Otázka počtu obetí, ktoré má na svedomí cirkev v priebehu histórie, je kontroverzná a často sprevádzaná zveličovaním a mylnými predstavami. Táto dogma sa šíri prostredníctvom filmov, seriálov, kníh, videohier a dokonca aj školstva. Je dôležité pozrieť sa na túto tému bližšie a rozlišovať medzi faktami a fikciami.
Vatikán je v defenzíve už desaťročia a neustále sa kajá za pedofilné škandály, akoby už inde ako v katolíckej cirkvi pedofili ani neexistovali a išlo o ich poslednú baštu. Je dôležité pristupovať k tejto téme s otvorenou mysľou a kriticky hodnotiť dostupné informácie.
Mojim cieľom nie je hľadať výhovorky, či obhajovať inkvizíciu. Jediným mojím cieľom je upresniť počet obetí, lebo také tvrdenia o miliónoch nie sú pravdivé, podľa toho čo som sa dozvedel hľadaním v rôznych zdrojoch. Určite, aj škoda aj jedného nevinného života. A niečo je zlé, či to poškodí len jednému človeku alebo tisícom. No ak niečo chceme kritizovať, treba používať správne argumenty, nie len hádzať milióny hore-dole. Ja nie som historik, no dal som si tú námahu prezrieť voľne dostupné zdroje a tak vám môžem zhrnúť výsledky. Pre mňa samého som tam našiel viacero vecí, o ktorých som predtým ani netušil. Možno budú zaujímavé aj pre vás.
Ako nás história učí, inkvizícia bola inštitúcia rímsko-katolíckej cirkvy zriadené na ochranu viery proti heretikom.
Auto de fe vo Valladolide. Zdroj: Wikimedia Commons
Presnejšie, inkvizície boli štyri:
- Episkopálna inkvizícia (medieval), zriadená pápežskou bulou v roku 1184 sa týkala hlavne južného Francúzska a dnešného Talianska.
- Španielska inkvizícia, ako jej meno napovedá, týkala sa najmä Španielska, ale aj Mexika, začala koncom 15. storočia a skončila v roku 1834 (ako posledná).
- Rímska inkvizícia pôsobila behom 16. a 17. storočia, okrem iného jej výsledkom bol konflikt s Koperníkovým učením a tiež s Galileom.
- Portugalská inkvizícia, týkala sa aj portugalských kolónií (Goa).
Samotný jej vznik reagoval na nárast popularity a moci predovšetkým kacírov z radov katarov, valdéncov, berghardov a bekýň. Dnes by sme povedali aj ľudských práv a spravodlivosti. Inkvizícia bola právna inštitúcia katolíckej cirkvi, portugalských a španielskych panovníkov, ktorá sa zaoberala vyšetrovaním v otázke katolíckeho katechizmu a dobrých mravov.
Najviac obetí si vyžiadali najväčšie, Episkopálna a Španielska.
Hlavným inkvizítorom Španielskej inkvizície bol neslávne známy Tomasa de Torquemada a hlavným inkvizítorom Episkopálnej Bernard Gui a Jacques Fournier.
Počet obetí
K počtu mŕtvych, ktorých má na svedomí inkvizícia sa počíta aj asi 10 000, ktorí zomreli vo väzení na následky zlého zaobchádzania a mučenia.
Počas Španielskej inkvizície bolo odsúdených viac ako 5000 ľudí, Episkopálnej viac ako 2000 ľudí, Portugalskej viac ako 1800 a Rímskej viac ako 1250 ľudí. To je spolu viac ako 10 500 odsúdených.
Viaceré odhady hovoria asi o 30 000 mŕtvych (inkvizícia rozpútala aj menšie pogromy na Židov v Španielsku, bola použitá proti protestantizmu, osvietenectvu, atď.) a to je zatiaľ najreálnejšie číslo.
Horný odhad sa drží na 60 000 mŕtvych a ťažko dostať vyššie číslo pokiaľ nie je človek antikresťanský fanatik. Samozrejme, rádovo viac ľudí bolo inkvizíciou potrestaných a ešte oveľa viac súdených. Rozsudok viny padal často, ale trest smrti len málokedy. Často stačilo osobu pokoriť, prípadne ponížiť.
Čo sa týka odhadov počtu obetí inkvizície, čísla sa rôznia v závislosti od zdroja. Tu je tabuľka s niektorými odhadmi:
| Inkvizícia | Odhadovaný počet obetí |
|---|---|
| Episkopálna | 2 000 |
| Španielska | 31 912 (súdených), 2 250 (popravených), 6 000 (celkovo zahynulo) |
| Portugalská | 1 800 |
| Rímska | 1 250 |
Galileo Galilei je známym prípadom, až celebritou a ťažko dnes vôbec povedať, akoby bol známy nebyť inkvizície. Keď svoje práce zdokonalil a dve dcéry poslal do kláštora, inkvizícia postupovala tvrdo a zadebnene. Málokto však vie, že tá našla v jeho prácach technické nedostatky a tie boli spočiatku zámienkou prečo ju stiahnuť. Ďalšou priťažujúcou okolnosťou bol jeho nemanželský vzťah a 3 nemanželské deti. Skončil v domácom väzení s odriekaním žalmov, jeho práce neboli publikované a mal obmedzené návštevy. Mohol pokračovať v menej kontroverzných výskumoch.
Ako pracovala inkvizícia?
Ak obžalovaný nechcel vypovedať, dali ho do väzenia. Ak trval na popieraní svojej viny, bol vydaný na mučenie (škripec, žeravé uhlíky, čižma, železná panna, topenie, atď.), pričom mu nemali zostať trvalé následky. Ak sa priznal a zriekol bludu, bol odsúdený na vykonávanie kajúcich skutkov a pritom mal nosiť červené, alebo žlté pruhy na odeve. Ak odsúdený po výpovedi nesúhlasil s rozsudkom, mohol sa odvolať na pápeža. Známe sú prípady, že pápeži zneplatňovali rozsudky inkvizítorov. Napr. Inocent VIII. zneplatnil počas jedného roka okolo 200 rozsudkov. Odsúdený, ktorý sa zriekol svojich bludov a potom do nich upadol znova, bol vydaný svetskej moci, ako nenapraviteľný recidivista.
Svätá stolica poverila v roku 1233 vedením inkvizície mníchov z rehole dominikánov. Za svoj hlavný nástroj si mnísi vybrali teror a sliedenie po potenciálnych obetiach. Nemohla sa im vzoprieť ani svetská vrchnosť, do ich právomoci sa neodvážili zasiahnuť dokonca ani biskupi.
Inkvizícia sa stala pre cirkev a jej vysokých hodnostárov nevyčerpateľným zdrojom príjmov. Majetky odsúdených kacírov prepadli cirkvi, čím bohatší kacír, tým väčší majetok jej padol do lona. Historické pramene uvádzajú, že v Španielsku ešte v roku 1826 došlo k upáleniu za kacírstvo. Svätý stolec vyzval inkvizičné súdy na zastavenie činnosti až v roku 1835. Niektorí historici zaoberajúci sa krvavými dejinami inkvizície šokujú odhadom, že inkvizítorom padlo za obeť 9 - 12 miliónov nevinných ľudí.