Kostoly sú významné architektonické a kultúrne pamiatky, ktoré prekonali stáročia a svedčia o vývoji spoločnosti, umenia a náboženstva. Jedným z charakteristických prvkov mnohých kostolov je kopula, ktorá nielenže plní konštrukčnú funkciu, ale aj esteticky obohacuje interiér a exteriér stavby.
V tomto článku sa zameriame na význam kopuly v konštrukcii kostola a na príkladoch si ukážeme, ako sa jej konštrukcia vyvíjala v priebehu času a ako sa prispôsobovala rôznym architektonickým štýlom a potrebám.
Interiér kostola Najsvätejšej Trojice v Bratislave s kopulou
Význam Kopuly v Architektúre Kostolov
Kopula, často zavŕšená krížom, predstavuje symbolické spojenie medzi zemou a nebom. Architektonicky umožňuje preklenúť rozsiahle priestory bez nutnosti použitia stĺpov, čím vytvára otvorené a vzdušné interiéry. Esteticky dodáva kostolu majestátnosť a monumentalitu.
Umiestnenie verejnej kaplnky v kláštore dodnes vyznačuje malá kopula s krížom na streche na kraji jedného kláštorného krídla.
Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach je kláštorným chrámom a patrí do komplexu kláštora gréckokatolíckych redemptoristov. Objekt kláštora bol vybudovaný v rokoch 1930 - 1931. Gréckokatolícki redemptoristi sa v ňom usadili v jeseni 1931. Dňa 7. septembra 1931 posvätil verejnú kaplnku v kláštore vikár Mukačevskej eparchie Alexander Stojka (1890 - 1943) a 17. septembra 1931 posvätil samotný kláštor protoihumen redemptoristov v Haliči - o. Jozef Schrijvers (1876 - 1945). V priestrannej kláštornej kaplnke (s rozmermi 13 x 12 x 9 m) boli slúžené liturgie aj pre veriacich.
Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
Zakrátko však táto verejná kaplnka kapacitne nepostačovala, a tak sa rok po posviacke kláštora už vážne uvažovalo o stavbe nového chrámu. V rámci plánovania a príprav - ešte v roku 1932 - začali prví veriaci dobrovoľne zvážať i stavebný materiál (piesok a štrk). Z viacerých plánov chrámu bol nakoniec vybraný projekt Ing. Vladimíra Sičinského. Samotnú stavbu podľa upravených plánov realizoval staviteľ Juraj Byrtus z Michaloviec. Spomedzi redemptoristov sa o výstavbu chrámu najviac zaslúžil o.
Začiatkom roka 1934 sa rozbehlo vybavovanie všetkých potrebných povolení, základy sa začali kopať 2. júla 1934. Tempo prác prevýšilo očakávania a výstavba napredovala veľmi rýchlo, a to najmä vďaka obetavosti a podpore miestneho obyvateľstva. Koncom jesene 1934 stavbu vytiahli až po krovy, hotová bola aj hrubá konštrukcia kupoly - pri jej budovaní použili vtedy modernú technológiu liateho betónu. Do konca roku 1934 bola hrubá stavba zvonku hotová a začalo sa pracovať i vo vnútri. Dňa 9. apríla 1935 skončilo zavážanie chrámu hlinou. Keď 29. apríla posvätil o. Ján Fedorko kríž na kupolu a 9. augusta inštalovali klampiari na chráme pozlátenú baňu, novostavba už nadobúdala jasné kontúry.
Dňa 29. septembra 1935 vladyka Alexander Stojka (1890-1943) z Užhorodu, spolu s vladykom Nikolajom Čarneckym CSsR (1884-1959) z Kovľa, posvätil Chrám Zoslania Svätého Ducha v Michalovciach. Úsilím všetkých zainteresovaných strán bol chrám za niečo viac ako rok dokončený, posviacku vykonal biskup Alexander Stojka dňa 29. septembra 1935. Na slávnosti sa zúčastnilo okolo 50 kňazov a asi 15 000 veriacich.
Do nového chrámu boli prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky. Už skôr sa začalo myslieť aj na ikonostas. Rozpísanie nových ikon bolo zverené užhorodskému maliarovi Jozefovi Bokšaymu, návrh architektúry ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice a žertvenika vyhotovil Vladimír Sičinský. Výroba ikon bola zverená prof. Bokšajovi, známemu maliarovi z Užhorodu a návrh ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice, žertveníka a tetrapodu bol zverený prof.
Do chrámu bola z verejnej kaplnky prenesená ikona Maky ustavičnej pomoci a uložená nad nový mariánsky oltár posvätený dominikánom P. Brunom Janešom.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Bratislave
Dokončený bol v r. 1725, trinitári pripravili zodpovedajúcu slávnosť, ktorá začala podľa cirkevného rítu požehnaním v sobotu 7. dňa, ktoré vykonal predstavený (minister) kláštora páter Štefan a Resurrectione Domini.
Veže, vyššie ako strecha kostola, majú určujúci význam pre celkový výraz exteriéru. Veže očividne neboli dokončené, pretože už Bel uvádza (teda pred r. 1735), že na obidvoch chýbajú helmy. V roku 1846 boli na veže kostola upevnené hodiny a v roku 1860 boli ďalej pozlátené kríže a hromozvody. Mimoriadne cenný je predovšetkým zachovaný vrcholno-barokový interiér kostola trinitárov. Kupola spočíva na mramorovaných zväzkových pilastroch s korintskými hlavicami. Imituje kazetovanú kupolu na tambure, prelomenú štyrmi oválnymi svetlíkmi a jasne osvetlenou laternou.
Medzi maľovanými stĺpmi sa nachádza osem ník, z nich každá druhá je ozdobená maľovanou figúrou cirkevného otca. Aj tu je laterna otvorená a anjelici cez ňu vnášajú červeno-modrý trinitársky kríž. Vzhľadom na iluzívnosť nebeských výjavov sú obidve kupoly maľované en grisaille a oživené zlátením. Maľby sa pripisujú Antoniovi Gallimu da Bibiena v rokoch 1736-44.
Podobný je na pravej strane oltár sv. Krstiteľa. Nad oltárom je erb Pálffyovcov ako donátorov. Vedľajší oltár je zasvätený sv. Jánovi Nepomuckému. Na protiľahlej strane je oltár Jána Evanjelistu. Celú výšku oltárneho obrazu zaberá kríž s ukrižovaným Kristom, pri nohách ktorého kľačí sv. Magdalena. Pri výstupe na chór, naproti kazateľnici, stojí tzv. Je to votívny oltár grófa Karola Zichyho z Vásonkő, zasvätený Matke Božej, zhotovený v r. 1738. Nádherný hlavný oltár bol zhotovený na náklady arcibiskupa Imricha Esterházyho. Dňa 21. júla 1733 uzavrel kanonik Kolonich zmluvu s Gaetanom Bussim, štukatérom z Viedne. Celková suma zákazky sa vyšplhala na 3765 zlatých. Pri ľavom chórovom pilieri sa nachádza kazateľnica. Nad vstupnou predsieňou je organová empora, kde sa nachádza rokoková organová skriňa. Pod kostolom sa nachádza veľká svetlá krypta, v ktorej je pochovaný veľký počet rádových bratov, ale aj civilných osôb.
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
Nový evanjelický kostol v Kežmarku
V druhej polovici 19. storočia sa začali objavovať snahy o výstavbu nového evanjelického kostola v Kežmarku. Preto delegácia cirkvi navštívila r. 1870 pôvodom dánskeho stavebného inžiniera Teofila von Hansena, v tej dobe hlavného krajinského architekta a profesora architektúry na Akadémii vied vo Viedni, ktorý jej daroval svoje vlastné projekty a tie - ako hovorí tradícia - boli pôvodne určené pre Orient. Projekt zaujal svojou výnimočnosťou. Nemal mať jednotný stavebný štýl, ale stavba mala obsahovať v rámci tzv. eklektického slohu prvky byzantské, románske, renesančné, maurské, ba aj rôzne orientálne. Jedinečnosť projektu Kežmarčanov zaujala - zrejme boli presvedčení, že podobná stavba sa v strednej Európe nenájde.
Slávnostný výkop na pozemku, ktorý mesto Kežmarok darovalo evanjelickej cirkvi (v minulosti na tomto mieste bola vodná priekopa pred mestským opevnením), sa konal roku 1872 a v nasledujúcom roku sa položil základný kameň. Práce pokračovali veľmi rýchlo už roku 1880 bol kostol zastrešený. Pre nedostatok peňazí sa stavba zastavila na neuveriteľných jedenásť rokov, a preto bol kostol ukončený a vysvätený až 2. decembra 1894. Celá stavba sa oproti pôvodnému plánu z neznámych príčin predĺžila o cca 10 m a jedno okno - celkovo je dlhá 80 m a široká 20 m. Uvádza sa viacero údajov o výške kupoly. Stavba kostola skutočne upútala každého svojím vzhľadom podobným synagóge, avšak i mešite, no tak isto aj netradičným červeno - zeleným sfarbením.
Kostol je jednoloďový, oltárny priestor sa nachádza na úrovni poschodia. V lodi je strop delený klenbovými pásmi. Strop zdobia arabesky, vysoké okná, šesťcípe dávidovské hviezdy. Na oltári je drevená socha vzkrieseného Krista s krížom - podobné zmenšené plastiky sú aj na baldachýnoch kazateľníc. Vo všetkom vládne presná symetria - dve kazateľnice, dva rady lavíc - na ľavej strane sedeli muži, na pravej ženy. Do kostola na prízemie a organový chór sa zmestí vyše 900 sediacich osôb. Na chóre, ktorý spočíva na neorománskych stĺpoch z čierneho tureckého mramoru, je organ - výrobok firmy Rieger z r. 1894. Je dvojmanuálový a má 30 registrov.
Ku kostolu bolo roku 1909 pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho (1657 - 1705), kežmarského rodáka a majiteľa hradu, veliteľa proticisárskeho povstania uhorskej šľachty a bojovníka za náboženskú slobodu. Ku kostolu je schodišťom pripojená vysoká veža na spôsob kampanily, v ktorej sú umiestnené tri zvony, zhotovené zlievárenskou spoločnosťou v nemeckej Bochumi roku 1893 na náklady evanjelickej a. v. cirkevnej obce v Kežmarku.
Aktuálne správy
Škody po silnej búrke, ktorá sa prehnala Slovenskom sú veľké. Dočasné strechy, ktoré chránili Hrad Krásna Hôrka, nevydržali nápor silného vetra. Počas silnej búrky strhol vietor časť strechy nad kaplnkou. Oceľová konštrukcia, ktorá chránila hrad neďaleko vrátnice, sa prevrhla do dvora. Spadli aj dva komíny.
Na mieste sú už robotníci, ktorí sa snažia strechu opraviť. Podľa informácií by nemali byť ohrozené cenné predmety vnútri hradu.