Košickí mučeníci a ďalší svätí a blahoslavení Slovenska

Obyvatelia Slovenskej republiky si každoročne 1. novembra pripomínajú Sviatok všetkých svätých. Na druhý deň, 2. novembra, slávia cirkvi Spomienku na všetkých verných zomretých, tzv. Dušičky.

Svätí Cyril a Metod

Pochádzali zo Solúna v dnešnom Grécku. S najväčšou pravdepodobnosťou boli bratia. Cyril mal pôvodne meno Konštantín. Narodil sa v roku 827 a bol hlavným vzdelanostným pilierom byzantskej misie na Veľkej Morave. Okrem iného bol tvorcom prvého slovanského písma - hlaholiky. Jeho o 12 rokov starší brat Metod vynikal najmä organizačnými schopnosťami.

Sv. Cyril zomrel v gréckom kláštore v Ríme 14. februára 869, sv. Metod sa opakovane vrátil na Veľkú Moravu a pomáhal pri šírení kresťanstva. Duchovný odkaz Konštantína a Metoda ako patrónov Európy je veľmi silný aj v súčasnosti. Obaja sú zdrojom nábožnosti, solidarity a slovanskej vzájomnosti najmä pre Slovákov, Moravanov, Bulharov, Macedóncov a Čechov. Slovenská republika si 5. júla pripomína štátny sviatok na ich počesť.

Svätý Gorazd

Patril medzi učeníkov Konštantína a Metoda na Veľkej Morave. V roku 867 sprevádzal svojich učiteľov do Ríma, kde bol vysvätený za kňaza. Po smrti Metoda a vládcu Svätopluka, prišli počas panovania Mojmíra II. okolo roku 900 delegáti pápeža Jána IX., aby zreorganizovali veľkomoravskú cirkevnú provinciu. Okrem troch sufragánnych biskupov vysvätili aj arcibiskupa. Spomienka na sv. Gorazda pripadá v slovenskom liturgickom kalendári na 27. júla.

Svätý Mojsej Uhrín

Svätý Mojsej Uhrín (tiež Mojžiš Uhorský) (asi 983 - 26. júla 1043) je jedným z prvých slovenských svätcov. Uctievajú ho najmä gréckokatolíci a pravoslávni veriaci. Mojsej Uhrín pochádzal síce z východného Slovenska, ale pôsobil na Kyjevskej Rusi na dvore kniežaťa - svätého Borisa. Keď knieža Boris zahynul v boji so Svätoplukom, Mojsej sa vrátil do Kyjeva a usiloval sa o zvrhnutie Svätopluka. Kniežaťu Jaroslavovi Múdremu sa podarilo Svätopluka vyhnať do Poľska, kde bol za pomoci poľského panovníka Boleslava Chrabrého v roku 1018 Svätopluk dosadený na trón. Následne nechal Mojseja Uhrína uväzniť.

Podľa legendy sa Mojsej v Poľsku zapáčil významnej žene z bližšieho okruhu panovníka Boleslava Chrabrého, ktorá sa za neho chcela vydať. On to však odmietol slovami, že svoj život zasvätil Bohu a sľub neporuší.

Jeho neporušené ostatky ležia v jaskyni svätého Antona v Kyjevsko-pečerskej lavre v Kyjeve.

Svätí piati bratia, mučeníci

Podieľali sa najmä na christianizácii Poľska po roku 1000, pričom v Medziriečí pri Poznani založili kláštor. Lúpežne ich prepadli a zabili v noci z 11. na 12. novembra 1003. Traja pochádzali z Talianska a dvaja s najväčšou pravdepodobnosťou zo Slovenska. Úcta k svätým piatim mučeníkom sa rozšírila na celom území Poľska a dnešného Slovenska.

Svätý Bystrík

Tradícia pokladá Bystríka za nitrianskeho biskupa. Priama zmienka o tomto svätcovi je v životopise sv. Gerarda, čanádskeho biskupa na území dnešného Maďarska. Po nepokojoch a krvavých bojoch o maďarský trón v septembri 1046 pohanskí veľmoži s ozbrojencami napadli biskupov (Gerarda a Bystríka), ktorí prišli pozdraviť nového kráľa Ondreja. Spoločný sviatok sv. Gerarda a sv. Bystríka sa slávi 24. septembra.

Svätý Svorad-Andrej a Benedikt

K starobylému benediktínskemu kláštoru sv. Hyppolita na Zobore pri Nitre sa viaže pamiatka na mníchov sv. Svorada-Andreja a sv. Benedikta. Sv. Svorad-Andrej sa narodil okolo r. 980 a pochádzal z južného Poľska. Približne okolo roku 1020 ho prijali do spomínaného kláštora na Zobore. Žil pustovníckym životom. Neskôr sa k nemu pridal mladý učeník Benedikt, ktorý pochádzal pravdepodobne zo západného Slovenska. Oboch svätcov si na Slovensku pripomínajú spoločne 17. júla.

Svätá Alžbeta Durínska

Medzi slovenských svätcov patrí aj sv. Alžbeta Durínska, pochádzajúca z Bratislavy, kde žila v tom čase jej uhorská kráľovská rodina. Alžbeta Durínska sa narodila v roku 1207, už v útlom veku ju zasnúbili a previezli z bratislavského hradu na dvor durínskeho zemského grófa na hrade Wartburg, kde žil jej snúbenec Ľudovít. Sv. Alžbeta Durínska patrí medzi vzory charitatívnej činnosti a jej meno nesú viaceré rehoľné spoločnosti. Patrí medzi ne aj rehoľa Sv. Alžbety (alžbetínky) v Bratislave, jej meno nesie aj Dóm sv. Alžbety v Košiciach.

Traja košickí mučeníci

Ako troch košických mučeníkov označujeme Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckého, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 počas svojej návštevy v Košiciach vyhlásil za svätých.

Svätý Marek Križin

Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Tak Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach. Marek Križin teda zvykol cestovať do okolia Košíc, kde sa staral nielen o majetok, ale aj o duchovné potreby ľudu. V tom čase sa veľmi šíril kalvinizmus. Katolíkov utláčali, Marek ich teda povzbudzoval, aby vytrvali.

Svätý Melichar Grodecki

Narodil sa okolo roku 1584 v sliezskom Tešíne v šľachtickej rodine. Z rodiny Grodzieckych pochádza viacero cirkevných hodnostárov. V roku 1603 vstúpil do jezuitského noviciátu v Brne. Po skončení štúdia v roku 1610 vyučoval gramatiku na kolégiu v Kladsku (Kłodzko). V roku 1614 bol vysvätený za kňaza. Pôsobil ako riaditeľ výchovného ústavu sv. Václava (ubytovňa pre chudobných študentov) v Prahe, súčasne bol duchovným správcom pražskej farnosti Kopaniny. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc.

Svätý Štefan Pongrác

Narodil sa pravdepodobne v r. 1582 v Alvinc-Vintule v Sedmohradsku, terajšie Rumunsko. Po získaní základného vzdelania rodičia dali študovať syna Štefana na jezuitské kolégium v Kluži (ter. Rumunsko). Škola mala európsku úroveň a rodičia predpokladali, že umožní ich synovi dosiahnuť významnú kariéru. Nakoniec rodičia ustúpili a Štefan 8. júla 1602 vstúpil do noviciátu rakúskej jezuitskej provincie, ktorý bol vtedy v Brne. V roku 1615 bol vysvätený za kňaza. V roku 1618 Pongrácz účinkoval v Kočiciach a na okolí.

Na snímke zľava: Štefan Pongrác SJ, Marek Križin a Melichar Grodecký.

Na začiatku 17. storočia sa stali účastníkmi vojnového konfliktu medzi mestom Košice a Jurajom Rákoczim, ktorý chcel Košice napadnúť. Trojicu kňazov zajali rákocziovskí vojaci, podporovaní sedmohradským kniežaťom Gabrielom Bethlenom a nútili ich, aby sa vzdali "pápeženeckej viery". Kňazi to odmietli. Ich utrpenie vyvrcholilo v noci zo 6. na 7. septembra 1619, keď ich skupina ozbrojencov umučila na smrť a ich telá hodili do odpadového kanála. Neskôr ich miestny kat vybral a tajne pochoval.

Za blahoslavených ich vyhlásil pápež sv. Pius X. v roku 1905 v chráme sv. Petra v Ríme. Za svätých ich vyhlásil pápež Ján Pavol II. v roku 1995 v Košiciach.

Blahoslavená Sára Salkaháziová

Sestra Sára Salkaházi sa narodila v Košiciach. Jej otec, ktorý bol vlastníkom hotela, zomrel, keď bola ešte malé dieťa. Napriek tomu bola veselým dievčaťom. Po skončení školy pracovala ako učiteľka, neskôr novinárka. V roku 1929 vstúpila do Spoločnosti sociálnych sestier v Košiciach. Počas druhej svetovej vojny skrývala s ostatnými sestrami v domovskom kláštore v Budapešti židov. Vojaci pronacistickej maďarskej strany šípových krížov ich chytili, zastrelili a telá hodili do Dunaja. Katolícka cirkev ju vyhlásila za blahoslavenú 17. septembra 2006.

Blahoslavený Pavol Peter Gojdič

Pavol Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch, neďaleko Prešova. Po skončení štúdia bol 27. augusta 1911 v Prešove vysvätený za kňaza. V roku 1947 sa stal pomocným gréckokatolíckym biskupom v Prešove. Pri smutne známych okolnostiach Prešovského soboru dňa 28. apríla 1950, ktorým štátna moc postavila gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zároveň zakázala jej činnosť, bol biskup Pavol Gojdič zatknutý a internovaný. Začala sa tak jeho krížová cesta mnohými väznicami bývalého Československa, z ktorých ho oslobodila až smrť. 4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič pápežom Jánom Pavlom II. na Námestí sv. Petra vo Vatikáne vyhlásený za blahoslaveného.

Blahoslavený Vasiľ Hopko

Vasiľ Hopko sa narodil 21. apríla 1904 v obci Hrabské, okres Bardejov. Teologické štúdiá absolvoval na Gréckokatolíckej teologickej akadémii v Prešove. Kňazskú vysviacku prijal 3. februára 1929 v Prešove. V roku 1951 bol odsúdený na 15 rokov odňatia slobody, peňažný trest 20 000 Kčs, stratu občianskych práv na 10 rokov a prepadnutie majetku. Vladyka Vasiľ Hopko zomrel na následky väznenia 23. júla 1976 v Prešove. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

Blahoslavený Metod Dominik Trčka

Narodil sa 6. júla 1886 v Čechách vo Frýdlante nad Ostravicí. Za kňaza bol vysvätený v Prahe. V roku 1921 založil v Stropkove komunitu redemptoristov latinsko-byzantského obradu, ktorej predstaveným sa stal v roku 1924. Počas procesu v roku 1952 bol Metod Trčka obvinený zo spolupráce s biskupom Gojdičom, z rozširovania pastoračných listov a zo zasielania informácii do Ríma. Bol odsúdený na 12 rokov väzenia za špionáž a za pokus o útek za hranice. Zomrel 23. marca 1959 na následky tuberkulózy. Za blahoslaveného ho spolu s biskupom Gojdičom vyhlásil pápež Ján Pavol II. 4. novembra 2001.

Blahoslavená Zdenka Schelingová

Pochádzala z Krivej na Orave, pri krste dostala meno Cecília. Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Dňa 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní sprevádzanom mučením bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv. Zomrela v nemocnici v Trnave na následky mučenia 31. júla 1955. Za blahoslavenú ju vyhlásil pápež Ján Pavol II. 14. septembra 2003 v Bratislave.

Prehľad svätých a blahoslavených Slovenska

Nasledujúca tabuľka sumarizuje niektorých významných svätých a blahoslavených, ktorí sú spájaní so Slovenskom:

tags: #kosicki #mucenici #rehola