Dominantou historického centra Košíc je Hlavná ulica, pešia zóna dlhá približne jeden kilometer. Práve tu sa nachádza najväčšia gotická katedrála v strednej Európe zo 14. storočia - Dóm svätej Alžbety, Kaplnka sv. Michala a Urbanova veža so zvonicou zo 14. storočia. Dóm svätej Alžbety, Košický dóm, alebo Metropolitná katedrála svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s kapacitou až 5000 ľudí a je zasvätený sv. Alžbete uhorskej.
Dóm sv. Alžbety a Kaplnka sv. Michala sú neoddeliteľnou súčasťou Hlavnej ulice. Medzi Dómom sv. Alžbety a Kaplnkou sv. Michala sa nachádza aj barokové súsošie Immaculata postavené v rokoch 1720 - 1723.
História a Výstavba
Na mieste súčasnej katedrály stál predchodca. Najstarší kostol Košíc bol zasvätený svätému Michalovi a vznikol pravdepodobne v polovici 11. storočia. Pôvodný kostol zničil požiar približne v roku 1380. Presný dátum začiatku stavby nového kostola nie je známy, predpokladá sa, že to bolo v rokoch 1380 až 1402. Stavba prebiehala na etapy a dátum ukončenia sa spája s dokončením presbytéria v roku 1508. V ďalších rokoch prebiehali rekonštrukcie, tá posledná v roku 2015 a 2016.
S výstavbou katedrálneho chrámu Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy sa spájajú viaceré zaujímavosti. Napríklad, na jednotlivých tehlách si môžeš všimnúť rôzne značky. Je to preto, že na základe nich zamestnávateľ vyhodnotil, koľko práce majstri vykonali, a dal im za to patričnú odmenu.
Zaujímavá je aj legenda, ktorá sa spája s hlavným staviteľom chrámu, majstrom Štefanom. Bol to síce pracovitý muž, no chýbalo mu šťastie v osobnom živote. Oženil sa so ženou, ktorá nemala problém s alkoholom, ale bez neho. Aby sa jej pomstil za trpké spoločné chvíle, nechal jeden z chrličov na katedrále vytvoriť podľa jej vzoru.
Architektúra a Rozmery
Dóm svätej Alžbety, ktorý stojí na hlavnom námestí, je národnou kultúrnou pamiatkou. Metropolitná katedrála sv. Alžbety je nesprávne označovaná ako najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Vonkajšia dĺžka dómu sv. Alžbety je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Ešte pred vstupom vás upúta bohato zdobená vonkajšia fasáda. Uchvacujúci pohľad je však najmä na priestranný interiér.
Pri vstupe vám oči hneď padnú na hlavný oltár sv. Alžbety, ktorý bol postavený v rokoch 1474 až 1477. Skladá sa z dvoch párov pohyblivých krídel, na každom sú umiestnené gotické tabuľové maľby. Spolu vytvárajú súbor 48 scén. Svoje čaro má aj Rákocziho krypta so štyrmi sarkofágmi, ktorá si zachovala pôvodný stredoveký štýl rannej gotiky a je voľne prístupná pre turistov.
Rozmery Dómu sv. Alžbety
| Parameter | Rozmer |
|---|---|
| Vonkajšia dĺžka | 60 m |
| Šírka | 36 m |
| Výška severnej veže | 59 m |
| Výška hlavnej lode | 24 m |
| Výška bočných lodí | 12 m |
Žigmundova veža
Žigmundova veža ponúkne návštevníkom najkrajší výhľad na Košice, počas výstupu cez točité schodisko neprehliadnete expozíciu zvonového a hodinového zariadenia. Je možné zakúpiť lístky na samostatné vstupy, alebo kompletnú prehliadku so sprievodcom. Cenník vstupov na Severnú, Južnú vežu, Rakociho kryptu, Kráľovské schody a Kaplnku sv.
Bohoslužby
Rozpis bohoslužieb vo všedné dni, nedele a sviatky zverejňuje Farnosť sv.
Košický Kalte Herbrig
Zasadanie m.z. v Košiciach: Vec rozpravy- zachovanie a ochrana pamätníka na Námestí osloboditeľov
V minulosti tak, ako dnes, mnohí ľudia cestovali a potrebovali sa prechodne ubytovať. Cestoval v prvom rade panovník, jeho družina a úradníctvo, pretože sídelné hlavné mestá istú dobu prakticky neexistovali, a tak sa chodilo od hradu k hradu a tak sa aj kraľovalo. Cestovali, či lepšie povedané putovali aj cirkevní hodnostári a duchovní, obzvlášť mnísi od kláštora ku kláštoru, čím si rozširovali obzor poznania sveta, šírili vedecké poznatky a vymieňali novinky a klebety. Na cirkevné púte do až nečakane vzdialených miest dokonca cestovali veľké masy bežných ľudí pútnikov. Cestovaním sa zabezpečoval vtedajší obchod, cestovali tovariši za skúsenosťami, cestovalo sa za prácou, za novými pastvinami, úrodnejšími poliami, bohatšími revírmi a za všeličím iným. Dokonca už vtedy existovali cesty výskumné. A všetci tí cestovatelia potrebovali prespať, najesť, zaopatriť sa i oddýchnuť. Najlepšie pre takéto účely poslúžil ubytovací hostinec, kde sa dalo prespať i najesť, najať si povoz, či koňa, vypočuť informácie a novinky. Ako to však bolo v Košiciach? Nuž kde bol najstarší ubytovací hostinec dnes už nevieme, ale najstarší nám známy hostinec, Levočský dom, ním určite bol už v 15. storočí. Dokonca bol jeho súčasťou mestský pivovar, určite kvôli dobrému odbytu svojej komodity. Osobne sa domievam, hlavne kvôli množstvu nálezov rozbitej keramiky, že od prelomu 14. a 15. storočia mohla byť ubytovacím hostincom aj Miklušova väznica. Vtedy, samozrejme, ešte nebola väznicou, ale domom stojacim hneď vedľa najdôležitejšej mestskej brány. V každom prípade však ubytovací hostinec predpokladal do určitej miery solventného zákazníka.
Kráľ a vysokopostavení páni mali tu v Košiciach kráľovský dom, cirkevné panstvo využívalo našu faru, po kraji putujúci mnísi (hocijakého rádu) sa uchýlili do dominikánskeho kláštora, oficiálne návštevy mesta mali ubytovanie vyhradené v na to určených domoch bohatších Košičanov. Do ubytovacieho hostinca sa uložili všetci bežní pocestní, hlavne kupci a cestujúci mešťania, ak náhodou nespali u známych na súkromí. Ostali však ešte chudobní prostí ľudia, putujúci cechoví tovaryši, študenti a podobná "svoloč". Kde sa ubytovali tí? Nuž v lacnom herbergu.
V stredoveku bol však zmysel tohto výrazu predsa len o niečo vážnejší. Znamenal lacné ubytovanie. Slovník cudzích slov dokonca uvádza, že to bolo cechové ubytovanie, útulok, hostinec. Dokonca aj v modernej nemčine je to nocľaháreň, nocľah, prístrešok, v každom prípade čosi ako lacné prespanie. A keďže nemusíme pochybovať o tom, že pohyb "cezpoľných" bol v stredovekých Košiciach dosť veľký, nepochybne tu bolo aj príslušné zariadenie herberg. Lenže kde? V modernej historickej literatúre venovanej Košiciam sa napodiv herberg neobjavuje. Spomínané zmienky o ňom sú ešte z čias Rakúsko - uhorskej monarchie a zo začiatku štyridsiatych rokov. Lenže chýbajú, alebo sú mimoriadne zriedkavé, aj zmienky o iných zariadeniach (nevestinec, verejné kúpele, škola, väznica ešte pred Mikluškou, a tak ďalej) a my vieme, že určite existovali. Takže herberg pravdepodobne tiež skutočne existoval. Prečo sa práve na najstarších popisoch objavuje ako Kalte Herbrig, čiže Studený herberg, nevieme. Ale pravdepodobne sa tam príliš nekúrilo. Alebo že by tam nevarili? Možné je všetko
Archivár Kemény a historik Kerekes
Čo navštíviť v Košiciach a okolí
- ZOO Košice
- Vyhliadkovú vežu Hradová
- Košickú detskú železnicu
- Východoslovenské múzeum
- Jakabov palác
- Mestský park
Jakabov palác
Medzi ďalšie významné historické budovy patrí Jakabov Palác, Levočský dom postavený v 80. rokoch 15. storočia. Vo dvore muzeálneho komplexu Katovej bašty vybudovali repliku exilového tureckého domu Františka II. V tomto období staviteľ Arpád Jakab so svojím bratom Gejzom na okraji vtedajšieho centra mesta, na Kossuthovej ulici (dnes Mlynskej) postavili reprezentačný palác. Poznáme ho ako Jakabov palác - jeden z architektonických klenotov Košíc. Slúžil ako domov, podnikateľská základňa, nájomný objekt a pôsobil ako vizuálna dominanta mesta.
Jakabov palác je výrazným príkladom neogotickej architektúry, ktorá bola na prelome 19. a 20. storočia populárna najmä pre svoj romantizujúci odkaz na svetské a sakrálne stavby. Unikátnosť Jakabovho paláca zvýrazňuje aj fakt, že pri jeho stavbe boli použité kamenárske prvky pochádzajúce z rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety vrátane dekoratívnych fragmentov a chrličov. Vďaka tomu sa budova architektonicky a symbolicky prepája s najvýznamnejšou pamiatkou mesta, čo podčiarkuje jej výnimočné postavenie v urbánnom priestore historických Košíc.
V Košiciach a okolí nájdete mnoho zaujímavostí, ktoré stoja za návštevu. Okrem historických pamiatok, ako je Dóm svätej Alžbety a Jakabov palác, môžete navštíviť aj ZOO Košice, Vyhliadkovú vežu Hradová a Košickú detskú železnicu.