Kniha Svätá krv a Svätý grál od Michaela Baigenta, Richarda Leigha a Henryho Lincolna je dielo, ktoré od svojho prvého vydania v roku 1982 vyvoláva búrlivé diskusie a protichodné postoje vedeckých i cirkevných autorít. Táto publikácia, preložená do viac ako dvadsiatich jazykov, sa stala zdrojom inšpirácie pre mnohé knihy, napríklad aj pre slávny Da Vinciho kód od Dana Browna, a dokonca aj pre počítačové hry. Ponúka totiž kompletne iný pohľad na základy viery, na ktorej stojí západná civilizácia.
Autori najskôr chceli iba porozprávať zaujímavý a čitateľsky príťažlivý príbeh o malej záhade, ktorá sa vynorila vo francúzskej dedinke Rennes-le-Château koncom 19. storočia, keď sa pri rekonštrukcii miestneho kostola našli aj šifrované dokumenty. Historické pátranie postupne doviedlo autorov k faktom a hypotézam o svätom grále, z ktorých vzišla jedna z najkontroverznejších kníh.
Medzičasom Svätú krv a svätý grál preložili do vyše dvoch desiatok cudzích jazykov a niektoré politicky veľmi autoritatívne režimy knihu zakázali.
Obsah knihy
Francúzsky farár v 19. storočí objavil vo svojej horskej dedine na úpätí Pyrenejí čosi, čo mu umožnilo získať a užívať bohatstvo niekoľko miliónov libier. Rozprávanie sa začína ukrytým pokladom a mení sa na bezprecedentnú detektívnu historku - na moderné hľadanie grálu, ktoré nás vedie späť do dejín cez krypticky zakódované pergameny, tajné spoločnosti, templárskych rytierov, katarských heretikov 12. a 13. storočia a tajomných francúzskych kráľov žijúcich pred viac ako 1300 rokmi.
A tých informácií je veru požehnane - viac než málokto iný si uvedomujú, že za vznikom kresťanstva boli historické, geopolitické, geografické, spoločenské a ďalšie faktory, ktoré vnímavému čitateľovi dokresľujú celkový obraz. Postavy zrazu dostávajú reálne miesta pôsobenia, predkov, potomkov, otvára sa príbeh, ktorý je súčasťou dejín a nie z kontextu vytrhnutý idealizovaný obrázok bez užšej súvislosti.
Kniha predkladá alternatívnu verziu k takzvanej všeobecne prijímanej histórii, alebo ju dopĺňa. Autori si nenárokujú žiadne právo na neomylnosť, naopak otvorene uvádzajú, že sa jedná o hypotézy a ich vlastné domnienky. Nakoniec, ako každá iná kniha vyslovujúca hypotézy, predpokladá aj Svätá krv a svätý grál čitateľa, ktorý má vlastný mozog a používa ho na vlastné, kritické myslenie a teda: môže sa vlastným úsilím pokúsiť predložené tvrdenia, postupy a závery preskúmať a následne prijať alebo odmietnuť, poprípade doplniť.
Samozrejme kontroverznou je komunikácia s Priorstvom sionským, no nie je potrebné brať všetky údaje ako neodškriepiteľný fakt. Skôr ako rozšírenie obzorov, možno trochu zmenu uhla pohľadu, či zaujímavé témy na úvahu.
Kontroverzné tézy
Baigentove úvahy i polemiky so storočia trvajúcimi predstavami o zrode a poslaní kresťanstva určite podnietia nové diskusie. Napríklad tvrdí, že o jeho smrti neexistujú dôkazy a doklady naznačujú, že nezomrel na kríži.
Podľa autora si Ježiš neželal, aby ho uctievali ako boha a aby z nejakého oficiálneho súboru jeho výrokov vzniklo náboženstvo. Hovorí, že v Ježišovom učení ide o to, aby každý človek mal možnosť vydať sa do Sveta mŕtvych, do nebeského kráľovstva, aby sa osobne stretol s Bohom a dal sa ovplyvniť Božím posolstvom.
Autori v knihe prišli s kontroverznou myšlienkou, že svätý grál sú v skutočnosti dokumenty ukrývajúce rodokmeň Ježiša Krista. Dokumenty, ktoré mali dokazovať, že Ježiš Kristus a Mária Magdaléna mali spolu dieťa, vraj držal v tajnosti rád templárov.
Niektorým templárom sa podarilo utiecť pred francúzskym kráľom Filipom IV., ktorý na nich v roku 1307 usporiadal hon. Za svoje útočisko si vybrali Škótsko, kde sa spojili so slobodomurármi, s ktorými postavili Rosslynskú kaplnku, kde svätý grál ukryli. Svedčí o tom i fakt, že pôdorys Rosslynskej kaplnky je podobný pôdorysu jeruzalemského chrámu, pod ktorým templári objavili svätý grál.
Tajomstvá Svätého grálu: Hľadanie Kristovho pohára | Celý dokument
Pátranie po Svätom gráli
Svätý grál je dodnes najhľadanejšou a zdá sa, že aj najtajomnejšou relikviou sveta. Čo ľudí na svätom gráli tak priťahuje? Ako vyzerá? Je to naozaj pohár, z ktorého pri Poslednej večeri pil Ježiš Kristus, a do ktorého Jozef Arimatejský zachytil jeho krv pri ukrižovaní, alebo je grál niečo úplné iné? Takéto otázky si ľudia dávajú už dve tisícročia, no jasné odpovede zatiaľ nepozná asi nikto. Prečo? Odborníci sa v odpovedi na túto otázku dosť rozchádzajú. Niektorí si myslia, že je vybrúsený z jedného kusu nejakého vzácneho kameňa, iní však tvrdia, že je skôr vyrobený z kameniny, bronzu alebo z tvrdého dreva.
Britský spisovateľ a historik Graham Philips vo svojej knihe Hľadanie svätého grálu tvrdí, že svätý grál sa už dávnejšie našiel. Relikvia sa nachádza od roku 1995 v bližšie neurčenom bankovom trezore vo Veľkej Británii. Vzhľad poháriku je známy z fotografií - pohárik je zo zeleného ónyxu vysoký asi päť centimetrov.
Pátranie aj naďalej pokračuje. Britský spisovateľ Henry Lincoln, ktorý je spoluautorom kontroverznej knihy Svätá krv a svätý grál, bol oslovený televíznou stanicou National Geographic, aby spolu s dánskym autorom Erlingom Haagensenom pripravili dokumentárny film o svätom grále.Podnetom k tomuto dokumentárnemu filmu bol objav Haagensena, podľa ktorého by sa svätý grál mohol ukrývať na dánskom ostrove Bornholm, v niektorom zo stredovekých kostolov. Kostoly boli postavené templármi, a predpokladá sa, že práve oni našli v troskách Šalamúnovho chrámu svätú relikviu.
Ďalšie teórie
Ďalších teórií o tom, kde sa svätý grál môže nachádzať je veľké množstvo. Historici sa tiež domnievajú, že by to mohla byť aj misa, v ktorej bolo uložené Turínske plátno alebo dokonca hrot kopije, ktorým rímsky vojak Longinus ukončil Kristove utrpenie na kríži.
Teórií a zaručene „pravých“ dôkazov je stále viac a viac. Tajomstvo svätého grálu asi stále čaká na svojho budúceho objaviteľa. Dvetisíc rokov sa o grále hovorí, dvetisíc rokov sa hľadá, a možno potrvá ešte ďalších dvetisíc rokov, kým ho niekto nájde. Svätý grál je tak stále najtajomnejšou a najzáhadnejšou relikviou na svete, a nič na tom nezmenili ani historici, či autori kontroverzných kníh.
Da Vinciho kód a inšpirácia knihou
Vo svete sa zrodila nová senzácia! jediný muž, skvelý americký spisovateľ Dan Brown! Svet spoznal Da Vinciho kód! nadšených kníhkupectiev svetový bestseller Dana Browna - Da Vinciho kód vyvolal rozruch. Ľudia na celom svete milujú záhady a tajné sprisahania. Sú knihy s touto tematikou také populárne? Zrejme preto, že skrytým skutkom môžeme pripísať všetko čo nás trápi. Máme pocit, že my sme vlastne nič netušiace obete na šachovnici sveta. Neprezráža tento sklon skôr niečo významné o nás? Prečo toľko ľudí siahlo práve po Da Vinciho kóde? Túžba po zakázaného ovocia, alebo prostá túžba po pravde, či byť len jednoducho in? Čo vlastne za všetko môže?
Da Vinciho kód je kniha trošku špecifická. Popri fiktívnych postavách, podľa autora obsahuje aj niekoľko skutočných faktov. Faktom je, že v knihe je venovaná dokonca jedna zvláštna strana. Ide o zvláštny prístup na obyčajnú beletriu ak ju za takú máme považovať. Otázkou je, nakoľko je jej názov dôveryhodný. Dan Brown sa inšpiroval staršími knihami, napr. známou Svätou krvou, svätým grálom. Postavy zrazu dostávajú reálne miesta pôsobenia, predkov, potomkov, otvára sa príbeh, ktorý je súčasťou dejín a nie z kontextu vytrhnutý idealizovaný obrázok bez užšej súvislosti.
Kniha sa opiera o špekulácie a vymyslené zdroje. Dan Brown má dobrú fantáziu, ale ako znalec histórie Európy a cirkvi je neschopný. Všetky udalosti v knihe sa točia okolo tajného spolku Priorstvo Sionu a dokumentov, ktoré tento spolok ukrýva. Historickým faktom je, že Priorstvo Sionu nikdy neexistovalo. Ide tu o vydarený podvod Francúza Pierra Plantarda, ktorý zomrel v roku 2000. Vyrobil falošné dokumenty a dokázal podviesť pisateľov kníh "Svätá krv" a "Svätý grál". Leonardo Da Vinci nebol nikdy žiadnym šéfom Priorstva Sionu, ktoré ani nikdy neexistovalo. Ani on ani nikto iný nemal žiadne tajné informácie o Ježišovi. Tvrdenia Da Vinciho kódu o Svätom Grále a truhle plnej dokumentov z Ježišovej doby, o tajných kódoch v Da Vinciho maľbách sú šikovným výmyslom a výplodom fantázie.
Záver
Svätá krv a Svätý grál je proste úžasný výlet do histórie, ktorý so sebou prináša množstvo kontroverzných, no nie nepravdepodobných záverov.