Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach: História a kostol

Košice, metropola východného Slovenska, sú bohaté na históriu a vzácne sakrálne stavby. Mesto má viac ako 40 kostolov. Druhý najstarší svätostánok v Košiciach je Seminárny kostol svätého Antona Padovského, známy aj ako Františkánsky kostol.

Kňazský seminár sv. Karola Boromejského aktuálne záujemcov pozýva na stretnutia, ktoré ponúkajú rozlišovanie povolania a možnosť nahliadnuť do života formácie seminaristov.

V Košickej arcidiecéze už 30 rokov funguje Kňazský seminár sv. Karola Boromejského v Košiciach. Toto výročie si v piatok 8. novembra 2024 pripomenuli slávnostnou svätou omšou. Svätú omšu v seminárnom Kostole sv. Antona Paduánskeho celebrovali spoločne košický arcibiskup Mons. Bernard Bober, pomocný košický biskup Mons. Marek Forgáč a aj rožňavský biskup Mons.

Súčasťou svätej omše pri príležitosti 30 výročia obnoveného Kňazského seminára sv. Karola Boromejského v Košiciach bolo aj udelenie ministérií. Na záver svätej omše ešte košický arcibiskup Bernard Bober poďakoval všetkým niekdajším aj súčasným predstaveným kňazského seminára.

Základňou pre formáciu povolaní a výchovu nových kňazov v diecéze je kňazský seminár.

Najväčšiu zásluhu na obnove kňazského seminára v Košiciach po období totality má prvý košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč. „Pred 30-timi rokmi, keď sa môj predchodca, arcibiskup Alojz Tkáč rozhodol obnoviť kňazský seminár, nemali sme dostatok prostriedkov, ani len z desatiny potrebnej sumy na základnú obnovu. A predsa proti všetkej logike tohto sveta sme do toho išli. Prví predstavení seminára pod vedením rektora Antona Konečného boli svedkami toho, že Božia logika je iná, ako tá ľudská. A naozaj, oplatilo sa spoľahnúť sa na Božiu pomoc a odovzdať sa do jeho rúk. Nič iné nám nezostáva ani teraz, keď túžobne očakávame, aby sa tieto obnovené priestory aj naplnili novými duchovnými povolaniami.

Kňazský seminár sv. Karola Boromejského bol likvidovaný a jeho predstavení boli disponovaní do duchovnej správy diecézy. Potom o dva dni neskôr bola spísaná zápisnica v kňazskom seminári o prevzatí budovy kňazského seminára, ktoré prebehlo v dňoch 11. a 12. júla 1950. Budovu v použiteľnom stave prevzalo do správy Krajského národného výboru cirkevné oddelenie v Košiciach. Vládnym nariadením 112/1950 Zb., zo dňa 14.(26.) júla 1950, bol kňazský seminár zrušený.

Štúdium v košickom seminári sa ukončilo v júni 1950. Bohoslovci mohli ešte urobiť semestrálne skúšky, ale na základe rozhodnutia štátnych orgánov sa mohli prihlásiť na osobitne organizovaný kurz. Keďže odmietli účasť, boli povolaní do osobitných vojenských útvarov. Predstavení a profesori seminára na konci školského roku boli policajne sústredení v seminárnej kaplnke s odôvodnením, že bezpečnostné orgány musia vykonať prehliadku v celej budove, lebo majú správy, že sa tam ukrývajú zbrane. Zbrane sa nenašli, ale biskupský seminár bol zrušený.

Kostol sv. Antona Paduánskeho v Košiciach bol v sobotu, 26. februára 2022 svedkom udalosti, pri ktorej košický pomocný biskup, Mons. Marek Forgáč, ustanovil ôsmich bohoslovcov Košickej arcidiecézy na službu lektorov a akolytov. Deň predtým sa na rovnakom mieste konala slávnosť, pri ktorej rožňavský biskup, Mons. Rektor kňazského seminára v úvode sobotnej slávnosti povedal, že napriek ťažkej situácii spojenej s vojnovým konfliktom u našich východných susedov je dnešná slávnosť dôvodom na radosť. Na slávnosti sa okrem predstavených kňazského seminára zúčastnili aj principáli bohoslovcov a ich rodiny.

Milý mladý priateľ, ak rozmýšľaš o kňazstve, alebo cítiš v sebe povolanie pre kňazstvo, pozývame Ťa skontaktovať sa s nami. Pokúsime sa Ti pomôcť preskúmať, či je to povolanie od Boha.

Kostol svätého Antona Paduánskeho, známy aj ako Františkánsky či Seminárny kostol, je významný chrám v Košiciach s bohatou históriou siahajúcou do 14. storočia. Nachádza sa na Hlavnej ulici spolu s Františkánskym kláštorom a predstavuje zbarokizovanú stavbu pôvodne gotického chrámu. V súčasnosti je zasvätený sv. Antonovi Paduánskemu. Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár. Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi.

Kostol sv. Antona Paduánskeho v Košiciach.

História kostola

Dejiny františkánskeho kostola v Košiciach siahajú až do 14. storočia, veľkú časť jeho stredovekej podoby však zmazala baroková prestavba v 18. storočí. Františkáni začali svoj chrám zasvätený sv. Mikulášovi budovať zrejme v 30. rokoch 14. storočia s podporou pánov z Perína. Z roku 1397 sa zachovala zmienka o kazateľovi zo sv.

Podľa najstarších dokumentov rehoľníci františkánskeho rádu pôsobili v Košiciach už v roku 1405. Zakladateľom ich kostola je rodina Perényiovcov. Kláštor s kostolom sa stal obeťou veľkého požiaru mesta v roku 1556.

Kostol postavili ako pomerne veľkú, reprezentatívnu jednoloďovú stavbu s dlhým polygonálnym presbytériom. Začiatkom 15. storočia zaklenuli loď (na dvojlodie) i presbytérium neskorogotickými klenbami ovplyvnené viedenskou gotikou majstra Michala.

Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel.

Opustenú a poškodenú stavbu prevzala armáda. Cisár Rudolf II. povolil v roku 1578 zastrešenie kláštora. Jeho priestory slúžili ako vojenská ubytovňa a loď kostola sa zmenila na sklad zbraní.

V rokoch 1597 - 1671, v období tureckého obsadenia Jágru bola svätyňa využívaná ako biskupská katedrála jágerskej diecézy. Keď Ferdinand III. premiestnil Turkami vyhnanú jágerskú kapitulu z Jasova do Košíc, boli františkáni v tom istom roku od 29. apríla prinútení odovzdať kanonikom na používanie svätyňu kostola. Sami si odbavovali liturgiu v kaplnke svätého Antona zriadenej v priestoroch dnešného seminára.

V období šírenia reformácie v roku 1600 boli františkáni prinútení vzdialiť sa z Košíc a loď ich kostola sa stala armamentáriom, skladiskom zbraní. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.

Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu.

V dôsledku nariadenia Leopolda I. v roku 1668 prestala loď kostola slúžiť ako vojenské sklady a keď sa jágerská kapitula premiestnila v roku 1671 do dómu svätej Alžbety vráteného katolíkom, františkáni preberajú do svojej opatery celý svoj kostol. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I.

Po návrate do Košíc františkáni znova využívali Kaplnku sv. Antona. V 18. storočí sa začalo s rozsiahlymi prestavbami kostola. V roku 1720 dostala loď novú, nižšie položenú klenbu s maliarskou výzdobou. Kostol dostal aj nové fasády.

Počnúc rokom 1718 prešiel františkánsky kostol dôkladnou obnovou z dobročinnosti kráľa Karola III. a mesta Košíc. Vtedy dostal pôvodne gotický kostol loď v barokovom štýle. V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány.

Pri tejto obnove sa nad bránou kostola dostal na svetlo Božie, po obití omietky, prekrásny reliéf zobrazujúci ukrižovaného Krista. V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár.

Po veľkej prestavbe kláštora v roku 1763 došlo o rok neskôr aj k zmene patrocínia kláštorného chrámu na sv. Antona Paduánskeho. Z obnoveného kláštora sa františkáni netešili dlho, už v roku 1779 ho postihol požiar a v roku 1788, po dekréte cisára Jozefa II.

Kláštor a kostol sa stali dňa 25. apríla 1779 korisťou ohňa. Vtedy sa zničili i vežové hodiny a štyri zvony. Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky.

V roku 1787 rozpustil Jozef II. košický františkánsky rádový dom. Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. Kráľovské nariadenie odovzdalo kostol a kláštor košickému biskupstvu založenému v roku 1804 na seminárne účely.

Po založení košického biskupstva bol v roku 1806 v kostole a kláštore zriadený kňažský seminár.

V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. V roku 1810 je kostol vojenským hospodárskym skladom. Na intervenciu biskupa Ondreja Szabóa sa v roku 1818 vyprázdňuje a po nutných opravách sa vracia k pôvodnému využitiu.

Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815.

V roku 1839 bola veža zvýšená o dve siahy. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, slúžil kostol ako košický farský chrám. Pri poslednej renovácii dómu svätej Alžbety bol kostol v rokoch 1877 až 1896 biskupskou katedrálou.

Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára.

Takisto aj neskorogotická klenba presbytéria a trojité sedílie s bohatou kružbovou výzdobou v južnej stene presbytéria. Nad barokovou klenbou lode v podkrovnom priestore sa zachovali zväzkové prípory pôvodnej neskorogotickej klenby. Všetky tieto prvky sú datované do obdobia prvej štvrtiny 15.

Architektúra a interiér

Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria.

Pôvodne gotický kostol prešiel barokovou prestavbou. To sa prejavuje aj na priečelí, kde sa zachovalo niekoľko gotických reliéfov, prvý zobrazuje ukrižovanie Krista. Ďalej sú to sochy sv. Františka, sv. Antona Paduánskeho, sv. Kláry a sv. Margaréty. Najvyššie je uložená kamenná plastika Blahoslavenej Matky s anjelmi.

Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka. Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity.

Veža nie je predstavaná za západnej strane lode chrámu, ako to býva zvykom, nevstupuje sa teda dnu cez ňu, ale týči sa až vzadu nad sakristiou. Táto kostolná architektúra je charakteristická iba pre františkánov a dominikánov. Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14.

Gotické prvky: Gotické okná sú lomené a majú jednoduché členenie. V presbytériu sú doplnené o jednoduché vitráže. Okná boli rozmerovo redukované a okno nad oltárom má len polovičnú výšku. Presbytérium, ako jediná časť chrámu, je ponechané gotické. Je pretiahnuté a ukončené je troma stenami osemstena. Zaklenuté je gotickou hviezdicovou rebrovou klenbou.

V stene uzáveru presbytéria je neskorogotické pastofórium v podobe polkruhovej niky, ktorá je vložená do obdĺžnikového obrazca.

Barokové prvky: Barokové postranné kaplnky sú otvorené do hlavného priestoru. Pôvodná loď bola vyššia približne o 3 až 4 metre. V 18. storočí bola rekonštruovaná a zbarokizovaná. Boli pristavané postranné kaplnky, ktoré sa na loď napájajú arkádami. Loď je pomerne úzka a je zaklenutá valenou klenbou s lunetami dosadajúcou do priebežnej rímsy. Iluzívne maľby však pripomínajú rebrá krížovej klenby. Arkády sú zdôraznené pilastrami s korintskými hlavicami.

Rozmerovo je tento chrám druhý najdlhší na Slovensku (61,5 m) po Katedrále sv.

Zariadenie kostola pochádza z 18. storočia.

Pri vstupe dovnútra zaujme barokový interiér z rokov 1760 až 1770. Výnimočne vysoké sú sochy na oltári. Sv. Peter a sv. Pavol majú vyše troch metrov. Pre oltár je typické veľkolepé stvárnenie netypickou rokovou konštrukciou s baldachýnom a postavou sv. Karola Bartolomejského. Oltárny obraz namaľoval viedenský maliar Michal Unterberger. Zobrazuje Pannu Máriu s dieťaťom Ježišom a so sv. Antonom Paduánskym.

Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia. Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym. Po stranách sa nachádzajú sochy sv.

Na klenbe svätyne nad oltárom je zobrazený sv.

V chrámovej lodi sa nachádza sedem bočných kaplniek s oltármi sv. Petra z Alkantaru, Panny Márie, Svätej Rodiny, Lourdskej Panny, sv. Vendelína, sv. Jána Nepomuckého a sv. kríža. V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia.

Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža.

Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity. Oltár sv.

Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv.

Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 - 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17.

V kostole je niekoľko náhrobkov.

Krypty

V minulosti mal kostol tri väčšie a viacej menších krýpt. Prvá bola zriadená pod svätyňou. Do tejto krypty bol v roku 1660 pochovaný jágerský biskup Benedikt Kišdy. Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758).

Druhá veľká krypta bola uprostred lode, zriadená v roku 1723. Tretia veľká krypta bola tiež v lodi, pod takzvanou loretánskou kaplnkou.

Menšie krypty pre jednotlivcov vykopali a vybudovali v rôznych častiach. Takouto kryptou je hrobka generála Jozefa Renauda (†1736) a jeho syna Jána Renauda (†1765) v kaplnke svätého Jána Nepomuckého. Pri oltári nepoškvrnenej Panny Márie je miesto odpočinku generála Gotfrieda Jána Sternthala. Pri bráne odpočíva Ferdinand Flachenfeld, hornouhorský vrchný poštmajster (†1758). V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660).

Podľa zápisnice z cirkevnej vizitácie z roku 1808, mal tento kostol iba jednu používateľnú kryptu, a aj do tejto sa pochovávalo veľmi zriedkavo. Podľa matriky úmrtí pochovali do krypty seminárneho kostola ako posledného grófa Augustína Dessewffyho 15. februára 1855.

Františkánsky kostol má veľa zhodných rysov s Dómom sv. Alžbety. Táto stavba vznikala v tom istom čase, ako dóm, teda z konca 14. storočia.

Novodobá história

Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich.

Prekážkou tejto idey bolo to, že chýbali potrebné materiálne prostriedky na stavbu vhodnejších priestorov pre bohoslovecký seminár Košického biskupstva, zriadený práve v pôvodnom kláštore františkánov.

Biskup, vidiac potrebu výstavby nových kostolov na periférii rozrastajúceho sa sídelného mesta, zakúpil pozemok, aby na ňom dal postaviť nový kostol na počesť blahoslavenej Panny, ako Regine Pacis, tj. Kráľovnej pokoja. Jeho úmysel bol zmarený jeho smrťou v roku 1925. Vtedy sa vďační veriaci chopili veci a spustili zbierku na postavenie kostola Reginy Pacis na pamiatku tohto biskupa.

Výsledkom vytrvalosti a obetavosti bolo rozhodnutie kat. spoločenstva v roku 1938, že postaví kostol na najvhodnejšom mieste, na južnom území Košíc. Tam mestský úrad veľkodušne daroval na tento účel pozemok 100×40 m, v susedstve sociálneho domu.

Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.

Za týchto priaznivých okolností sa začali práce: 9. júna 1938 sa uskutočnil prvý výkop a s promptným úsilím pokročili výkopy základov natoľko, že sa 29. júna mohli v prítomnosti veľkého počtu veriacich slávnostne posvätiť a umiestniť základné kamene. Obrad vykonal košický biskup, apoštolský administrátor Jozef Čársky spolu s dvoma otcami františkánmi.

Po sv. omši pod holým nebom biskup i generálny predstavený, páter Bruno Böhm, povzbudili veriacich. Farár mesta, prelát-kanonik Barna Tost ich oboznámil s dokumentmi historického významu, ktoré sa mali vložiť do základných kameňov kostola a kláštora.

Občania Márton [Martin] Stiebler a István [Štefan] Fábián vyjadrili v mene miestnych obyvateľov vďačnosť za stavbu kostola.

Nový kostol a kláštor bol vďaka promptnej práci ukončený v roku 1939. Na vežu umiestnili kríž 11. júna 1939, posvätený košickým farárom Barnom [Barnabášom] Tostom. Kostol a jeho zvon posvätil nový košický biskup Dr. István Madarász 17. decembra 1939 a slávnostne ho odovzdal františkánom do používania.

V modernom slohu postavený nový kostol je dielom farníka architekta Sándora Herbayho. Jeho dĺžka je 40 m, šírka 27 m a výška 12 m. Kostolná veža je vysoká 32 m. Obrady, konané vo svätyni, vyvýšenej o päť schodíkov, je vidieť z každého miesta kostola.

Obrovský mozaikový obraz v pozadí z kameňa vytesaného hlavného oltára zobrazuje blahoslavenú Pannu ako Kráľovnú Pokoja, nad ňou s holubicou, predstavujúcou sv. Ducha, vznášajúcou sa uprostred lúčov medzi anjelmi. Jeho nápis: Regina pacis ora pro nobis.

Bočné oltáre lode: na strane čítaní [ambonu]: oltár sv. Terezky z Lisieux ako dar Oltárnej jednoty a oltár sv. Antona Paduánskeho. Obraz na ňom je dielom umeleckého maliara Sándora Deéd-a. Oltár na evanjeliovej strane - oltár sv. Františka z Assisi ako dar františkánov tretieho rádu.

V roku 1940 zostavený organ na chóre darovala kedysi firma Rieger biskupovi dr. Fischer- Colbriemu. Kostol v rovnakom roku zariadili z verejnej zbierky aj ohrievačom vzduchu.

Biskup Dr. István Madarász dňa 21. decembra 1940 erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho.

Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.

V súčasnosti je Seminárny kostol otvorený len počas bohoslužieb a patrí pod Farnosť sv.

tags: #knazsky #seminar #kosice #kostol