa uskutočnila slávnosť pri príležitosti 140. výročia od narodenia rodáka, kňaza a jezuitu Vendelína Javorku. Táto slávnosť sa konala pri pamätníku Vendelína Javorku. Pozvaní na túto slávnosť boli slovenský gréckokatolícky arcibiskup „ad personam“ a eparchiálny biskup Košickej eparchie Prof. ICDr. Cyril Vasiľ SJ, PhD., pán dekan PhDr. ICDr. Dušan Pardel PhD., ružomberský bratia jezuiti a ostatní kňazi.

Otec biskup Cyril Vasiľ v homílii povzbudil veriacich k činnej službe a oddanosti Božej lásky akou žil rodák Vendelín Javorka.

55. výročie smrti P. Vendelína Javorku si pripomíname tento týždeň. Spomienka začína o 17.00 sv. omšou a pokračuje prednáškami o živote a diele Pátra Javorku, z pohľadu histórie prednáša Prof. Dr. phil. Emília Hrabovec a z pohľadu viery bude hovoriť P. Ján Ďačok SJ.

Ľudovít Eiselle SJ (1882-1979)

Ľudovít Eiselle sa narodil 28. marca 1882 v Sládečkovciach. Študoval na nitrianskom gymnáziu, kde sa ho ujal nitriansky biskup Imrich Bende a všestranne ho podporoval. Po maturite v roku 1902 študoval teológiu v nitrianskom seminári. Za kňaza ho vysvätili 3. júla 1906 v Nitre. Ako kaplán pôsobil v Bánovciach nad Bebravou. 20. februára 1911 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Noviciát absolvoval v Trnave, štúdium filozofie a teológie zopakoval v Innsbrucku v rokoch 1912-1914. V rokoch 1914-1916 bol kaplánom v Nagykarpornaku, v rokoch 1916-1917 prefektom na gymnáziu v Päťkostolí, v roku 1918 pôsobil ako vojenský duchovný v Bratislave, Komárne a v Žiline. Potom v rokoch 1918-1920 operáriom v Trnave. Väčšinou pôsobil ako misionár v kongregácii preparandistiek sv. Notburgy (1920-1923), v Ružomberku (1923-1929) a opäť v tejto kongregácii (1929-1930). V rokoch 1930-1933 zastával funkciu superiora rehoľného domu v Trnave, v rokoch 1933-1937 rehoľného domu v Bratislave, potom rehoľného domu v Piešťanoch (1939-1949) a r. 1949 znovu kláštora v Trnave.

Počas obdobia svojho mimoriadne plodného účinkovania viedol 150 ľudových misií a 47 exercícií. Treba uviesť misie v Pucove (1921), v Santove (Pilisszántó, 1938), v Selenči s pátrom Vendelínom Javorkom, v Magyarpataku pre Slovákov s pátrom Kolomanom Griegerom. Jeho misie u slovenských krajanov v Maďarsku a v Juhoslávii viedli aj k prehlbovaniu národného povedomia. V noci na 14. apríla 1950 ho spolu s ostatnými rehoľnými spolubratmi internovali a odviezli do Jasova, potom do Podolínca, Belušských Slatín, Báča a do Beckova. Vypomáhal v duchovnej správe v Beckove, v Piešťanoch v charite a v Čelároch-Kírti (1968) v Kongregácii milosrdných sestier sv. Vincenta - Satmárok. Od r.1973 v zhoršenom zdravotnom stave žil v Piešťanoch. Propagoval rozvíjanie spirituality kongregácie sv. Notburgy. Publikoval knižku Čo treba vedieť o kongregácii sv. Notburgy? (Trnava 1921) a spracoval niekoľko vzácnych dokumentov zo života jezuitov na Slovensku v diele Okienko do jezuitského života (Trnava 1940), Pamätník. Misie (rkp. 145 s.), Dejiny domu Spoločnosti Ježišovej v Piešťanoch 1939-1944 (rkp. 66 s.). Z nemčiny preložil monografiu M. Broula Svätá Notburga (Ružomberok 1923). Rajmund Ondruš spracoval jeho život a dielo v monografii Svedok a služobník generácií. P. Ľudovít Eiselle (Trnava 2000).

Anton Alojz Čapkovič OFM (1921-?)

Anton Alojz Čapkovič sa narodil 28. apríla 1921 v Žiline. Ordinovaný bol 18. augusta 1945. V roku 1987 bol na odpočinku, sekretár provincie Trenčianske Bohuslavice.

Ďalšie osobnosti

Medzi ďalšie osobnosti, ktoré si zaslúžia spomenutie, patria:

• Anton Bagin, ThDr. (narodený v Ilave, ordinovaný 22. júna 1947)
• Pavol Berkeš, ThDr. (narodený 31. decembra 1899)
• Rudolf Bošňák, Mons., ThLic. (narodený 1. januára 1918 v Bučanoch, ordinovaný 21. júna 1942 v Nitre)
• Jozef Čeman (narodený 30. októbra 1921 v Tuhári, ordinovaný 30. mája 1948 v Banskej Bystrici)
• Jozef Feranec, Mons., biskup (narodený 14. marca 1910 v Pobedime)
• Jozef Hrdý, SDB, ThLic. (narodený 10. apríla 1923 v Ostraticiach)
• Ján Hirka, Mons., ThDr. h. c. (narodený 16. novembra 1923 v Abranovciach)
• Michal Kľučár, Mons. (narodený 20. mája 1921 v Markušovciach, ordinovaný 9. júna 1946)
• Gyula Koller, Mons. (narodený 4. apríla 1921 v Podunajských Biskupiciach)
• Ernest Macák, SDB (narodený 7. januára 1920 vo Vištuku, ordinovaný 29. júna 1946)
• Celestín Mikunda, kanonik, dekan (narodený 29. septembra 1923 v Žiline - Porúbke)

Prehľad kňazov podľa dátumu narodenia

Nasledujúca tabuľka uvádza prehľad kňazov a rehoľníkov podľa dátumu narodenia, ktorí sa dožili vysokého veku alebo významne prispeli k cirkevnému životu na Slovensku.

Erb Arcibiskupského úradu v Trnave

tags: #knaz #z #radu #jezuitov #v #ziline