Košice: Dóm sv. Alžbety je architektonickou dominantou Košíc, perlou vrcholnej gotiky na Slovensku a bezpochyby miesto s nedoškriepiteľným géniom loci. Za jej krásu, monumentálnosť, výtvarné stvárnenie by sa určite nehanbili ani Mekke svetovej gotiky vo Francúzsku. Priblížiť túto katedrálu už len z hľadiska historických udalostí, ktoré sa k nej viažu, je námet na hrubú knihu. Jej tajomstvá, zvláštnosti, dlhý zoznam artefaktov vysokej historickej i umeleckej ceny - to všetko v kompaktnom celku nie je možné podrobnejšie obsiahnuť ani pri dvoch, troch návštevách.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je katedrálnym chrámom Košickej arcidiecézy. Pôvodne mestský farský kostol bol postavený na mieste staršieho kostola, ktorý vyhorel. Neskorogotickú stavbu z kresaných kameňov začali stavať okolo roku 1390 a je to najväčší stredoveký kostol na Slovensku.
Duchovné, architektonické, umelecké a liturgické dedičstvo prinieslo kostolu povesť najkrajšieho chrámu v celej bývalej podunajskej monarchii. Veľká časť stredovekého dedičstva sa v kostole zachovala dodnes: pútnická architektúra, fresky, oltáre.
S plochou interiéru 1 200 m² a kapacitou 5 000 ľudí je najväčším kostolom na Slovensku a patrí medzi dominanty mesta Košice. Dóm svätej Alžbety je postavený v slohu vrcholnej gotiky.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach je s plochou interiéru 1 200 m2 a kapacitou 5 000 ľudí najväčším kostolom na Slovensku. Je zasvätený sv. Alžbete uhorskej a patrí medzi dominanty mesta Košice.
Dóm svätej Alžbety je skutočne najväčší kostol na Slovensku. Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m². Menej sa spomína, že ide o najvýchodnejšie položenú gotickú katedrálu v Európe.
História
Dóm sv. Alžbety stojí na mieste, kde sa už pravdepodobne v 11. storočí nachádzal románsky kostol. Ten bol zasvätený sv. Michalovi. Jeho interiér mal plochu 520 štvorcových metrov. V štyridsiatych rokoch 13. storočia sa zmenilo patrocínium a zasvätili ho sv. Alžbete Durínskej, zvanej tiež sv. Alžbeta Uhorská. Niekedy okolo roku 1380 ho však postihol požiar a kompletne vyhorel.
Súčasný kostol, pre ktorý je charakteristická vrcholná gotika, vznikol na základoch pôvodnej stavby. V dôsledku toho i dnes možno v chráme pozorovať niekoľko fragmentov románskeho slohu. Patrí k nim soška leva, bronzová krstiteľnica a zopár náhrobných kameňov.
Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230.
Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete.
Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.
Po požiari predošlého farského kostola sv. Alžbety Uhorskej okolo roku 1380 začala výstavba nového chrámu - Dómu svätej Alžbety. Vzrastu Košíc a udeľovaniu mnohých mestských práv napomohla aj zázračná udalosť v tomto chráme. Neznámy kňaz sláviaci sv. omšu pri jednom z oltárov kostola nedopatrením rozlial na korporál už premenené víno, čiže Kristovu krv. Korporál je liturgická šatka, ktorá sa pri slávení sv. omše kladie na oltár pod kalich a hostiu.
Víno sa zmenilo na skutočnú krv a na korporáli sa zázračným spôsobom vytvoril obraz Kristovej tváre. Zázrak sa datuje pravdepodobne do 1. pol. 14. stor. Farský kostol, v ktorom sa udial zázrak, postupom času kapacitne nepostačoval prichádzajúcim pútnikom, a preto sa košickí mešťania rozhodli pre oddelenie pastorácie pútnikov a Košičanov. Tak sa zrodila myšlienka postaviť novú reprezentatívnu kaplnku podľa francúzskeho vzoru kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Košickú kaplnku zasvätili sv.
Nový chrám začali stavať koncom 14. storočia a ukončili ho v roku 1508. Pravda je však taká, že katedrála vlastne nebola podľa pôvodných plánov nikdy dostavaná. Svedčí o tom najmä rozdiel medzi severnou (Žigmundovou) vežou a južnou (Matúšovou) vežou. Práve južná veža nebola podľa projektu ukončená, ale zastrešili ju.
Výstavbu dómu podporovali mnohí mocní nielen z mesta, kraja, ale aj z kráľovského trónu či pápežského stolca. K donátorom patrí aj kráľ Žigmund Luxemburský (1368 - 1437), ktorý sa v roku 1387 stal uhorským kráľom. Tiež pápež Bonifác IX. (1350 - 1404), ktorý v roku 1402 vydal odpustkovú bulu. Tá sľubovala odpustenie hriechom tým pútnikom, ktorí prispejú na stavbu dómu. Podpora Žigmunda Luxemburského sa prejavila aj dodaním najlepších stavebných majstrov tej doby. Na stavbe chrámu pracoval aj jeho osobný dvorný architekt Peter z Budína. Aj z toho dôvodu na pamiatku štedrého kráľa a cisára sa severná veža (,odkiaľ je možná vyhliadka na Košice,) nazýva Žigmundova. Južná, nedokončená, zasa Matejova podľa kráľa Matej Korvína (1443 - 1490), ktorý bol výstavbe a oprave chrámov naklonený.
Po smrti Mateja Korvína nastali o uhorský trón boje a v roku 1491 obliehal Košice Ján Albrecht (1459 - 1501). Po prvýkrát v histórii bolo mesto obstreľované kanónmi. Niektoré strely zasiahli aj katedrálu a poškodil ju. Opravovať sa začalo až v rokoch 1496 až 1498, kedy na Severnú (Žigmundovu) vežu umiestnili aj hodiny.
K ďalším katastrofám patril rok 1556, kedy Dóm svätej Alžbety vyhorel. Po rozsiahlej oprave kostol získali protestanti. Od roku 1597 mala v Košiciach svoje zastúpenie aj Jágerská (Egerská) kapitula. Tá vyvíjala intenzívne snahy o prinavrátenie katedrály katolíkom. To sa podarilo až v roku 1604, keď katolíci kostol násilne obsadili.
Vzápätí vypuklo protihabsburské povstanie pod velením Štefana Bočkaja (István Bocskai). Štefan Bočkaj Dóm svätej Alžbety násilne obsadil a venoval opäť kalvínom. Patril im do roku 1671, kedy zasiahol cisár Leopold I. (1640-1705) a bol opäť katolícky. Zároveň ho začali opravovať.
No kurucké povstanie Imricha Tököliho (Imre Thököly) spojené s ovládnutím Košíc spôsobili, že počas rokov 1682 až 1685 sa chrám stal opäť protestantským. Potom dóm získali rímski katolíci a už sa viac jeho príslušnosť k cirkvi nezmenila.
V čase kuruckého zovretia však z dómu zmizli viaceré zlaté monštrancie, kalichy a iné nesmierne vzácne i drahé premety. V roku 1706, keď Košice patrili ďalšiemu z radov kurucov - Františkovi II. Rákocimu (Rákoczi), Košice obliehal cisárov generál Jean Louis Rabutin de Bussy a spustil na mesto mohutnú paľbu z kanónov. A opäť si to odniesol aj dóm.
Požiar v roku 1775 priniesol veľkú skazu, po opätovnej renovácii získala severná (Žigmundova) veža súčasnú barokovo-rokokovú helmicu. Pohrôm asi nebolo dosť, v roku 1834 zasiahlo Košice zemetrasenie a v roku 1845 zasa povodeň. Vyplavené ostalo celé centrum mesta včítane dómu, dokonca sa v ňom na viacerých miestach prepadla dlažba.
Nasledujúca rekonštrukcia trvala sedem rokov od roku 1856 do roku 1863. I keď snahou bolo zachovanie pôvodného gotického štýlu, vyžadovalo si to aj niektoré „negotické“ zásahy (našťastie v štýle neogotiky), aby to vydržala statika narušená pohromami. To sa celkom nepodarilo doriešiť, stále hrozilo prepadnutie klenby chrámu. Ďalšia rekonštrukcia začala teda už v roku 1872 a počas nej sa zväčšil počet vnútorných podporných pilierov. Katedrála sa naviac po dlhých rokoch zmenila z trojloďovej na päťloďovú.
Nová výstavba Dómu prebiehala obstavaním starého kostola svätej Alžbety a v prvej etape to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami. V druhej etape od roku 1420 bola pozmenená pôvodná koncepcia, kedy bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. V tretej etape od roku 1440 bola postavená svätyňa, sakristia a dokončovala sa Žigmundova veža.
Vo štvrtej etape od roku 1462 sa sústredilo na dokončenie južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi Matejovi Korvínovi. V tomto čase bola postavená aj kaplnka svätého Kríža - Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujúca kaplnka svätého Jozefa. Z tohto obdobia pochádza aj kamenné Pastofórium a hlavný oltár svätej Alžbety. Vo štvrtej etape bol dóm zariadený bohatým gotickým mobiliárom. V roku 1491 bol dóm vážne poškodený pri obliehaní Košíc. Opravu vykonával staviteľ Mikuláš Krompholz z Nisy, ktorý dokončil v roku 1508 aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje aj rokom dokončenia stavby Dómu svätej Alžbety.
Nasledovné storočia bol dóm viackrát poškodený, či už vplyvom vojen, obliehaní alebo živelným katastrofám, kedy hrozilo zrútenie katedrály. Meniacimi majiteľmi sa menila aj podoba dómu. Najväčšia rekonštrukcia sa uskutočnila v rokoch 1877 - 1896, kedy bol Dóm svätej Alžbety podstatne zmenený. Hlavným projektantom bol Imrich Steindl - najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky. Trojloďová katedrála sa prebudovala na päťloďovú, upravili sa obvodové múry, oporné piliere, štíty lodí, chrliče, rímsy, okenné kružby, obnovila sa plastiková výzdoba portálov, vymenila sa strieška na Matejovej veži, ale aj bola odstránená Kaplnka svätého Jozefa.
Steindl mal v pláne výraznejšiu prestavbu, ale pamiatková komisia tento zámer zamietla. V poslednej etape obnovy vybudovali pod severnou loďou kryptu, do ktorej boli v roku 1906 prenesené pozostatky Františka Rákocziho II.
V roku 1970 bol Dóm svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, čo podnietilo pamiatkovú starostlivosť a ďalšie roky rekonštrukcie. Od roku 1978 začala obnova s dôrazom na zachovanie autentickej podoby z 19. storočia. Predmetom opravy bola strecha, vitráže, svätyňa, veže a portály. V rokoch 1985 - 1992 sa obnovovala sakristia a severná fasáda. V rokoch 1995 - 1997 sa pristúpilo k reštaurovaniu Žigmundovej veže, v roku 2008 prešla rekonštrukciou Rákociho krypta, v r. 2009 severný portál a v r. 2012 severná loď chrámu.
Architektúra a Súčasný Výzor
Dnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety.
Exteriér Dómu svätej Alžbety je cenný najmä vďaka trom portálom - západnému, južnému a najhodnotnejšiemu severnému. Severná veža - Žigmundova veža so 165 schodmi a výškou 60 metrov ponúka peknú vyhliadku na mesto. Južná veža - Matejova veža je výnimočná pre labyrint točitých schodísk navzájom prepojených chodbičkami. Na južnej fasáde nájdeme slnečné hodiny z roku 1477. Chŕliče s motívmi zvierat a príšer mali okrem odvodnenia dažďovej vody aj odstrašujúcu funkciu. Pôvodné kusy nájdeme vo Východoslovenskom múzeu v Košiciach a Zemplínskom múzeu v Michalovciach.
Interiér Dómu
Dóm svätej Alžbety ukrýva vzácny interiér, kde si hlavnú pozornosť zasluhuje najmä hlavný oltár svätej Alžbety, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie pamiatky stredovekého umenia na Slovensku. Jeho súčasťou je najväčší európsky súbor 48 gotických tabuľových malieb.
Medzi ďalšie hodnotné a zaujímavé prvky patrí Románsko-gotická Bronzová krstiteľnica zo 14. storočia, ktorá je najstaršou zachovanou pamiatkou. Pochádza ešte zo starého Kostola svätej Alžbety. Sochárska kompozícia Kalvárie z roku 1420, drevené gotické polychromované plastiky z roku 1470, drevorezba Bolestnej Panny Márie na stĺpe z roku 1500, neogotický organový chór, kamenné pastoflórium na ukladanie Sviatosti oltárnej, reliéf svätej Alžbety, epitaf rodiny mestského richtára Reinera. To je len niekoľko ďalších vzácnych pamiatok, ktoré v katedrále uvidíte.
Dóm sv. Alžbety ukrýva vzácny interiér. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje hlavný oltár sv. Alžbety, zavesená plastika Immaculaty, neskorogotický krídlový oltár Navštívenie Panny Márie, kamenný epitaf rodiny Reinerovej, drevená plastika Panny Márie, fragmenty nástennej maľby Posledný súd, bočný oltár sv. Antona Paduánskeho, nástenná maľba Vzkriesenie, bronzova krstiteľnica, oltárny obraz sv. Anny Metercie, gotická Kalvária, lampáš kráľa Mateja, gotické drevené polychrómované plastiky, bočný oltár Klaňanie troch kráľov, neogotická kamenná kazateľnica.
Medzi ďalšie oltáre v interiéri patrí:
- Hlavný oltár sv. Alžbety (zhotovený v rokoch 1474 až 1477, jedna z najvýznamnejších pamiatok stredovekého umenia v rámci Slovenska)
- Oltár Navštívenia Panny Márie (z roku 1516)
- Oltár svätého Antona Paduánskeho
- Oltár Mettercie (z konca 19. storočia)
- Oltár svätej Anny
- Oltár Troch kráľov
- Oltár svätého Jozefa
- Oltár svätého Štefana kráľa
- Oltár Troch košických mučeníkov
- Oltár svätého kríža
Hlavný oltár je skutočným klenotom sakrálneho umenia. Predpokladá sa, že ho vytvorili traja majstri v rokoch 1473 až 1477. Ako jeden z mála v Európe má dva páry krídel a až 48 tabuľových obrazov. Je zasvätený sv. Alžbete Uhorskej. Hoci má oltár 48 obrazov, návštevník z nich môže vidieť len 12. Dôvod je ukrytý vo veku oltára a jeho vzácnosti.
Krypta s pozostatkami Františka II. Rákociho
V Dóme svätej Alžbety sa nachádzajú 3 krypty. Pod Kaplnkou svätého Štefana spočívajú pozostatky Františka II. Rákociho a jeho druhov, v južnej časti sa nachádza krypta košických biskupov a pred oltárom smrti Panny Márie sa nachádza najmenšia krypta či skôr hrobka malých rozmerov s pozostatkami členov Čákiovskej rodiny.
V roku 1906 sa do krypty nachádzajúcej v severnej časti lode preniesli pozostatky Františka II. Nad kryptou a nad gotickým oblúkom severnej brány sa nachádza secesná freska Andora Duditsa z rokov 1914 - 1916, ktorá zľava doprava zobrazuje všetko podstatné zo života Františka II.
Kaplnka svätého Michala
Kaplnka (kostol) sv. Michala je druhou najstaršou stavebnou pamiatkou Košíc. Postavili ju na konci 14. stor. podľa francúzskych vzorov kaplnky „Sante Chapelle“ v Paríži, ktorú dal postaviť svätý francúzsky kráľ Ľudovít IX. pre Kristovu tŕňovú korunu ešte sto rokov pred výstavbou košickej kaplnky. Je to jednoloďová stavba s polygonálne uzavretou svätyňou a so vstavanou vežou v západnom priečelí.
V štíte hlavného portálu sa nachádza reliéf sv. Michala s rovnoramennými váhami, ktorými symbolicky váži duše po smrti ľudí. Reliéf je približne z roku 1400. Začiatkom 16. stor. z rozhodnutia Juraja Szatmáryho (neskôr ostrihomského arcibiskupa) bola ku stavbe zo severnej strany pribudovaná bočná loď (viď. V roku 1904 biskup Žigmund Bubics inicioval prestavbu sakrálnej stavby do pôvodného stavu. Svedčí o tom nápis nad dverami sakristie v maďarskom jazyku. Kaplnka je karnerovou stavbou, tzn. že sa pod ňou nachádza hrobka rozdelené na dve časti. Po obvode kaplnky na jej vonkajších stenách sa nachádza 17 vsadených náhrobných kameňov. Boli objavené v základoch a na bočných stenách katedrály počas reštaurátorských prác v 19.
Posledná veľká rekonštrukcia Kaplnky sv. Michala prebiehala v rokoch 1998 - 2006. Zároveň v tomto roku získala cenu Fénix za najlepšie zrekonštruovanú sakrálnu pamiatku.
Urbanova veža
Podľa najnovších historických výskumov sa jedná o 45 m vysokú renesančnú vežu nazývanú aj “Červená veža.“ O jej súčasnú renesančnú podobu sa v r. 1628 zaslúžil prešovský staviteľ Martin Lindner. Po katastrofálnom požiari mesta v r. 1556 zhoreli aj zvony Dómu sv. Alžbety.
Košický delolejár František Illenfeld vyhotovil z ich pozostatkov v roku 1557 až 168 cm vysoký a 5 ton vážiaci zvon sv. Urbana, patróna vinohradníkov. To poukazuje na skutočnosť niekdajšieho najvýnosnejšieho zamestnania Košičanov - vinohradníctvo.
V 19. stor. boli po obvode veže pristavané nákupné stánky. Kvôli neestetickosti boli na rozkaz mestskej rady odstránené a neskôr nahradené arkádami. Arkáda okolo prízemia Urbanovej veže pochádza z r. 1912.
Vážny požiar v r. 1966 zničil zvon i strechu veže. Majstri Východoslovenských železiarní odliali v r. 1996 ako dar Dómu sv. Alžbety nový a identický zvon, ktorý opäť zaujal svoje stabilné miesto v Urbanovej veži.
Zaujímavosti o Dóme svätej Alžbety
- Súčasne sa v ňom môže zúčastniť 5000 ľudí na bohoslužbe, pretože plocha jeho interiéru je 1 200 m².
- Je najvýchodnejšie položenou gotickou katedrálou v Európe.
- Má dvojité točité gotické schodiská (Doppelwendeltreppe, Double Spiral Stairrcase).
- Hlavný oltár je jediný v strednej Európe, ktorý má dva páry otváracích krídiel.
- Má 48 obrazov, z ktorých môžu návštevníci vidieť dvanásť.
Kontakt
Dóm sv. Alžbety
Hlavná ul.
040 01 Košice
Adresa fary:
Farnosť sv. Alžbety
Hlavná 26
040 01 Košice
Otváracie hodiny pre turistov:
(pre aktuálne údaje si pozrite aj nižšie uvedený web)
pondelok: 13.00 - 17.00
utorok: 9.00 - 17.00
streda: 9.00 - 17.00
štvrtok: 9.00 - 17.00
piatok: 9.00 - 17.00
sobota: 9.00 - 13.00
nedeľa: v chráme sa sprievodcovské služby neposkytujú
Okrem interiéru dómu si je možné urobiť vyhliadku na .centrum Košíc z veže, navštíviť kryptu Františka II. Rákociho, prípadne blízku gotickú Kaplnku sv. Michala.
Vstupné:
(pre aktuálne údaje si pozrite aj nižšie uvedený web)
Interiér chrámu
- dospelí a študenti: 1,50 eur
- deti: 70 centov
Krypta Františka II. Rákociho
- dospelí a študenti: 1 euro
- deti: 70 centov
Vyhliadková veža
- dospelí a študenti: 1,50 eur
- deti: 70 centov
Kráľovské schody
- dospelí a študenti: 70 centov
- deti: 70 centov
Kaplnka sv. Michala
- dospelí a študenti: 1 euro
- deti: 1 euro
telefón - Dóm - číslo pre turistov platné len v čase otvorenia: +421 918 690 546 - v slovenčine, v maďarčine
telefón na Farnosť sv.