Pred voľbami sa opäť objavujú vyjadrenia rôznych kresťanských lídrov, ktorí otvorene podporujú konkrétne politické strany. Kotlebovci sa zasa pred voľbami chvália tým, že ich bude voliť aj kňaz Marian Kuffa a stranu Za ľudí zasa odporúča kazateľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák.
V nedeľu sa v stovkách kostolov čítalo aj vyhlásenie biskupov, ktorí síce neodporúčali konkrétnych kandidátov, ale naznačovali im, že by nemali podporovať kotlebovcov. Predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Stanislav Zvolenský kresťanom tiež odporúča, aby si preštudovali program strán a „konfrontovali ho s hodnotami evanjelia“.
Okrem biskupov veriacich pozýva k voľbám aj iniciatíva Kresťania proti nenávisti, ktorú podporili viaceré veriace osobnosti ako je politik František Mikloško, spisovateľ Daniel Hevier či hokejista Michal Handzuš. K iniciatíve sa pridala aj členka tímu Za slušné Slovensko Veronika Bruncková, ktorá pred voľbami niekoľko dní cestovala po Slovensku a hovorila s voličmi o tom, čo ich trápi.
Názory Voličov a Preferencie Strán
„Hovorili mi, že mu tie kresťanské veci neveria, druhá vec je, ako ho vnímajú ľudia v mestách, ktoré navštívil kňaz Kuffa. Nenavštívili sme totiž celé Slovensko, ani nerobili relevantný prieskum,“ vysvetľuje Bruncková. Podľa prieskumu Focusu z apríla 2017 volia silno veriaci a praktizujúci voliči najmä KDH.
Pre kotlebovcov sa podľa Brunckovej skúseností ľudia rozhodovali najmä preto, lebo sa im páči, ako hovoria o Rómoch, migrantoch a Európskej únii. „Istanbulský dohovor nikto neriešil. Aj keď som ho spomenula, tak hovorili, že tomu nerozumejú, lebo je to pre nich príliš komplikovaná vec,“ vysvetľuje.
Viacerí veriaci podľa Brunckovej zvažovali podporu KDH alebo OĽaNO. Viacerí podľa nej špekulovali, že budú voliť Kresťanskú úniu na kandidátke OĽaNO, pretože sa obávajú, že KDH zostane mimo parlamentu a ich hlas prepadne. Dlhoroční voliči Anny Záborskej, ktorá KDH zakladala, si uvedomujú, že ak ju chcú voliť opäť, musia dať hlas strane, ktorú nikdy predtým nevolili. Zostávali preto nerozhodnutí medzi OĽaNO a KDH.
„Veriacich voličov zvyčajne nezaujímali konkrétne zákony, napríklad tie namierené proti potratom či registrovaným partnerstvám, ale integrita kandidátov. Pani Záborská je pre nich roky tá istá. Voliči KDH sa jej často pýtali na pakt o neútočení s PS/Spolu.
„Tým, že je to prezentované ako spojenie s PS/Spolu, tak tomu nerozumejú. Ale keď som im vysvetlila, že každý má svoju agendu a ide tam o spojenie demokratických strán proti väčšiemu zlu, tak to pochopili. Aj Andrej Kiska podľa nej presvedčil mnohých veriacich, že jeho strana je stredová. Na cestách po Slovensku nestretla voličov Štefana Harabina, ktorý sa tiež hlási ku kresťanským hodnotám, ale hovorila s niekoľkými podporovateľmi SNS.
„Boli presvedčení, že národovectvo chráni len SNS. Známou tvárou v kresťanských kruhoch je aj emeritný trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Ten pred voľbami podporil teológa Miroslava Kocúra z kandidátky PS/Spolu. Bezák je dnes biskupom už iba formálne, v reálnom živote pracuje ako učiteľ na súkromnom gymnáziu v Bratislave a za priamu podporu pre PS/Spolu zožal v kresťanskom prostredí kritiku.
Pred rokom, keď František Mikloško kandidoval za prezidenta, Róbert Bezák uprednostnil podporu pre Zuzanu Čaputovú. Bezáka kritizoval aj konzervatívny web Postoj, pretože podľa neho podporil najľavicovejšiu stranu na Slovensku, čo môže posilniť opačný extrém - kotlebovcov. Stranu Za ľudí pred voľbami podporil kazateľ cirkvi bratskej Daniel Pastirčák.
„Je to strana stredu. Progresívne Slovensko má svoju vlastnú iniciatívu Progresívni veriaci, kam patrí napríklad evanjelický teológ Ondrej Prostredník, ktorý kandiduje z 36. miesta. Kotlebovci sa chvália podporou kňaza zo Žakoviec Mariana Kuffu. Kresťanskú úniu, ktorá ide do volieb na kandidátke OĽaNO, podporujú lídri kresťanských spoločenstiev. KDH trvá na tom, že „cirkev je cirkev a strana je strana“, preto sa nechváli žiadnou podporou od duchovných, aj keď sú jej viacerí z nich naklonení.
Biskupi sa obávajú, že sa Kuffa dostal príliš blízko politickému dianiu. Jeho brat Štefan Kuffa totiž ide do parlamentu na kandidátke kotlebovcov. Modlitbové akcie proti Istanbulskému dohovoru zasa organizuje jeho dlhoročný spolupracovník Erik Zbiňovský, ktorý tento rok pristal na ponuku od SNS a kandiduje za ňu z 20. miesta. Ani usmernenie od biskupov, aby sa stiahol, mu však nezabránilo nahrať video, v ktorom chválil kotlebovcov, Sme rodina, SNS a Smer za odmietnutie Istanbulského dohovoru v parlamente.
Kuffa nie je jediným kňazom, ktorý podporuje ĽSNS. Hovorcu Konferencie biskupov Slovenska Martina Kramaru sme sa spýtali, či kňazov za takéto politické angažovanie biskupi neplánujú potrestať. Spišského biskupa Štefana Sečku sme sa spýtali, či jeho podriadený Marian Kuffa nahratím videoodkazu neporušil jeho zákaz politicky sa angažovať a vystúpiť na zhromaždení.
Andrej Danko v septembri 2019 podpísal „Memorandum za život a vlasť“ s ultrakonzervatívnou stranou bratov Kuffovcov KDŽP. Úplne vľavo na fotografii Erik Zbiňovský. Najväčšou autoritou v kresťanskej cirkvi sú biskupi. Tí pred voľbami vyjadrujú podporu kandidátom len nepriamo.
Biskupi pred voľbami v roku 2006, keď Smer prvýkrát vyhral voľby, zdôraznili témy ako sociálne otázky, nezamestnanosť, chudobu a spravodlivosť a za to sa mal Fico biskupom zaviazať, že nebude otvárať témy, ako sú registrované partnerstvá či odluka cirkvi od štátu, píše Postoj.sk. Boli však aj momenty, keď biskupi Fica hlasno kritizovali. Arcibiskup Stanislav Zvolenský politikov kritizoval aj na pohrebe Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej v marci 2018.
Ako by sa mal kresťan pozerať na politiku? | GotQuestions.org
Názory Politológa Alberta Lo Prestiho
„Ak hľadíme na štát ako na organizmus, problém LGBTI je v tomto smere iba malým nechtom. Korupcia je však rozrastený tumor,“ hovorí Alberto Lo Presti, politológ a univerzitný profesor histórie politického myslenia. Ako v súčasnosti - nielen na Slovensku - oddeľovať kresťansko-demokratické strany od tých, ktoré kresťanstvo politicky používajú? Prečo si myslí, že je potrebné komunikovať aj s extrémistami? Čo sa pýtať novej politickej generácie okolo Progresívneho Slovenska (PS) a ako viesť dialóg s politickým oponentom?
„Boj o ideály sa nesmie stať bojom ideologickým,“ hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk Alberto LO PRESTI, riaditeľ Centra Igina Giordaniho v Ríme, kde sa zaoberá politickým myslením antiky, stredoveku aj súčasnosti. Dá sa povedať, že slovenské politické prostredie dnes definujú dve línie. Antikorupčná, ktorú zosobňuje najmä snaha zosadiť vládu Smeru na čele s Robertom Ficom a hodnotová, ktorú definuje bujnejúci spor liberalizmu a konzervativizmu. Kým pri prvej téme sa opozičné strany pravdepodobne zhodnú, v druhej je to ťažšie. Ako zvládnuť hodnotový spor?
Ak hľadíme na štát ako na organizmus, problém LGBTI je v tomto smere iba malým nechtom. Korupcia je však rozrastený tumor. Je potrebné dať si pozor. Boj o ideály sa nesmie stať bojom ideologickým.
Už sa to však deje, najmä v prípade interrupcií by sa množstvo ľudí ozvalo, že táto téma je dôležitá. Nejde o necht, ale o ľudské životy. Pokiaľ sa dostaneme na pole ideológie, keď sa téma potratov zideologizuje, stane sa z nej niečo, s čím sa dá vydierať. Z interrupcií sa stane rukojemník. Ak v ceste za potrebnými reformami v štáte, pri prestavbe jeho architektúry a verejnej správy stojí v ceste korupcia, je nutné ju zablokovať.
V opačnom prípade hrozí, že sa na nej politika zasekne, že v nej zabetónuje bezprávny štát. A pritom sa stane rukojemníkom ideologických tém. Ak chcete eliminovať potraty, musíte v prvom rade vytvoriť politiky na podporu rodiny, na podporu hodnôt materstva a otcovstva.
Teda nevyhraňovať sa, ale hovoriť o téme v pozitívnom a konštruktívnom zmysle? Áno. V štátoch, kde boli interrupcie zakázané, sa potraty prosto presunuli inam, do susednej krajiny, na čierny trh. Dnes to nie je problém.
Kresťanská kultúra musí najmä vytvárať podmienky, aby k potratom nedochádzalo, respektíve dochádzalo čo najmenej. Zákon je iba nástroj. Dôležitý, avšak nie dostačujúci.
Čo je dnes najväčším problémom kresťanov v politike? Chýbajúce znalosti. Sú, je to však tak. Kresťania dnes nepoznajú svoju vlastnú tradíciu. Nepoznajú katolícku etiku, vzťah k životu, k životnému prostrediu.
Bol to Jozef Ratzinger, ktorý pripravil pre kresťanských politikov zoznam hodnôt a princípov, o ktoré sa môžu opierať v momentoch neľahkých politických rozhodnutí. Koľko politikov ich dnes pozná?
Mnoho z nich nemá základné kresťanské znalosti, nepoznajú svoju vlastnú vieru. Toto je hlavný problém. Hovoríme o kresťanstve, no o kresťanskej kultúre vieme v skutočnosti veľmi málo. Rovnako máme politikov ako Marian Kotleba či Štefan Harabin, ktorí kresťanstvo politicky používajú. Politici si z kresťanstva vyberajú len časti, ktoré im vyhovujú. Máme sa ich pýtať, či poznajú pápežské encykliky?
Áno, akokoľvek to znie. Populistov je potrebné neustále konfrontovať faktami, vedomosťami. Ich odpoveďou bude pravdepodobne „nie, nepoznáme.“ Aj tak však je potrebné pýtať sa ich, čo hovorí učenie cirkvi o socializme, liberalizme či osobnom vlastníctve, čo hovorí kresťanská tradícia.
Aj na migrantov, ktorých dnes v mene Boha v mnohých katolíckych krajinách tvrdo odmietajú. Ak vytvorí politická strana silný a efektívny antikorupčný program, no súčasne vyznáva iné hodnoty ako kresťanské, je v poriadku, ak sa ju rozhodnú voliť aj veriaci ľudia? Zjednodušujem to.
Nie je to zjednodušenie. Viem si predstaviť, že človek, kresťan, ktorý si sám vytrpel veľa kvôli korupcii, bude pravdepodobne voliť túto stranu. Podobne ako ďalší, veľmi chudobný človek bude voliť socialistickú stranu. Fakt, že kresťania volia každý iným spôsobom, je dnes problém. No možno za pár rokov to bude pôsobiť stále menšie pobúrenie.
Ako to? Zvolíme si predsa ľudí, ktorí síce majú potrebnú expertízu, no súčasne iné hodnotové nastavenie. Ten konflikt nás počká. Pokiaľ neexistuje politická strana, ktorá by ideálnym spôsobom vtelovala a napĺňala všetky vaše očakávania, je takýto postup normálny. Existuje pre vás dnes taká strana?
Ideálna? Nie. Takže si vždy musíte vybrať vzhľadom na aktuálne politické okolnosti. Ako možno oddeliť skutočne kresťanské strany od populistických, extrémistických?
Kresťan v politike je ten, ktorý nereční len o moci. Strana, ktorá sa hlási ku kresťanským hodnotám, no je silne zameraná proti niekomu, kto nejakým spôsobom trpí, tam predsa niečo nesedí, niečo je zlé.
Kresťanská strana, ktorá obraňuje len vlastnú, národnú identitu, tá, ktorá chce spasiť, zachrániť seba samu, robí úplný opak toho, čo urobil Ježiš na kríži. On sa nechcel zachrániť.
Kresťanská strana je taká, ktorá sa vie darovať a žije princípy ako dôstojnosť ľudskej osoby - a to nie je len prolife, byť výlučne proti interrupciám. Je širšia a všeplatná. Hodnota dôstojnosti ľudskej osoby je spoločná pre všetkých. Majú ju aj moslimovia, parí aj menšinám, dokonca aj tomu, kto má iný názor, ako ja.
Kresťan nemôže kopať za seba, za svoje záujmy. On žije pre spoločné dobro. Čiže si nemáme všímať rétoriku, ale konkrétny obsah a činy strán. Áno, je treba ich sledovať a odhaľovať. Kresťanská strana napríklad vyznáva subsidiaritu, teda princíp, že štát je dôležitý, no nie je všetkým.
Netreba mu dať ani o špendlík viac, než mu patrí. Treba si pamätať, že kresťanská strana, ktorá príliš vyvyšuje úlohu štátu, nie je kresťanská strana. Ako viesť dialóg s politickým oponentom? A s extrémistami? A máme ho vôbec viesť?
Dnes je to povinné. Nevyhnutné. Spoločné dobro musíte budovať so všetkými. Aj s extrémistami? Áno. Aj s nimi. Je z toho, čo extrémisti hovoria, aspoň jedna vec správna?
V zásade áno, poukazujú na korupciu v štáte. Súčasne v rámci samosprávy už spreneverili štátny majetok. V poriadku, ale hovoria o tom. O potrebe poraziť korupčnú kultúru v krajine. A liberáli?
Samozrejme, aj tí. Dá sa tak usporiadať okrúhly stôl pre všetkých, kde sa bude riešiť stratégia boja proti korupcii. Základný argument vždy znie, že extrémistov tak politicky legitimizujeme.
Jediný spôsob, aby sa stretli s myšlienkou demokracie, je umožniť im, aby ju zažili. Zažili ju už vo voľbách, ktoré ich vyniesli do parlamentu. Parlament je miesto, kde rozličné záujmy vstupujú do konfliktu a následne prichádza odpoveď väčšiny. Je to miesto organizovaného konfliktu.
To, čo chce robiť katolícka cirkev a ľudia, ktorí sa k nej a jej učeniu v politike hlásia, nie je organizovať konflikt, ale najmä vytvárať mosty. Kresťanský politik môže zorganizovať stretnutie o korupcii a ukázať, ako kresťan pracuje s touto témou. Ukázať im potrebu demokracie.
Extrémisti by ho pravdepodobne na svoje stretnutie nikdy nepozvali. V tomto spočíva prevaha kresťanských politikov, lebo sa neboja pustiť do tejto hry. Takto vzniknú vzťahy. Zaiste. Zažili sme terorizmus. Boli sme medzi prvými krajinami na svete, ktoré zlegalizovali rozvody a potraty.
Aj my sme mali naše veľké ideologické vojny. Vždy sme ich prežívali takto. Nejde o naivný pohľad na vec. Tu ide o kresťanský pohľad na vec. Toto je jediná šanca.
Je treba ich pozvať, zavolať, nech odpovedajú. Nech diskutujú, ponúkajú svoje idey a reagujú na tie ďalšie. V tomto je naša sila. Pápež František podpísal dokument o všeobecnom bratstve s náboženským lídrom zo Spojených arabských emirátov, objal Kyrilla, patriarchu Moskvy, usiluje sa o dialóg...
...a koľkí ho za to odsudzujú. A nenávidia. To je pravda, ale to je kresťanstvo. Je príliš ľahké hrať sa na herca, komika a všetkých rozosmievať. Iné je jasne zaujať svoj postoj, no vykročiť k druhému, aj keď zdieľa úplne iné hodnoty... Nenávideli za to aj Benedikta XVI. či Jána Pavla II.
A budú aj ďalších. Dnes však časť voličov priťahuje práve tvrdá rétorika. Vymedzovanie sa a boj, nie otvorenosť, ústretovosť a kresťanskú lásku. Takéto kresťanstvo vnímajú ako slabosť. Časť ľudí volí extrémistov, pretože kresťanstvo povznášajú na čosi ako zbraň.
Zároveň tým to kresťanstvo zrádzajú. Toto je práve tá nevedomosť, čo je kresťanstvo. Vnímajú ho, zužujú iba na akúsi vonkajšiu identitu nejakej komunity. Potvrdzujú si ním svoju tradíciu a identitu. No pre nás je to náboženstvo spásy. Nie identita.
Kresťanstvo je ohlasovanie dobrej zvesti. Je to záležitosť hĺbky, kultúry, vzdelanosti, čosi omnoho viac, ako prostriedok či dokonca zbraň na vymedzenie sa voči iným. Do politiky sa dnes chystajú vstúpiť aj noví ľudia, generácia, ktorá chce priniesť potrebnú zmenu voči súčasnej pragmatickej a demoralizovanej vláde. Viažu na seba mnoho emócií, súčasná politika tak občas vyzerá ako súboj dobra so zlom.
Aj tieto strany musia v prvom rade povedať, akú majú predstavu o novom Slovensku. Až potom nech hovoria o tom, akými prostriedkami to chcú dosiahnuť. Poznáme dva spôsoby, ako popísať verejnú úlohu štátu. Jedna je moc, druhý autorita. Neradno ich zmiešať. Autorita je vždy vyššia hodnota ako moc.
Koreňom toho slova je byť autorom, tým, kto generuje myšlienky, kto plodí, vytvára. Je potrebné sa ich dnes pýtať, akú majú ideu o štáte, o Európe. A to veľmi závisí od vás, novinárov.
Je totiž veľmi dôležité klásť im dobré, poctivé otázky. Otázka, s kým sa spojíte, ako postavíte tento a tento zákon, nie je ideálna. Pýta sa na moc. Dnes je dôležité pýtať sa ich, ako vidia Slovensko v roku 2030. Slovensko v Európe, vo svete. Alberto Lo Presti je riaditeľom Centra Igina Giordaniho, na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského v Ríme vyučuje dejiny politických doktrín.
tags: #koho #volia #krestansky #lidri