Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Rímskokatolícky Kostol svätého Mikuláša v Sliači postavili v priebehu 13. storočia / 1. štvrtina 14. storočia. Nachádza sa na vyvýšenej polohe nad mestom. Pôvodne bol ranogotický, v priebehu storočí bol niekoľkokrát prestavaný a architektonicky upravený. Vedľa kostola bola v 17. storočí postavená zvonica.Kostol je ranogotický jednoloďový s vežičkou na západnom priečelí, polygonálnym presbytériom, severnou kaplnkou, sakristiou a južnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté rebrovou krížovou klenbou. V kostole sa nachádzajú barokové obrazy Najsvätejšej Trojice, Svätej Rodiny, Zvestovania, klasicistické diela sv. Mikuláš, sv. Hieronym a rokokový reliéf sv. Jána Nepomuckého.
Napriek neskorším úpravám si kostol v Sliači až do súčasnosti zachoval stredoveký ráz. V niektorých oknách sa zachovali pôvodné gotické kružby.
Kostol sv. Mikuláša dala údajne postaviť Božena, manželka kráľa Ondreja II. v roku 1263. V štatúte Ostrihomskej kapituly z roku 1397 sa spomína Kostol sv. Mikuláša v Hájnikách a fara v Hájnikách. Prvým známym farárom hájnickej fary bol Christofor, ktorý dal zhotoviť aj zvon sv. V 15. storočí prebehla v rámci kostola neskorogotická prestavba. V roku 1627 napadli a spustošili kostol Turci, pričom odvliekli 2 zvony. Najstarší zvon sv.
Z vizitácie v roku 1713 vieme, ze sa v kostole nachádzal tabuľový oltár. Uprostred bol obraz Vzkriesenia, nad ním Nanebovstúpenia a pod nimi svätostánok. Spomína sa aj murovaná zvonica, zo 17. V priebehu 20. storočia prešiel kostol modernizáciou, zavedená bola elektrina. V roku 1935 bola zasypaná v kostole krypta, v ktorej bola údajne pochovaná zemianska rodina.
Najstarším aj najväčším zvonom je zvon sv. Mikuláša odliaty zvonolejárom majstrom Andrejom. Zvon nesie latinský nápis *Ave*maria*gratia*plena*dominus*tecum*tpf *domini*cristofori*plebani*a*d*m*5*13. Zvon sv. Mikuláša má úctyhodné parametre. Je vysoký 115 cm s priemerom 153,5 cm a váži zhruba 2850 kg.
Druhý renesančný zvon z roku 1635 je bez vyznačeného pomenovania, s latinským nápisom: „Vigilate quia nescitis qua hora veniet Dmus.A.D. Tretí zvon s názvom sv. Jozef bol vyrobený v roku 1924 ako náhrada za zrekvirovaný zvon z roku 1698. Je od majstra Richarda Herolda z Chomutova. Je vysoký 100 cm s priemerom 105 cm, váži 670 kg. Zvon zdobí reliéf sv. Rodiny s nápisom: K úcte sv. Jozefa obetovali rím. kat. veriaci hájnickej farnosti za farárovania Jozefa Kačku 1924. Ochranca sv. Rodiny ochraňuj našu cirkev a náš slovenský národ.
Štvrtý zvon s názvom sv. Ondrej, pochádza z roku 1928 od majstra Jána Mráčka z Banskej Bystrice. Je vysoký 78 cm s priemerom 86 cm, váži 360 kg. Na zvone je nápis: K úcte sv. Ondreja v desiate výročie vzkriesenia slovenského národa za farárovania Jozefa Kačku 1928 obetovali veriaci hájnickí r. k. Farnosti. Keď vás budím, vstaňte, keď vás volám, príďte, keď sa lúčim, plačte. Uliaty v zvonolejárni J. Mračko B. Piaty zvon má priemer len 24 cm a váži 10 kg.
V interiéri Kostola sv. Mikuláša sa nachádzajú maľby slovenského maliara Jozefa Hanulu, ktorý vymaľoval freskami aj Kaplnku sv. Vo zvonici boli pôvodne umiestnené tri zvony. Najstarší a najväčší z nich - zvon Mikuláš patrí k najstarším a najväčším zvonom na Slovensku. Jeho hmotnosť je 5,1 tony.
Aj v súčasnosti pôsobí Kostol svätého Mikuláša v Sliači stále impozantne.
Kostol sv. Mikuláša v Sliači
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
Výraznou pamiatkou Trnavy je Bazilika sv. Mikuláša, ktorej stavba a začala v roku 1380. Tento gotický trojloďový kostol bol postavený na mieste staršieho románskeho kostola, na ktorý sa vzťahuje najstaršia písomná správa o Trnave (1211) a ktorého časť základov bola odkrytá pri rozsiahlych renovačných prácach v r. Stavba baziliky bola robená ako mestská stavba, keďže mesto ako patrón dodávalo stavebný materiál z vlastných zdrojov, ale aj za podpory panovníkov a bohatého meštianstva. Trojloďový chrám bol postavený na najvyššom bode starého mesta. Okolo bol cintorín.Pôvodné hlavné uličné priečelie baziliky bolo jednovežové (gotické). Na južnej strane sa nachádzajúci gotický portál je pôvodný. Vo svätyni päťbokého záveru zachovalo sa pôvodné gotické pastofórium. Na severnej strane je gotický otvor, vedúci dnes do sakristie. Pôvode viedol do románskej kaplnky sv. Krížová klenba svätyne má rebrá hruškovitého profilu. Svätyňa nadväzuje na hlavnú loď masívnym triumfálnym oblúkom. Hlavná loď má po obidvoch stranách rovnakej šírky bočnej lode oddelené nerovnako širokými gotickými arkádami. Štyri klenbové polia hlavne lode sú podobne riešené ako vo svätyni. V strede polí sú vypustené kamenné svorníky s plastickými erbmi. (Žigmund Lucemburský, Alberte Habsburský a mesto Trnava).
Bočné lode sú podobne klenuté s kamennými rebrami a svorníkmi. V predsieni kostola (podchórie) sa zachovali pôvodné fresky: atribúty evanjelistov, uprostred znak mesta a na stenách a pilieroch sv. Ján ev., sv. Mikuláš, sv. Pôvodné kaplnky ležiace z oboch strán hlavného vchodu boli prestavané a zosilnené začiatkom XVI. Storočia, kedy sa uskutočnili ďalekosiahle úpravy a opravy. Vtedy arcibiskup Mikuláš Oláh chcel zvýrazniť význam tohto chrámu, ktorý od roku 1543 slúžil aj ostrihomskému arcibiskupovi a jeho kapitule, ktorí sa evakuovali pred Turkami do Trnavy.
Prestavali sa: priečelie na dvojvežové a pod vežové kaplnky boli rozšírené. V roku 1577 boli na vrchole veží umiestnené veterníky: kohúti s dvojkrížom. (Kohút na snôpku je aj pri bočnom vchode. 17. storočie bolo v znamení najrozsiahlejších stavebných úprav a zmien kostola. Z popudu arcibiskupa kardinála Petra Pazmana začala v roku 1618 rozsiahla prestavba a interiérové úpravy, ktoré skončili v roku 1630. Prístavbou bočných kaplniek zmenil sa nielen pôdorys kostola, ale aj jeho jednoliatosť a gotická štruktúra. Vtedy bola aj rozrušená gotická kaplnka sv. Juraja a na jej mieste vybudovaná sakristia.
Veľký požiar v roku 1666 zasiahol severnú vežu, ktorú dal arcibiskup Juraj Szelepchen - Pohronec v roku 1676 prestavať na výšku južnej veže. Poslednou významnou prístavbou kostola bola centrálna baroková kaplnka Panny Márie, postavená v roku 1739 - 1741 s baldachýnovým oltárom od A. Začiatkom 19. Storočia bol opravený triumfálny oblúk, zrušené sedlové vežičky steny svätyne dostali drevené obloženie a na južnej strane v r. 1823 boli zosilnené oporné piliere z materiálov zrušeného slovenského kostola sv.
V rokoch 1900 - 1905 boli osadené nové vitráže okien, urobená maľba bočných stien hl. lode i svätyne. V r. Očistenie barokového stropu sakristie v r. 1964, elektrifikovanie zvonenia v r.
Bazilika sv. Mikuláša v Trnave
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach je ďalším príkladom gotickej architektúry na Slovensku. Kostol stojí v centre obce pri tamojšej nemocnici v oplotenom a zvyčajne neprístupnom areáli. Kostol je možné navštíviť v rámci pravidelných bohoslužieb alebo si dohodnúť návštevu na fare.Na základe nedávneho výskumu boli loď a veža súčasného chrámu datované už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia. Tento sloh bol až doteraz zastúpený len zvyškami stavieb odkrytých archeologickým výskumom. Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže, pričom dva kusy boli datované už do obdobia r. 1128+.
Išlo o pomerne veľkú a teda i významnú stavbu s loďou, ktorá je 18,5 m dlhá a 14,5 m široká. Jej predpokladaná halová dispozícia s troma loďami rovnakej výšky predstavuje na Slovensku v románskom období zrejme unikátne riešenie.
Z architektonických detailov boli odkryté tri románske okná - dve vo východnej stene trojlodia a jedno na zachovanom západnom úseku muriva južnej steny trojlodia. Podoba objavených okien sa na našom území viaže predovšetkým k neskororománskemu štýlu okolo polovice 13. storočia a neskoršie, preto datovanie do polovice 12.
Počas archeologického výskumu boli pri kostole odkryté hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia. Pri výskume sa podarilo zachytiť časť svetlosivej maltovej podlahy datovanej v súčasnosti do 11. storočia, ako aj fragmenty muriva s omietkou sekundárne použité pri výstavbe ranogotického presbytéria. Tieto nálezy dokladajú existenciu zrejme prvého kostolíka (10. - 11. storočia).
Obdobie gotiky zastupuje polygonálne presbytérium z druhej polovice 13. storočia, ktoré bolo dokončené a zaklenuté do 40. rokov 14. storočia troma poliami rebrovej klenby so svorníkmi. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu.
V roku 2018 bolo ukončené reštaurovanie novoobjavených gotických fresiek v presbytériu datované do 14. storočia. V centrálnej polohe na klenbe polygonálneho záveru nájdeme postavu Boha. Na ďalších plochách ho dopĺňajú postavy viacerých svätcov a svätíc, ako aj symboly evanjelistov.
V južnom obvodovom múre pôvodného trojlodia je sekundárne osadený gotický portál, ktorý sa pôvodne nachádzal na severnej strane. Na súčasné miesto bol premiestnený v súvislosti s výstavbou bočných lodí v roku 1937.
Pôvodnú podobu z čias okolo roku 1300 si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho.
Kostol je výnimočný aj tým, že tu nájdeme symboly evanjelistov z čias gotiky hneď na dvoch miestach - na klenbe presbytéria i na klenbe sakristie. Kým v presbytériu ide o typické stvárnenie v podobe okrídlených zvierat a človeka, v sakristii ide o zriedkavú podobu ľudských postáv so zvieracími hlavami.
Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia. Pri poslednej obnove boli na stenách presbytéria objavené vyryté nápisy zo 17. storočia.
Kostol patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave po obnove interiéru stredovekej časti. Koncom februára 2020 bola ukončená výmena strešnej krytiny a poškodených častí krovu.
Kostol sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Traduje sa, že tento gotický kostol bol postavený niekedy okolo roku 1320, pôvodne ako jednoloďová stavba so štvorcovou svätyňou a pristavanou sakristiou. Pukanský kostol bol súčasťou opevneného mestského hradu podobne ako je to aj v ostaných stredoslovenských banských mestách (Kremnica, B. Štiavnica, B. Bystrica). Túto podobu zachytáva jedna dobová kresba uverejnená v obrázkovom gazdovskom kalendári na rok 1857.Kostol bol pôvodne jednoloďová stavba ukončená štvorcovou svätyňou zaklenutou jedným poľom krížovej rebrovej klenby a pristavanou sakristiou. Okolo roku 1400 dala niektorá tunajšia meštianska rodina, alebo bratstvo baníkov pristaviť k severnej lodi kostola ďalšiu bočnú loď čím vzniklo dnešné nepravidelné dvojlodie. Od hlavnej lode je oddelená mohutnou trojdielnou arkádou. Každé z rebier vo vedľajšej lodi dosadá na kružbovú konzolu. Ukončená je malým polygonálnym presbytériom s jedným klenbovým poľom a uzáverom. Úzky triumfálny oblúk bočnej lode je ozdobený bohatou netradičnou figurálnou výzdobou.
Najvýraznejšia architektonická zmena na kostole nastala v roku 1506, kedy zaklenuli hlavnú loď jedinečnou neskorogotickou sieťovou hviezdicovou klenbou. Z toho istého obdobia pochádza aj zaujímavé kamenné pastofórium na tordovanej nohe v presbytériu a s letopočtom 1506.
Unikátna neskorogotická sieťová hviezdicová klenba v hlavnej lodi, ktorú postavili v roku 1506, o čom svedčí aj nápis na nástennej maľbe pod terajšou neskorobarokovou výmaľbou. Na Slovensku nájdeme podobnú sieťovú klenbu iba v B. Štiavnici v kostole sv. Kataríny.
Architektonické detaily ako gotické svorníky vo vrcholoch klenieb oboch svätýň, alebo sakristii. Zaujímavý je aj tzv. dutý svorník v strede neskorogotickej klenbe hl. lode, ktorý slúžil na liturgické účely, najpravdepodobnejšie na zavesenie lustru. Gotické sedílie vo svätyni, neskorogotické pastofórium na tordovanej nohe s erbom a letopočtom 1506. Neskorogotický sedlový portál ...
Kostol sv. Mikuláša v Pukanci
Kostol sv. Mikuláša v Stročíne
Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša v Stročíne je významným reprezentantom gotickej architektúry na severe východného Slovenska. Patrí medzi najsevernejšie rímskokatolícke gotické kostoly v regióne. Prvá písomná zmienka o kostole sv. Mikuláša v obci Stročín pochádza približne z roku 1443.Najstaršia zmienka o Stročíne pochádza z roku 1317, kedy Karol Róbert daroval obec spolu s ďalšími šľachticovi Mikčovi z rodu Ákoš, pričom v sídle bolo už dlhšie zriadené mýto, čo svedči o významnom postavení Stročína v regióne. Vzhľadom na fakt, že sa v Stročíne konal od začiatku 14. storočia aj trh a vyvíjal sa ako mestečko, je dosť nepravdepodobné, že by sa v obci kostol nenachádzal. Na základe rôznych indícii ( napr. archaické patrocínium sv. Mikuláša) predpokladáme, že kostol bol vybudovaný v priebehu 14. storočia. Od roku 1443 do roku 1496 je písomne doložený Vranovsko-stropkovský dištrikt Jágerského biskupstva, do ktorého patrilo v tom čase 29 kostolov, medzi nimi aj kostol v Stročíne.
Prvú písomnú zmienku o murovanom kostole v Stročíne nachádzame v konskripcii z roku 1691. Podľa neho bol Stročín v tom čase filiálkou Mestiska a ako farár tu pôsobil kňaz Július Szuley. V rokoch 1749 - 1818 Stročín vystupuje ako filiálka farnosti Radoma. Z dostupných zdrojov je zrejmé, že bol v tom čase z veľkej časti rozpadnutý, teda bol nevhodný a nebezpečný pre slávenie omší. Zaujímavosťou z roku 1775 je zaznamenanie povesti, ktorá hovorí, že pôvodný kostol bol postavený z „pokladu istej dievčiny, ktorá ho našla“.
Až do roku 1787 bol Stročín súčasťou farnosti Radoma, avšak od 8. apríla 1788 sa stal Stročín súčasťou novej farnosti v Duplíne. Aj napriek viacerým dispozičným a stavebným úpravám si objekt zachoval svoje významné kultúrno-historické, architektonické, spoločenské a umelecko-remeselné hodnoty.
Etapizácia prác vykonaných na kostole sv.:* Prelom 14. a 15. storočia (najneskôr r.* 1818 - zásadnejšia prestavba kostola do súčasnej dispozičnej a hmotnej podoby.* 1992 -obnova kostola po škodách spôsobených udalosťami 1. svetovej vojny.* 2013 - vymenený drevený obetný stôl za žulový v tvare, ktorý znázorňuje tri zlaté gule sv.* 2017 - reštaurácia gotického portálu, reštaurácia oltára sv.Vývojové stavebné fázy objektu kostola sv.:* Prvá stavebná etapa (14. - 15. Storočie) Rímskokatolícky kostol sv. Mikuláša bol postavený ako bezvežová stavba.* Druhá stavebná etapa (1818)Pred rokom 1818 bol pôvodný stredoveký kostol zväčšený - predĺžený západným smerom a dostavaný o murovanú hranolovú vežu. Na východnej strane kostola bola vytvorená NIKA pre umiestnenie sochy sv. Mikuláša. V tomto období bola pristavaná na severnej strane súčasná sakristia, ktorá pravdepodobne nahradila pôvodnú, menšiu stredovekú. Strecha mala podobný tvar ako súčasná, avšak mala o cca 0,5 m nižšie hrebeň. Strechu veže môžeme radiť k tzv.* Súčasný stav Po 2. Sv. vojne nahradil staršiu konštrukciu väznicový krov nad loďou. Došlo k zníženiu strechy o cca 0.5 m než bola pôvodná z roku 1818. Došlo k zmene strechy veže na súčasný ihlanový.
Kostol sv. Mikuláša v Stročíne