Korunovačný kostol v Anglicku a jeho história: Westminster Abbey

Westminster Abbey, nachádzajúci sa v srdci Londýna, len pár krokov od Westminsterského paláca, je neoddeliteľnou súčasťou britskej monarchie, kultúry a náboženského dedičstva. História Westminster Abbey siaha až do 10. storočia, keď bol na tomto mieste založený benediktínsky kláštor kráľom Edgarom a svätým Dunstanom okolo roku 960.

Westminster Abbey

Skutočný význam však získala v 11. storočí, keď anglosaský kráľ Eduard Vyznávač začal so stavbou veľkolepého kostola, ktorý bol vysvätený v roku 1065.

Význam Westminster Abbey

Od roku 1066, keď bol vo Westminster Abbey korunovaný Viliam Dobyvateľ, sa tu odohrala každá korunovácia anglického a neskôr britského panovníka. Korunovačný trón, známy ako Coronation Chair, bol vyrobený v roku 1300 na príkaz kráľa Eduarda I.

Coronation Chair

Okrem korunovácií je opátstvo miestom konania kráľovských svadieb - medzi najznámejšie patrí svadba princa Williama a Kate Middleton v roku 2011.

História a vývoj Westminster Abbey

V 13. storočí sa začala rozsiahla prestavba kostola v gotickom štýle za vlády kráľa Henricha III., ktorý si želal, aby sa opátstvo stalo miestom jeho pohrebu.

V 15. storočí kostol vo Westminster Abbey slúžil hlavne ako korunovačný kostol, ale teraz sú tam pochovaní skoro všetci anglickí panovníci. Zvláštnosťou je, že náhrobky sú uložené v skupinách. Napr. kút socialistov, v ďalšej časti reformátori, v strede sú pamätné dosky bádateľov a fyzikov- Faraday, ďalej hudobníci, básnici- W. Shakespeare. Sú tu tiež pochovaní Winston Churchill, Charles James Fox (zrušil otroctvo), Händel.

V temnote morálneho úpadku Spojeného kráľovstva ešte stále svieti jedno svetlo: je to vzdialený odraz niekdajšieho Anglicka, Anglicka katolíckeho, ktoré po stáročia z generácie na generáciu odovzdávalo starobylé stredoveké obrady súvisiace so smrťou a korunováciou kráľa. Tieto obrady boli pred Francúzskou revolúciou bežné vo všetkých katolíckych kráľovstvách.

Historik Marc Bloch pripomenul, že vo Veľkej Británii sa datujú od Egberta, pomazaného na koncile v Chelsea v roku 787 za prítomnosti pápežských legátov a ďalší historik Percy Ernst Schramm opísal korunovačný obrad od raného stredoveku až po súčasnosť podľa rituálu, ktorý opísal svätý Dunstan pri korunovácii kráľa Edhara v roku 973.

Korunovácia Alžbety II. a Karola III.

Kráľovná Alžbeta bola korunovaná 2. júna 1953, hoci na trón nastúpila 6. februára 1952. Prípravy trvali päť mesiacov. Prípravy na korunováciu jej nástupcu boli nemenej dôkladné. Vojvoda z Norfolku, prvý vojvoda kráľovstva a dedičný maršal Anglicka, potomok rodiny, ktorá bola vždy spätá s katolíckou vierou, má za úlohu zorganizovať Alžbetin pohreb a korunováciu Karola III.

Základné prvky korunovácie sa v priebehu storočí nezmenili. Panovník je pomazaný svätými olejmi, ovenčený symbolmi panovníckej moci a korunovaný pred prijatím feudálnej pocty pred približne tisíckou aristokratov kráľovstva, ktorí majú na sebe zamatové a hermelínové plášte. To všetko nás vracia do nádhery stredoveku, keď pestrofarebné rúcha, zvuky trúb a bubnov, aklamácie a proklamácie, pešie a konské sprievody boli súčasťou spoločenského spôsobu života.

Korunovácia spájala posvätné a profánne, čiže božskú autoritu s autoritou pozemskou. Pomazanie olejom odkazovalo na biblické pomazanie kráľa Dávida, čo bolo tak trochu ako z iného sveta, hoci podľa komentárov konzervatívnejších katolíkov to vyzerá, že anglikáni si väčšmi vážia túto starobylú črtu pre nich v takýchto chvíľach za dôležitejšiu ako mnohí hodnostári Katolíckej cirkvi a že pokiaľ ide o takéto rituály, Veľká Británia zostala vernejšia tejto veľkej tradícii než Katolícka cirkev, v ktorej sa napríklad upustilo od tiary, najvýraznejšieho poznávacieho znaku panovníka, ktorá patrí pápežovi, keďže aj on je panovníkom.

Britské korunovačné klenoty

Jeden predmet z korunovačných klenotov je výraznou pripomienkou impéria, ale na korunovačnom obrade bude chýbať. Diamant Koh-i-Noor získali Briti po vojne so sikhským kráľovstvom Pandžáb a v roku 1849 ho darovali kráľovnej Viktórii. Princ Albert ho upravil a vložil do korunovačných klenotov. Keďže indická vláda považuje diamant za symbol britskej imperiálnej rozpínavosti, požaduje jeho vrátenie, hoci z historického hľadiska by si naň mohli robiť nárok aj Pakistan a Irán. Camilla, kráľovná manželka, sa rozhodla byť korunovaná korunou kráľovnej Márie, z ktorej bol slávny diamant odstránený.

tags: #korunovacny #kostol #anglicko