Advent je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami, ktoré v kresťanskej tradícii symbolizuje očakávanie príchodu Ježiša Krista. Má to byť čas duchovnej prípravy, pokoja a rozjímania. Začína sa vždy štvrtou nedeľou pred Vianocami a končí sa na Štedrý večer.
V nedeľu 27. novembra si mnohé rodiny zapálili na svojom adventnom venci prvú sviečku. Ich počet naznačuje, že Vianoce sú blízko - iba štyri týždne a je to tu. Ako sa advent slávi vo svete a kde sa vlastne vzali adventné tradície?
Prví kresťania označovali čas pred Vianocami ako „adventus divi“, teda „príchod božského vládcu“ = narodenia Ježiša Krista. V dlhej histórii adventného obdobia sa časom vyvinuli ustálené zvyky, ktoré vyjadrovali toto očakávanie, najmä v decembri.
Advent sa začal sláviť neskôr ako Vianoce, asi v 4. storočí a trval od Martina do Vianoc. Dlhé stáročia bol považovaný za prísne pôstne obdobie, podobne ako pôst pred Veľkou nocou.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami
Symbolika Adventu
Slovo Advent má latinský pôvod a znamená príchod. Je to čas, keď sa kresťania pripravujú na príchod Ježiša Krista. Tradícia adventného venca siaha do 19. storočia.
Adventný veniec má teda pôvod v európskej pohanskej tradícii. V zime svietili niektoré sviečky, ktoré predstavovali „oheň boha slnka“ s nádejou, že sa ich svetlo a teplo vráti. A tak používanie adventného venca sa začalo v roku 1839 z iniciatívy farára Johanna Wicherna. Staral sa o sociálny domov pre chudobné deti. A tak tieto symboly sa stali veľmi vhodnými pre kresťanské vianočné tajomstvo, a preto ľahko prenikli do južných krajín.
Sviečky sú umiestnené v okrúhlom venci, pretože predstavuje lásku k Bohu, ktorá je nekonečná, rovnako ako v kruhu nenájdete jej začiatok a koniec a tiež našej lásky k Bohu a blížnym, ktorá sa nikdy nesmie skončiť. Zelená farba konárov v adventnom venci je farbou nádeje a života, ktorá sa obnovuje s príchodom Kniežaťa mieru a Pána nádeje, ktorý má prísť.
V strede kruhu sú umiestnené štyri sviečky, ktoré sa postupne každou adventnou nedeľou zapaľujú. Pripomínajú štyri svetové strany, Kristov kríž, slnko spásy, ktoré osvetľuje svet zahalený temnotou. Svetlo sviečok symbolizuje našu vieru a vedie nás k modlitbe.
- Prvá sviečka - symbolizuje nádej.
- Druhá sviečka - symbolizuje mier.
- Tretia sviečka - symbolizuje radosť.
- Štvrtá sviečka - symbolizuje lásku.
- Fialová farba - počas adventu predstavuje radosť z Pánovho príchodu, ktorá sa stále viac a viac blíži.
Adventný veniec by mal mať privilegované miesto tam, kde sa nachádzame. V týchto štyroch týždňoch sme pozvaní čakať na príchod Ježiša. Je to čas príprav a radostného čakania na Pána. V prvých dvoch adventných týždňoch nás liturgia pozýva sledovať a čakať na slávny príchod Spasiteľa.
Konzumný spôsob života, obchod a systém tohto sveta trvá na zabudnutí na pravý význam Vianoc. Pane Ježišu, osláviť Tvoje Vianoce znamená urobiť z môjho života, môjho domova miesto večnosti a spásy. Nech Tvoje svetlo svieti v každom srdci. Zapálením každej sviečky tohto adventného venca chceme zapáliť nádej, lásku, bratstvo a spásu, ktorá je veľkým darom, ktorý chceme dať všetkým, ktorých milujeme, prostredníctvom Ježiška, ktorý sa narodí v našej rodine.
Zvyky a tradície počas adventu
Po skončení poľnohospodárskych prác, po oslavách vďakyvzdania úrody, nastáva obdobie zimného kľudu, prípravná doba na Vianoce - Advent. V kresťanskom chápaní bol advent časom pokánia, zamyslenia sa nad sebou. Behom tejto doby žili ľudia tajomstvom očakávania príchodu vykupiteľa. Čas, ktorý charakterizujú prípravy na príchod Krista, možno nazvať obdobím kajúcnosti a očistenia človeka.
Pekným zvykom bolo chodenie na "roráty". Tieto každodenné sväté omše ku cti Bohorodičky Panny Márie dostali meno od slov úvodného latinského žalmu, ktorý kňaz spieval na stupňoch oltára: "Rorate coeli desuper" " rosu dajte nebesá zhora, otvor sa zem a daj nám Spasiteľa ... " Vytvárali atmosféru onoho času očakávania. Začínali ešte pred rozvidnením. Ľudia vstávali za tmy, poobliekali sa do teplých šiat, lebo vonku už bola zima. Vzali si lampáše, či baterky a častokrát brodiac sa snehom a znášajúc štipľavý mráz smerovali do kostola.
Malý pôst Advent sa volal niekedy tiež malý pôst. Dodržiaval sa zákaz tanečných zábav a svatieb, obmedzili sa hlučné večerné pochôdzky mládeže. Nastala akási posvätná tichosť, muzikanti odložili svoje husličky, či harmoniky, chlapci schovali štrngajúce podkovy na povalu, deti nesmeli vziať do rúk cengajúce zvončeky a žartovne sa hovorilo, že aj psi brechali tichšie a kohúti kikiríkali ospanlivo.
Najstabilnejšou príležitosťou pre spoločenský život mládeže boli v našom prostredí priadky, či páračky alebo ako sa hovorilo že sa "idze do kudzeľnej chiži". Toto spoločné pradenie dievčat a dievok sa začínalo už v novembri. Čas na priadkach sa zužitkoval najmä na prácu, ale mládež sa postarala aj o to, aby sa nezabúdalo na hry a zábavu. Súčasťou týchto zábav boli zvyky, ktoré sa viazali na sviatky svätých Kataríny, Ondreja, Barbory, Mikuláša a Tomáša.
Sčítanie ľudu v Betleheme od Pietera Brueghela mladšieho
Sviatok svätého Mikuláša
Počas adventného obdobia nás čaká jeden sviatok, na ktorý sa tešia hlavne deti, a ktorý je dnes už bohužiaľ veľmi skomercializovaný - je to sviatok svätého Mikuláša, oslavovaný šiesteho decembra. Svätý Mikuláš pochádzal z Malej Ázie, dnešného Turecka.
Mikuláš mal povesť štedrého a láskavého muža, a to napomohlo vzniku legendy o zázrakoch, ktoré vykonal pre chudobných a nešťastných. Hovorilo sa, že dal veno v zlate trom dievčatám, ktoré boli také chudobné, že by sa inak nemohli vydať a museli by si zarábať na živobytie prostitúciou. Taktiež vraj oživil tri deti, ktoré nejaký mäsiar zabil a naložil do suda.
V stredoveku sa uctievanie svätého Mikuláša rozšírilo po celej Európe. Stal sa svätým patrónom Ruska a Grécka, bol tiež patrónom dobročinných bratstiev a spolkov, rovnako aj patrónom detí, námorníkov, nevydatých dievčat, obchodníkov i majiteľov záložní. Po príchode reformácie prestal byť Mikuláš uctievaný v západnej Európe, výnimkou sa stalo Holandsko, kde jeho legenda prežila v podobe tzv. Sinterkaasa, čo je holandský variant svätého Mikuláša.
V Európe sa počas storočí vytvoril obraz svätého Mikuláša ako milej figúry, ktorá deti obdarúva. Nemali by sme ale zabudnúť, že sviatok svätého Mikuláša nie je len dôvodom, aby sme naším deťom kupovali tony sladkostí, ale mali by sme si pripomenúť Mikuláša, ktorý sa darmi snažil pomáhať a spríjemňovať život ľuďom okolo seba.
DIY: Adventný kalendár
Advent vo Svete
Advent je v mnohých kultúrach považovaný za magické obdobie. Staré zvyky spájali advent s očakávaním svetla a nového začiatku. Ale advent by nám mal pripomínať, aby sme sa v predvianočnom zhone zamerali na to podstatné - pokoj, lásku, vieru a vzťahy s blízkymi. Boh je prítomný v živote každého človeka. A v každom prípade nám dáva pocítiť svoju lásku a túžbu zachrániť nás.
Nemecko
Nemci toto obdobie zbožňujú. V Nemecku sa ročne predá takmer 30 miliónov vianočných stromčekov, pričom niektoré rodiny majú aj dva. Každý rok sa tu vyrobí okolo 150 miliónov Santa Clausov, najmä z čokolády. Nemci zbožňujú biele Vianoce, preto počas adventu stávkové kancelárie na to vypisujú vysoké kurzy. Počúvanie a spievanie vianočných kolied je jedným z najobľúbenejších zvykov v advente, pričom aj v Nemecku dominuje rakúska klasika „Tichá noc, svätá noc“, tá je zo všetkých vianočných kolied najobľúbenejšia.
| Rekord | Miesto | Rok |
|---|---|---|
| Najviac vianočných anjelov | Hauzenberg, Bavorsko | 2009 |
| Najväčšia vianočná pyramída | Drážďany | 2015 |
Adventný kalendár pochádza z 19. storočia z protestantskej oblasti Nemecka. Protestantské kresťanské rodiny robili kriedovú čiaru na každý deň v decembri až do Štedrého večera. Netrvalo dlho a vynaliezaví podnikatelia začali nahrádzať kriedové čiary tlačenými kalendármi. Prvý známy adventný kalendár je z roku 1851. Najprv boli v adventných kalendároch obrázky biblických postáv. Keďže sa postupné otváranie okienok až do Vianoc ujalo aj medzi neveriacimi, v okienkach pribudli aj iné symboly, a to najmä z čokolády.
Francúzsko
Vo Francúzsku žije množstvo ľudí rôznych kultúr i náboženstiev a advent tu má tiež svoje miesto. Nechýbajú trhy, vianočné dekorácie a v očakávaní darčekov sú nielen kresťansky založené rodiny. Mimoriadnej obľube sa tu tešia už spomínané adventné kalendáre. Nájdete ich tu od výmyslu sveta: malé, veľké, čokoládové, sladké i slané, z papiera, látky a iných materiálov. Ak si zakladáte zbierku adventných kalendárov, určite nezabudnite na tie francúzske. Apropo, na rozdiel od iných národov, Francúzi si až tak nepotrpia na koledy ani na posielanie vianočných pohľadníc. Jednoducho, nie je to ich tradícia.
Taliansko
Viete o tom, že najznámejšie vianočné koledy, ale i jasličkové scénky sa zrodili pravdepodobne v Taliansku? To má bohaté vianočné, ale i adventné tradície. Napríklad deväť dní pred Štedrým dňom chodia deti z domu do domu a recitujú vianočné verše za mince. Rodina si v prvý deň tohto deviatnika pripraví presepio, čiže betlehem (jasličky). Nábožensky vedené rodiny sa pred ním zhromažďujú každé ráno či večer počas deviatich dní, aby zapálili sviečky a modlili sa. Usporiadanie presepio je skutočnou formou umenia, najmä na juhu Talianska. Napríklad Neapol je známy jeho ručnou výrobou, pričom celé ulice sú plné dielní venovaných tomuto umeniu.
Presepi viventi sú živé betlehemy, teda ich hrajú ľudia s kulisami. Navodzujú atmosféru dedinskej dediny s krojmi a remeselníkmi pracujúcimi pri svojich remeslách. Možno ich nájsť takmer všade v Taliansku, zvyčajne trvajú až do Štedrého večera a sú veľmi obľúbené u detí aj dospelých.