Svätí Košickí Mučeníci a Ich Kanonizácia

Svätí Košickí mučeníci Marek Križin, Melichar Grodziecki a Štefan Pongrácz, sa uctievajú na Slovensku, i keď žiaden z nich nebol rodom Slovák. Všetci traja ku koncu svojho života pôsobili na Slovensku a tam aj vydali hrdinské svedectvo viery mučeníckou smrťou. Bolo to v období veľkých politických, vojenských a náboženských búrok na začiatku 17. storočia.

Uhorsko, do ktorého vtedy patrilo Slovensko, sa po tragickej bitke pri Moháči (r. 1526) dostalo do kritickej situácie. Turci nezadržateľne postupovali do strednej Európy a obsadili celé terajšie Maďarsko. K vojenskému a politickému rozvratu v Uhorsku pristúpil aj náboženský. Zo situácie sa usilovali vyťažiť sedmohradské kniežatá, ktoré sa spojili s Turkami proti habsburskej vláde, aby sa tak pod patronátom Turkov mohli stať pánmi zvyškov uhorského územia.

Okrem Sedmohradska to bolo Slovensko, ktoré veľmi trpelo výbojmi sedmohradských vojvodov, lebo títo nevystupovali iba ako politicko-vojenskí odporcovia Habsburgovcov, ale aj ako mocenskí predstavitelia protestantizmu. Smrť košických mučeníkov spadá do obdobia vlády kniežaťa Gabriela Bethlena.

Erb mesta Košice

Životopisy Svätých Mučeníkov

Svätý Marek Križin

Najmladší z mučeníkov, ale cirkevnou hodnosťou najvyššie postavený, bol kanonik Marek Štefan Križin, nazývaný aj Križevčanin. Narodil sa roku 1588 alebo 1589 v mestečku Križevci v Chorvátsku. Jeho meno sa odvádza od chorvátskeho mesta Križevci (severovýchodne od Záhrebu) kde sa Marek narodil v roku 1588. Jeho otec bol dôstojník. Okrem krstného mena Marek mal chlapec aj meno Štefan. V tom období bolo Chorvátsko najkatolíckejším kútom Uhorska. Marek bol bystré dieťa, preto sa mu rodičia snažili poskytnúť, čo najlepšie vzdelanie.

Od roku 1600 študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni a neskôr v Štajerskom Hradci. V roku 1600 poslali syna do Viedne na jezuitské gymnázium. Stredoškolské štúdium ukončil v roku 1607. Rodičia chceli mať z neho dôstojníka. On si však vybral povolanie kňaza. V štúdiu pokračoval na jezuitskej univerzite v Štajerskom Hradci (dnešný Graz), kde študoval filozofiu. Hneď po príchode vstúpil do Mariánskej kongregácie. Tam získal roku 1610 titul magistra filozofie a fyziky. Po odporúčaní rakúskeho provinciála jezuitov P. Juraja Rummera pokračoval od roku 1611 v štúdiu teológie v Ríme na Nemecko-uhorskom kolégiu (Collegium Germanicium-Hungaricium založil v roku 1522 zakladateľ jezuitskej rehole sv. Ignác z Loyoly).

V septembri 1615 ho vysvätili za kňaza. Cestou do horného Uhorska sa zastavil v svojej domovine, kde ohnivými kázňami povzbudzoval spolurodákov. Po návrate do Uhorska sa začal horlivo venovať kňazskej duchovnej službe. No už v roku 1616 ho ostrihomský arcibiskup (sídliaci v Trnave) Peter Pázmány poveril osobitnými úlohami. Marek Krížin za istý čas vyučoval na trnavskej kapitulnej škole. Arcibiskup ho čoskoro vymenoval aj za kanonika ostrihomskej kapituly, za komárňanského archidiakona a napokon za správcu opátstva v Krásnej nad Hornádom pri Košiciach.

Svätý Melichar Grodziecki

Narodil sa roku 1582 alebo roku 1583 v Alvinci v Sedmohradsku. Pochádzal z poľského mesta Grodziec a dal Cirkvi viacerých významných mužov. Melicharov strýko Ján bol olomouckým biskupom a zakladateľom jezuitského kolégia v Brne. Biskupov mladší brat Ján bol brnenským prepoštom. Iný Melicharov príbuzný, P. Stanislaw Grodziecki, bol istý čas rektorom krakovského kolégia Spoločnosti Ježišovej. Melicharovým ujcom (matkiným bratom) bol sv. Ján Sarkander, umučený v Olomouci 17.

Stredoškolské štúdiá si vykonal na jezuitskom kolégiu v sedmohradskom meste Kluži (ter. Rumunsko). Po nich sa rozhodol vstúpiť do jezuitskej rehole. Rehoľný život začal v brnenskom noviciáte roku 1602. Bol prijatý. Noviciát začal 22. mája 1603. Po dvoch rokoch noviciátu a po zložení prvých rehoľných sľubov vyučoval v nižších triedach brnenského kolégia. V r. 1607 - 1608 študoval rétoriku a vyučoval gramatiku v Jindřichovom Hradci. Odtiaľ ho poslali predstavení do Prahy, kde ako mladý klerik vyučoval na gymnáziu a začal študovať filozofiu. V r. 1609-1610 dokončil štúdium filozofie v Prahe. S titulom magister vyučoval v rokoch 1610 - 1612 gramatiku na kolégiu v Kladsku. Ďalších šesť rokov strávil v Prahe.

Tam absolvoval dvojročný mravouč­no-pastoračný kurz teológie (auditor casuum). Predstavení chceli pravdepodobne využiť Melicharove mimoriadne pastoračné schopnosti v praktickej duchovnej službe, a preto ho (po vyštudovaní filozofie) nezaťažovali celým štvorročným teo­logickým štúdiom. Keďže Melichar vynikal aj v hudbe, počas štúdií i po nich bol dirigentom speváckeho súboru (a azda aj orchestra) v pražskom kolégiu. V r. 1614 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz bol riaditeľom domova pre chudobných študentov a duchovným správcom na pražskom predmestí Kopanina, kde malo kolégium hospodárstvo. Od roku 1611pokračoval v štúdiách v Štajerskom Hradci. Roku 1615 bol vysvätený za kňaza. Predstavení mu určili za pôsobisko Humenné na východnom Slovensku, kde bol kazateľom a prefektom štúdií na jezuitskom kolégiu. Plodnú apoštolskú prácu prerušila 30-ročná vojna, ktorá sa začala defenestrá­ciou cisárskeho miestodržiteľa v Prahe v máji 1618. Tak musel opustiť Čechy do 8. júna aj páter Me­lichar Grodecký.

Svätý Štefan Pongrácz

Pochádzal zo sliezskeho Tešína, kde sa narodil pravdepodobne v roku 1584. Svätý Štefan Pongrác (Pongrácz) pochádzal zo šľachtického rodu Pongrácovcov, ktorý bol českého pôvodu (Pankrác). Pankrácovci prišli do Uhorska v 13. storočí a za zásluhy boli v r. 1286 povýšení medzi krajinskú šľachtu. V neskorších storo­čiach zohrali význam­nú úlohu v Uhorsku, najmä na terajšom Slovensku. Počet­né potomstvo tohto rodu sa usadilo v rozličných častiach krajiny a jednotlivé vetvy sa nazývali podľa žúp, kde mali sídla a majetky. Tak boli liptovskí, abovskí, trenčianski, novo­hrad­skí, hontnianski a užsko-satmárski Pongrácovci. Štefan patril k rodine, ktorá síd­lila v Sedmohradsku a rečou i kultúrou sa priraďovala k maďarskej šľachte. Po získaní základného vzdelania rodičia dali študovať syna Štefana na jezuit­ské kolégium v Kluži (ter. Rumunsko). Škola mala európsku úroveň a rodičia predpokladali, že umožní ich synovi dosiahnuť významnú kariéru.

V príbuzenstve mal viacerých významných duchovných. Jeden strýko bol biskupom, iný prepoštom a jeden z matkiných príbuzných dokonca mučeníkom. Bol to moravský blahoslavený Ján Sarkander. Podobne ako Marek Križin aj Melichar Grodziecki študoval na jezuitskom kolégiu vo Viedni, kde sa bližšie oboznámil s jezuitskou rehoľou a rozhodol sa do nej vstúpiť. Tento zámer uskutočnil ako 19-ročný, keď bol prijatý do jezuitského noviciátu v Brne.

No Štefan ok­rem vedy a dobrých mravov získal v kolégiu aj náklonnosť k reholi svojich učiteľov. Rodičov to znepokojilo. Tými najtmavšími farbami vykreslili synovi ťažkosti rehoľného života, ako aj nenávisť a prenasledovanie, ktorému boli vte­dy vystavení jezuiti v Uhorsku. Keď to Štefana neodradilo, odvolávali sa na česť rodu a pohrozili mu násilím, ak sa nezriekne úmyslu vstúpiť do jezuitskej reho­le. „Nebol by som pravdovravný, keby som Vám nepovedal, že by som bol i voči sebe nanajvýš nespravodlivý, keby som nepočúvol hlas svojho svedomia. Preto Vás prosím, nevyhrážajte sa mi, lebo verte, aj tak sa nad tým len usmejem. A hoc by ste ma chceli uvrhnúť do väzenia len preto, aby som zmenil svoje rozhod­nutie stať sa kňazom-jezuitom, neodradilo by ma to. Väzenie by sa mi stalo no­viciátom, kde by som sa utužoval v kresťanskej viere a v láske k vyššiemu cieľu - ku kňazskému povolaniu. Teda čo? Azda hrozbami, hladovaním, smädom a zimou ma chcete odstrašiť a odviesť od môjho rozhodnutia a presvedčenia? Všetko vďačne prijmem, len aby som sa mohol stať Kristovým kňazom. Ubezpečujem Vás, že nebude blažený ten, kto netrpel. Nedávajte mi za príklad mojich predkov. Či oni žili šťastne? Či nie sú najväčším šťastím nebesia, po ktorých tak túžim? A nech by bola rehoľa akokoľvek prísna, ako mi to ustavične pripomínate, vždy ostane mojím cieľom a mojou veľkou láskou. Veď skôr či neskôr tak ako Vy aj ja musím zomrieť. Aby však Vaša i moja smrť bola šťastlivá, obraciam svo­je myšlienky na tento cieľ a modlím sa. Nakoniec rodičia ustúpili a Štefan 8. júla 1602 vstúpil do noviciátu rakúskej jezuitskej provincie, ktorý bol vtedy v Brne.

Po skončení noviciátu študoval a medzitým i vyučoval na viacerých miestach: v Brne, v Prahe, v Štajerskom Hradci a znova v Prahe, kde bol v roku 1614 vysvätený za kňaza. Nasledovali tri roky štúdia filozofie v Prahe. Na doplnenie študijnej formácie ho predstavení r. 1607 poslali do kolégia v slovinskej Ľubľane, kde podľa potreby aj vyučoval. Tam dosiahol titul magistra filozofie. V rokoch 1608 ­- 1611 vyučoval v klagenfurtskom kolégiu latinčinu a humanitné vedy. Okrem toho bol biblio­tekárom. Napokon v rokoch 1611 - 1615 mohol magister Štefan Pongrác dokončiť študij­ný program absolvovaním teológie v Štajerskom Hradci. Rozsah štúdií naznaču­je, že predstavení ho pripravovali nielen na zodpovedné pedagogické úlohy, ale aj na profesiu štyroch sľubov, ktorá by mu umožňovala zastávať najvyššie funk­cie v reholi. Za čas bol i riaditeľom ústavu pre chudobných žiakov. V decembri roku 1618 ho predstavení poslali ako misionára a zároveň i kaplána cisárskych vojakov do Košíc. Obaja jazuiti (Grodziecki a Pongrácz) bývali a mali kaplnku v dome kráľovského miestodržiteľa Andreja Dóczyho.

Košickí mučeníci, 3D vizualizácia podoby mučeníkov. Zľava: sv. Štefan Pongrác, sv. Marek Križin, sv. Melichar Grodecký.

Umučenie a Smrť

Utrpenie troch kňazov sa začalo 3. alebo 4. septembra 1619, keď Bethlenovo vojsko pod vedením Juraja Rákócziho obsadilo Košice. Veliteľ dal hneď izolovať a stážiť kňazov v miestodržiteľovom dome. Situáciu väzňov sťažoval citeľný hlad a smäd. V takom stave ich navštívili protestantskí predstavitelia a žiadali ich, aby sa zriekli katolíckej viery. Kanonikovi sľúbili cirkevné majetky, ktoré spravoval. Vtedy nastúpili do akcie vojaci. Nedali kňazom pokoj a surovo s nimi zaobchádzali. Dňa 6. septembra večer ešte od nich žiadali výkupné. Keď však duchovní nemohli splniť ani túto požiadavku, vojaci im pohrozili smrťou.

Kňazi vedeli, že musia brať túto hrozbu vážne. Posledné dejstvo drámy sa odohralo krátko po polnoci zo 6. na 7. septembra. Do izby, kde boli kňazi, sa vrútila skupina ozbrojencov, s ktorými prišiel aj kalvínsky kazateľ Alvinczi. Pongrácza hneď zrazili na zem a zviazali ho. Nato nútili oboch jezuitov, aby sa stali kalvínmi. Keď títo odmietli, nastalo mučenie.

Najväčšmi sa vyvŕšili na Pongráczovi. Za ruky ho zavesili na hradu povaly, vyrezali mu pohlavie, hlavu mu stiahli povrazom a pálili ho fakľami, až mu vyšli črevá. Grodzieckeho veľmi dopichali. Kanonika navádzali, aby sa pridal k tým, čo vyznávajú "uhorské náboženstvo" a bojujú proti "cudziemu tyranstvu". Keď ten slušne, ale rozhodne odmietol, tiež ho pálili a napokon sťali. Hlavu odťali aj Grodzieckemu. Najdlhšie mučili Pongrácza, ktorému tiež dva razy sekerou zaťali do hlavy. Nakoniec všetky tri nehybné skrvavené telá hodili do odpadovej žumpy miestodržiteľovho domu.

Pongrácz vtedy nebol ešte celkom mŕtvy. Zvesť o krutej smrti bezbranných kňazov sa rýchlo rozšírila a zhrozili sa nad ňou i mnohí protestanti. Katolíci sa dožadovali aspoň mŕtvych tiel zabitých duchovných, aby ich mohli dôstojne pochovať.

Uctievanie a Svätorečenie

Napokon predsa dostali katolíci telesné pozostatky svojich hrdinských duchovných pastierov. Stalo sa to za zvláštnych okolností 6 mesiacov po ich smrti. V marci 1620 knieža Gabriel Bethlen vystrojil v tom istom dome, kde boli kňazi umučení, hostinu na počesť uhorského palatína Žigmunda Forgácha. Pri hostine požiadal do tanca nábožnú palatínovu manželku Katarínu, rodenú Pálffyovú, ktorá prijala výzvu s podmienkou, že bude môcť slušne pochovať telá troch mučeníkov. Bethlen súhlasil.

Mestský kat prezradil miesto ich tajného hrobu. A tak mohli katolíci prevziať vzácne relikvie. Najprv ich previezli do Nižnej Šebastovej a potom do Hertníka, kde mali Forgáchovci majetky. Napokon roku 1635 boli pozostatky košických mučeníkov prevezené do Trnavy, kde boli najprv uložené v kostole klarisiek. Ostrihomský arcibiskup (a od roku 1629 kardinál) Peter Pázmány zaviedol kánonický proces, ktorý mal viesť k blahorečeniu košických mučeníkov, a požiadal pápeža Urbana VIII., aby dovolil ich verejné uctievanie.

Žiadosť znova predkladali viacerí Pázmányovi nástupcovia (J. Lippay, J. Szelepcseny, Ján Scitovský). V Ríme však proces postupoval veľmi pomaly. Konečne po viacnásobnom prešetrení života a smrti umučených kňazov ich vyhlásil za blahoslavených pápež Pius X. dňa 15. januára 1905 a o 90 rokov neskôr, 2. júla 1995 pápež Ján Pavol II. Liturgická pamiatka košických mučeníkov sa na Slovensku slávi vo výročný deň ich smrti - 7. septembra. Úcta košických mučeníkov nestratila nič zo svojej aktuálnosti ani v období zvýšeného ekumenizmu. Naopak, ešte zreteľnejšie zdôrazňuje jeho potrebu a význam.

Kanonizácia košických mučeníkov v Košiciach na letisku časti Barca bol najdôležitejší bod návštevy pápeža Jána Pavla II. na Slovensku v roku 1995. Svätý Ján Pavol II. práve tu na letisku v mestskej časti Košice - Barca pred 25 rokmi svätorečil blahoslavených Košických mučeníkov - Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca.

Svätí košickí mučeníci, Melichar Grodziecki, Štefan Pongrác a Marek Križin, sú významnými postavami katolíckej cirkvi, známi svojou mučeníckou smrťou v Košiciach 7. septembra 1619 . Ich oddanosť viere a odmietnutie zrieknuť sa katolicizmu viedlo k ich umučeniu počas protihabsburského povstania vedeného kalvínskym sedmohradským kniežaťom Gabrielom Betlenom . Títo traja kňazi boli neskôr kanonizovaní pápežom Jánom Pavlom II. 2. júla 1995 priamo v Košiciach , čo podčiarkuje ich lokálny i univerzálny význam pre katolícku cirkev. Skutočnosť, že ich svätorečenie sa uskutočnilo v samotnom meste ich mučeníckej smrti počas návštevy pápeža, svedčí o hlbokom a trvalom miestnom význame ich obete a o uznaní tohto významu zo strany cirkvi. Pápež Ján Pavol II. týmto aktom potvrdil ich výnimočné svedectvo viery pre slovenskú katolícku komunitu a zároveň ich zaradil medzi svätých uctievaných v celom svete.

Farnosť Košických Mučeníkov v Košiciach

Historicky prvá sv. omša na sídlisku Nad jazerom sa slávila 7. októbra 1990. Farský kostol sv. 22. apríla 1990 Svätý otec Ján Pavol II. v Bratislave posvätil základný kameň pre stavbu kostola na košickom sídlisku Nad jazerom s titulom patrónov - blahoslavených Košických mučeníkov. Pri tej príležitosti vydal Msgr. Na jar 1991 sa konala výstava návrhov na nový kostol. Spomedzi 21 návrhov zvíťazil projekt Ing. arch. Miloslava Mudrončíka, košického rodáka žijúceho v Bratislave.

S platnosťou od 1. júla 1991 diecézny biskup Msgr. Alojz Tkáč vyčlenil sídlisko Nad jazerom spod Farnosti Kráľovnej Pokoja - Košice Juh a zriadil novú Farnosť Košice - Nad jazerom. Na sviatok narodenia Panny Márie 8. septembra 1991 posvätil otec biskup Alojz Tkáč pozemok na výstavbu kostola. Skutočne prvá sv. omša v novostavbe kostola, hoci ešte nie celkom dokončeného, sa na prosbu farskej rady a s dovolením biskupstva konala na Vianoce 1994 o polnoci. Celebroval ju pomocný biskup Msgr. Kostol Košických mučeníkov bol dokončený a slávnostne konsekrovaný 25. júna 1995. Učinil tak arcibiskup - metropolita Msgr. Alojz Tkáč. Celá vysviacka kostola sa niesla v duchu motta: „Postavia mi svätyňu, a budem bývať uprostred nich.” (Ex.

Čoskoro po svätorečení sa do chrámu dostal obraz košických mučeníkov, ktorý má okrem umeleckej hodnoty aj hodnotu historickú. Slúžil totiž ako hlavný oltárny obraz pri omši pápeža Jána Pavla II. na košickom letisku dňa 2. Kúrenie kostola je podlahové, kaplnka a ostatné objekty sú vykurované cez radiátory. Celkové náklady na stavbu kostola boli 32 100 000 Sk.

Významné udalosti v rokoch 1990-2003

• Rok 1990:
  • 17. 3. 1990 - na košickom všešportovom areáli sa konala vysviacka otca biskupa Alojza Tkáča.
  • Jún 1990 - novým správcom farnosti sa stal vdp. Pavol Bugoš.
• Rok 1991:
  • V júni 1991 bola u nás v Myslave pátrom z Dominikánskej rehole v Košiciach prevedená obnova ružencového bratstva.
• Rok 1993:
  • 30.1.1993 bol za pomocného biskupa vysvätený vdp. Bernard Bober.
  • 1. júla 1993 sa rozdelila farnosť Myslava na 2 farnosti: Myslava a KVP.
  • 16.10.1993 sme si pripomenuli 15. výročie zvolenia pápeža Jána Pavla II.
• Rok 1994:
  • 21. augusta 1994 počas odpustovej slávnosti posvätil nový zvon pomocný biskup Bernard Bober.
• Rok 1995:
  • 5... Košická arcidiecéza si tento rok pripomína 400. výročie mučeníckej smrti sv. košických mučeníkov. Po farnostiach arcidiecézy putujú ich relikvie a veriaci sa duchovne pripravujú na ich sviatok, ktorý bude 7.

Tabuľka: Prehľad Svätých Košických Mučeníkov

tags: #kosicky #svaty #mucenici #kanonizovani #v #roku