Košice, mesto s bohatou históriou, sa môže pochváliť množstvom sakrálnych pamiatok, ktoré siahajú až do 13. storočia. Tieto kostoly predstavujú nielen dôležité náboženské centrá, ale aj architektonické skvosty, ktoré svedčia o vývoji stavebných štýlov a kultúrnych vplyvov v regióne.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety
Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Vystavali ho na mieste súčasného Dómu v románskom slohu. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230.
Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete. Pri tejto príležitosti bol kostol upravovaný v druhej polovici 13. storočia v gotickom štýle. Kostol si zachoval románsku vežu, ale dostal gotickú klenbu a uzáver svätyne. Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete.
Základy tohto románsko-gotického kostola sa našli pri veľkej rekonštrukcii Dómu v rokoch 1882 - 1884. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu. Dodnes sa z neho zachovalo niekoľko románskych artefaktov, ako napr. soška leva, bronzová krstiteľnica a niekoľko náhrobných kameňov.
Prvá etapa výstavby nového chrámu trvala do roku 1420. V tejto etape bol kostol stavaný prv ako päťloďová bazilika. Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu. Ako prvé sa začali stavať južné polygonálne apsidy bočných lodí. Nasledovala stavba južného obvodového múru, južného portálu a západnej steny, kde rozostavali prvé dve poschodia oboch veží vtiahnutých do pôdorysu chrámu.
Výraznú zmenu v koncepcii výstavby katedrály priniesla nová stavebná dieľňa - huta po roku 1420. Pre nedostatok písomných prameňov zostáva vedúci architekt huty anonymný. Päťloďová dispozícia bazilikálneho typu sa javila v čase neskorej gotiky už ako zastaraná. Snaha o vertikálnosť, odľahčenie hmoty a priestrannosť chrámu viedli k vybudovaniu trojloďovej katedrály, pričom zásadnou inovatívnou zmenou plánu bolo pridanie k hlavnej lodi rovnako vysokej priečnej lode. Táto bola situovaná netradične do stredu dĺžky hlavnej lode (v porovnaní s obvyklým krížením na styku so svätyňou), čím sa vytvoril unikátny centrálny halový priestor.
Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou. Jednotlivé symetrické útvary klenbových polí boli navzájom odlišné a neprekrývali sa z jedného poľa do druhého. Do tejto stavebnej fázy spadá i pôdorysne najmladšia časť - svätyňa a sakristia. Dokončovala sa Žigmundova veža, v roku 1453 na jej piatom poschodí nechali vytesať novoudelený prilepšený erb mesta od kráľa Ladislava Pohrobka. Rok 1462 vytesaný nad vstupným portálikom do veže je rok ukončenia prác na veži.
Po dostavbe Žigmundovej veže sa všetka pozornosť sústredila na dostavbu južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na stavbu dómu Matejovi Korvínovi. Táto bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie ako severná veža Dómu, pretože došlo k výmene stavebnej hute. Zároveň sa dokončoval južný štít a portál, na ktorom badať mnoho prvkov pripomínajúcich Matejovu donačnú štedrosť.
Po smrti kráľa Mateja nastali v Uhorsku boje o trón, počas ktorých poľsko-litovský regent Ján Albrecht v roku 1491 obliehal Košice a prvýkrát v dejinách ich delostrelecky ostreľoval. Dóm ostal ťažko poškodený. Jeho obnovou bol poverený Nikolaus Krompholz z Nisy. Asistoval mu prizvaný staviteľ Václav z Prahy. Podľa dochovaných nápisov na rímse západného priečelia spadajú opravné práce do rokov 1496 - 1498. V rokoch 1496 - 1497 opravili Žigmundovu vežu, krov a štíty. Veža dostala hodiny. Pod ich vedením bolo dokončené aj presbytérium v roku 1508, ktorý sa pokladá za ukončenie výstavby Dómu. Dokladá to pergamenový zvitok s uvedeným rokom a menom staviteľa Kromholza nájdený v pilieri presbytéria po veľkej rekonštrukcii Dómu v roku 1908.
V roku 1556 zachvátil Košice rozsiahly požiar, ktorý poškodil aj Dóm. Zhorela strecha dómu aj s krovom a veľká časť vnútorného zariadenia. Potrebné opravy uskutočnil staviteľ Stanislav z Krakova, tesárski majstri Juraj a Gabriel a kamenár Matej. Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov. Tí ho vlastnili až do roku 1604, kedy ho násilne obsadili katolíci a jágerská kapitula, ktorá našla v meste útočisko od roku 1597.
V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho. Najviac poškodená zostala najmä jeho západná a južná strana. Po získaní mesta nechal Rákoci chrám v držbe katolíkov. Počas 18. storočia sa priebežne opravovali a skrášľovali jednotlivé časti katedrály. V druhej polovici 18. storočia mal kostol 14 oltárov (v porovnaní so súčasnými desiatimi). Barokovo-rokokovú helmicu s vyhliadkovou ochodzou dostala Žigmundova veža po požiari v roku 1775.
Po storočiach náboženských vojen a zanedbanej údržby bola obnova Dómu potrebná už na začiatku 19. storočia. V roku 1834 postihlo územie mesta zemetrasenie, v roku 1845 bolo zaplavené, pričom povodeň siahala až ku chrámu, ktorého dlažba sa na niektorých miestach prepadla. Pod vplyvom novogotického hnutia, šíriaceho sa v súvislosti s dostavbou katedrály v nemeckom Kolíne nad Rýnom, prevzal iniciatívu nad celkovou obnovou kostola biskup Ignác Fábry a zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku Imrich Henszlmann.
Veľká rekonštrukcia Dómu, realizovaná v rokoch 1877 - 1896, sa stala jednou z priorít pamiatkovej komisie a financovaná bola prevažne uhorskou vládou zo štátneho rozpočtu.
Slávnostné posvätenie - konsekrácia - novozrekonštruovaného Dómu jágerským arcibiskupom Jozefom Samassom sa konalo pri príležitosti miléniových osláv príchodu Maďarov do vlasti v roku 1896. Do tohto roku sa datuje aj početné novododané neogotické zariadenie chrámu (oltáre, sochy, obrazy), ktoré pre košickú katedrálu zakúpil darom uhorský klérus, predovšetkým košický biskup a mecenáš Žigmund Bubics.
V roku 1906 postavili pod severnou bočnou loďou novú katedrálnu kryptu podľa projektu Frigyesa Schuleka pre uloženie prenesených pozostatkov kniežaťa Františka II. Rákociho a jeho spoločníkov z Turecka.
V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Pri rozsiahlej rekonštrukcii Dómu sv. Alžbety v Košiciach v rokoch 1882 - 84 boli v interiéri chrámu odkryté základy staršieho kostola, ktorého počiatky siahajú podľa všetkého do obdobia po polovici 13. storočia. Kostol s patrocíniom sv. Alžbety sa spomína v listine pápeža Martina IV.
Rozvíjajúcemu mestu už kostol z 13. storočia kapacitne nepostačoval, a tak koncom 14. storočia padlo rozhodnutie nahradiť ho väčšou a reprezentatívnejšou stavbou súčasného dómu.
Svedkami zaniknutej stavby sú podľa všetkého gotická bronzová krstiteľnica s ešte románskymi prvkami zo 14. storočia. Podľa niektorých zdrojov by z tohto kostola mohla pochádzať aj kamenná plastika psa (leva) zamurovaná v prízemí tejto veže. Súčasníkom zaniknutého chrámu mala byť aj samotná Urbanova veža, datovaná donedávna do posledných dvoch desaťročiach 14. storočia. Nedávny výskum však posunul jej vznik až do 17. storočia.
Dominikánsky kostol
Dominikánsky kostol v Košiciach
Dominikánsky kostol, tiež známy ako Kostol Nanebovzatia Panny Márie, sa nachádza v mestskej časti Staré Mesto na Dominikánskom námestí v Košiciach. Na rozdiel od mnohých iných cirkevných rádov, ktoré stavali kláštory v odľahlých oblastiach, dominikáni zakladali svoje kostoly a kláštory priamo v mestách už od 13. storočia. Dominikáni boli školení na aktívne kazateľstvo a patrili k žobravým rádom, žijúcim z milodarov.
Dominikánsky kostol v Košiciach bol postavený okolo roku 1290 dominikánskymi mníchmi. Prvá písomná zmienka o ňom pochádza z roku 1303. Pôvodná budova však nie je identická s dnešnou stavbou, aj keď obsahuje architektonické prvky z pôvodného obdobia, ako napríklad hlavice oporných pilierov. V 14. storočí dominikáni vlastnili veľkú časť Dominikánskeho námestia. V roku 1336 uzatvorili dohodu s mestom Košice, kde v prospech mesta odstúpili časť pozemku výmenou za stavebný materiál.
Najstaršou časťou kostola je románska loď s pôvodne úzkymi oknami, ktoré sa pri barokovej prestavbe zväčšili. Kostol zažil niekoľko ničivých požiarov. Najvážnejší z nich vypukol 13. apríla 1556 a zničil tri štvrtiny mesta. Po ďalšom požiari v roku 1674 sa situácia zlepšila až po zásahu cisára Leopolda I., ktorý v roku 1697 nariadil návrat dominikánov do Košíc.
V roku 1846 vypukol ďalší požiar, ktorý poškodil vežu a zničil vzácne knihy. Počas Uhorskej revolúcie v rokoch 1848 - 1849 bol kostol využívaný ako sklad potravín. V 70. rokoch 20. storočia prešiel kostol rekonštrukciou.
Kostol zdobia fresky od Štefana Vörösa z rokov 1750 - 1758, ktoré vytvárajú ilúziu otvoreného stropu. Hlavný oltár je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kostol má štyri bočné oltáre, z ktorých jeden je zasvätený Ružencovej Panne Márii. Fresky zobrazujú svätého Dominika, Katarínu Sienskú a Tomáša Akvinského.
Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach
Až do roku 1992 stál v Šebastovciach, mestskej časti Košíc, románsko-gotický Kostol sv. Jána Krstiteľa pôvodne z 13. storočia.
Niekedy v druhej polovici 13. storočia postavili na vyvýšenej časti obce neveľký románsky kostolík. Mal podobu pozdĺžneho jednolodia s kvadratickou svätyňou. Nárožia stavby boli spevnené armovaním kamennými kvádrami a loď mala plochý drevený strop. Obec Šebastovce sa objavuje v prameňoch už v roku 1248.
V období neskorej gotiky (prelom 15. a 16. storočia) už pôvodná svätyňa nestačila a tak ju zbúrali až do základov a nahradili podstatne väčším presbytériom s klinovitým záverom. Podobné netradičné riešenie bolo u nás použité len na niekoľkých kostolíkoch (napr. Bohúňovo, Vyšná Slaná, Sokolce). Súčasne bola pristavaná severná sakristia. O niečo neskôr zamurovali južný portál a kostolík sprístupnili novým vstupom na západnom priečelí.
V polovici 18. storočia bola zbúraná klenba presbytéria a jeho obvodové múry zvýšili na úroveň lode. Oba priestory dostali aj nový strop a zastrešili ich spoločnou strechou. Dňa 15. augusta 1863 kostolík vyhorel a v rámci obnovy boli realizované viaceré úpravy. V takejto podobe sa zachoval až do začiatku 90. rokov minulého storočia.
Keďže už kapacitne nestačil potrebám veriacim, vznikol projekt na jeho rozšírenie. Jeho základný kameň dokonca posvätil sám Svätý otec Ján Pavol II. počas svojej prvej návštevy u nás v roku 1990. Návrh rozšírenia stavby rátal s podobným riešením, aké bolo použité pred niekoľkými desaťročiami aj v susednej Barci, pod ktorej farnosť Šebastovce spadajú. Projekt si financovali miestni veriaci z vlastných zbierok a pamiatkari ho schválili bez predchádzajúceho výskumu.
Tak sa na jar v roku 1992 začalo s búraním, ktorému padla za obeť ako prvá gotická sakristia. Až v tejto fáze sa k objektu dostali pamiatkari, ktorým sa podarilo pri náhodnej návšteve staveniska na južnej stene (určenej na zbúranie) objaviť románsky portál, datujúci počiatky stavby do druhej polovice 13. storočia.
Projekt rozšírenia kostolíka sa napokon kvôli spomínaným nálezom realizoval v podstatne odlišnej podobe. Padla mu za obeť západná veža aj s časťou románskeho západného priečelia lode (leto 1994). K nej následnej pristavali modernú prístavbu vrátane veže. K tejto prístavbe sa pripájajú z južnej strany ďalšie priestory, ktoré sa však nepripájajú k južnej lodi starého kostolíka. V pomerne stiesnenom voľnom priestore je tam prezentovaný odkrytý románsky portál.
Ďalšie kostoly z 13. storočia v Košiciach a okolí
- Kostol z roku 1332.
- Evanjelický kostol, pôvodne gotický, pravdepodobne z prvej polovice 14. storočia.
- Kostol, bol pôvodne ranogotický, postavený v 2. polovici 13. storočia.
- Farský gotický kostolík v mestskej časti Košíc. Vznikol koncom 13. storočia.
- Románska pamiatka z 13. storočia - Kostol sv. Ondrejovi.
- Kostol reformovanej cirkvi, postavený v prechodnom štýle.
- Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, ktorý sa nepriamo spomína už v roku 1317.
- Pôvodne gotický kostol postavený koncom 13. storočia. Kostol postavili koncom 13. storočia talianski majstri, ktorí postavili aj košickú katedrálu.
- Románsky kostol Svätuše. Najvýznamnejšou pamiatkou v dedine je pôvodne románsky dvojloďový kostol zo začiatku 13. storočia.
Tieto sakrálne stavby, hoci často prestavané a upravované v priebehu storočí, sú dôležitými svedkami bohatej histórie Košíc a okolia. Ich architektúra a umelecká výzdoba odrážajú rôzne kultúrne vplyvy a stavebné štýly, ktoré sa v regióne prelínali.