Chrám Matky Božej v Paríži (Notre Dame de Paris) je jednou z najvýznamnejších a najznámejších katedrál na svete. Táto gotická stavba, nachádzajúca sa v srdci Paríža, má bohatú históriu a kultúrny význam, ktorý presahuje hranice Francúzska.
Román Chrám Matky Božej v Paríži je strhujúcim príbehom vášne. lásky a nenávisti, odohrávajúci sa v uliciach stredovekého Paríža, ktorý je pretkaný množstvom prekvapivých rozuzlení a udržiava čitateľa v napätí až do samotného záveru. Je to príbeh hrbatého nájdenca Quasimoda.
História Chrámu Matky Božej
Kráska, ktorá ako nežná panna (aj ked už má pár sto rokov, jej "telo" začali stavať v roku 1163;) a okrasa Paríža, sedí na brehu rieky a vo vetre jej vejú vlasy. O tejto katedrále som čítala leda tak v knižke od Huga. Nemám pamäť na podrobnosti (veď kto chce, na nete si nájde). Už aj v knižke sa mi javila vznešeno. Do výšky má niečo okolo 35 metrov, a to je už pekve vysoká kráska. Ja ako 156cm-rové škvŕňa som sa tam cítila ako zrnko maku pred mlynčekom na mak.
Stáť pred ňou? Vošli sme teda dnu. To nebol len kostol. Bola tam atmosféra, ktorá vám spôsobovala zimomriavky. Rozloha 130x48 metrov je plocha, na ktorej sa nachádza veľa histórie. Sopchy, obrazy..ale v tomto gotickom chráme sa udialo veľa. Bol tu korunovaný napríklad Henrich VI. Omšu tu odslúžil aj Ján Pavol II. Jediný záporný dojem bolo asi lešenie na lavej strane chrámu. Ale keďže túto pamiatku chcú a teda už pár rokov ju hýčkajú cementom a farbami, aby si zachovala krivky, nech je im odpustené.Ako sme tak odchádzali, prechádzali sme cez malé námestíčko pred touto stavbou. Na jednej lavičke sedela osoba, ktorú vidíte na fotografii. A tak mi to opäť pripomenulo Quasimoda z Chrámu Matky Božej.
Relikvie v Chráme Matky Božej
„Je to zázrak: v katedrále Matky Božej v Paríži je uchovaná jedna z najväčších relikvií kresťanstva - tŕňová koruna Spasiteľa. Koruna v parížskej katedrále je kruh z viazaných tŕňových prútov, ktoré sú spojené zlatými niťami. Práve v tomto kruhu, ktorý má priemer 21 cm, boli tŕne. Bolo ich okolo 70 a všetky boli darované francúzskymi kráľmi a byzantskými cisármi ako dary katedrálam a kostolom rôznych kresťanských krajín.
Tŕňová koruna Spasiteľa (aj keď s istotou nemôžeme tvrdiť, že naozaj bola na hlave Ježiša Krista) je spomínaná v poviedkach pútnikov do Jeruzalema už od štvrtého storočia. Roku 409 sv. Paulín de Nole ju spomína ako jednu z relikvií v Jeruzaleme, takisto ako aj mučeník Antoán v roku 570 a v roku 575 Cassiodorus vo svojom komentári ku žalmom zvolá: „Vo východnom Jeruzaleme je stĺp a tam je tŕňová koruna!“
Medzi siedmym a desiatym storočím bola premiestnená do Konštantínopolu, do kaplnky byzantských cisárov, aby ju zachránili od rabovania počas útokov Perzskej ríše. V roku 1238 byzantský cisár majúc finančné ťažkosti, založil relikviu u benátskych bankárov. Neskoršie francúzsky kráľ Ľudovít IX. kúpil u cisára mnohé kresťanské relikvie, medzi ktorými bola i tŕňová koruna.
V roku 1238 kráľ Ľudovít, ktorého volali svätý, kvôli jeho viere a mravnému životu, slávnostne vítal túto relikviu až 40 km pred Parížom. Ľudovít vyzliekol všetko kráľovské oblečenie a obuv a spolu so svojím bratom niesol korunu na svojich pleciach až do hlavného mesta. V roku 1241 bola do Paríža prenesená aj časť kríža, na ktorom zomrel Kristus.
Veľmi rýchlo, v rokoch 1243-1248, bola pre tieto relikvie v centre mesta vedľa katedrály postavená Svätá Kaplnka, na stavbu ktorej bolo daných dva krát viac peňazí, než za samotnú tŕňovú korunu. Spolu s korunou a časťou kríža tam bol uchovaný aj jeden z klincov, ktorým Ježiša pribili na kríž.
Počas francúzskej revolúcie bola Svätá Kaplnka zatvorená a relikvie boli premiestnené do Národnej knižnice. Vďaka konkordátu medzi Napoleonom I. a rímskym pápežom z roku 1801, boli relikvie vrátené parížskemu arcibiskupovi. V roku 1806 tŕňová koruna a ďalšie relikvie boli vložené do špeciálnych sklenených túb a uschovávajú ich v trezore katedrály Notre - Dame de Paris až dodnes.
V roku 1862 cisár Napoleon III. daroval relikviár pre tŕňovú korunu. Tento relikviár má formu stredovekej kráľovskej koruny uloženej na pevnom základe s liatymi figúrami troch osôb, ktoré vlastnili Kristovu korunu: sv. Helena, cisár Balduin a Ľudovít Svätý (je zobrazený s relikviou v rukách). V prvý piatok každého mesiaca o 15:00 a na Veľký piatok tŕňová koruna, časť kríža a klinec je vystavený k verejnej poklone. V iné dni počas roka prístup k týmto relikviám nie je možný.
Významné udalosti
3. októbra 2007 počas svojej návštevy Francúzska Moskovský patriarcha Alexij II. si uctil tŕňovú korunu Ježiša Krista a po spoločnej modlitbe sa prihovoril prítomným: „Tento chrám je ozajstným srdcom Paríža a celého Francúzska. Počas mnohých storočí tieto steny videli množstvo historických udalostí, ktoré nás chceli presvedčiť, že bezprávie a sily zla zvíťazili. Ale veľká relikvia, ktorá je tu uchovaná, vždy ukazovala veľkú Božiu silu.
Vo štvrtok večer sa v bratislavskom JANART theatre konala slávnostná premiéra nového baletného predstavenia pod taktovkou Jána Ďurovčíka, Zvonár u Matky Božej. Pozrieť si ho prišlo mnoho známych osobností. Herečka Liv Bielovič priviedla aj mamu, Iveta Tkáčová ohurovala dokonalou vizážou a... Nechýbal ani prezident Peter Pellegrini!
Ján Ďurovčík a jeho divadlo JANART malo včera veľký deň. Konala sa totiž slávnostná premiéra nového baletného predstavenia s názvom Zvonár u Matky Božej. A že to bude veľký umelecký zážitok, hostia vedeli už vďaka malej ukážke, ktorá sa pred týždňom objavila v tanečnej šou Let's Dance.
Prišla napríklad herečka Liv Bielovič, ktorej spoločnosť v divadle robila mama. Obe dámy vyzerali nádherne, no zatiaľ čo staršia z nich si na večer zvolila čierne šaty oživené efektnou blúzkou, mladšia stavila na farebnejšiu verziu šiat, ktorú doplnila výrazným opaskom a čiernym bolerkom.
Neprehliadnuteľná bola počas večera aj manželka finančníka Patrika Tkáča, tanečnica Iveta Tkáčová. Oblečené mala efektne strihané zelené šaty, ktoré doplnila krásnym kožúškom v rovnakej farbe. No a pohľady priťahovala aj obrovská kytica, ktorú na premiéru niesla.
Ako rekonštrukcia Notre Dame nenápadne zmenila budovu | DW News
Architektonický význam
Vnútorná architektúra katedrály je rovnako pôsobivá. Preniká len svetlo tmavé, tajomné, tlmené po celej dĺžke. ľahších farbách, v jasných zafíroch a bledých rubínoch, lahodnou žlťou a bieľou čistej soli. výšky kríža zaplavuje svet.
Jedinečný je výzorom, ktorý má Panna v tejto katedrále. Stredovekí umelci sa iste báli zarmucovať ju "trudnými spomienkami.
Notre Dame v literatúre a kultúre
Ako sme tak odchádzali, prechádzali sme cez malé námestíčko pred touto stavbou. Na jednej lavičke sedela osoba, ktorú vidíte na fotografii. A tak mi to opäť pripomenulo Quasimoda z Chrámu Matky Božej.