Kostol spolu s priľahlým kláštorom patrí k najstarším gotickým kláštorom na Slovensku. Podľa tradície bol postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných.
Interiér Kostola svätého Ducha v Levoči.
História a Vývoj
Prvá nepriama zmienka o pôsobení minoritov na Spiši pochádza už z 2. pol. 13. stor., aj keď lokalita prvého rehoľného domu nie je známa. Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov. Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov.
- Menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň.
- V jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov).
- Refektár (spoločná jedáleň).
Rozsiahla Výstavba v 14. storočí
V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.
Ambit Kláštora Minoritov v Levoči.
Obdobie Reformácie a Jezuitská Prestavba
V období reformácie po roku 1544 sa kostol dostal do rúk evanjelickej obci v Levoči. Cez reformáciu schátral a bol používaný ako sýpka. Od roku 1691 pripadol do správy jezuitom, ktorí pristúpili k rozsiahlej prestavbe. Poškodený strop s klenbami a stĺpy prerobili v barokovom slohu, no gotické prvky v presbytériu zostali zachované. Barokový interiér kostola vznikol v rokoch 1694 - 1697 v dielni stolára Olafa Vavrinca Engelholma, švédskeho pôvodu.
Osobitnú pozornosť si zasluhuje monumentálny hlavný oltár, v ktorom sa spája gotická socha Madony z 15. storočia s barokovými plastikami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. Pomenovanie Čierny kostol pochádza z čierno-zlatého lakovania mobiliáru, ktorý mal imitovať vzácny mramor. Podobne aj interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami.
Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb. Ide o ojedinelé vyobrazenie, keďže Duch Svätý je tu zobrazený ako mladý človek. Takáto ikonografia bola neskôr zakázaná a nahradilo ju vyobrazenie Ducha Svätého ako holubice.
Architektúra Krížovej Chodby (Ambit)
Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby.
Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila.
Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.
Kostol Svätého Ducha v Levoči | MINORITI
Video by mohlo obsahovať zábery exteriéru a interiéru kostola a kláštora, rozhovory s historikmi a odborníkmi na architektúru, a 3D rekonštrukcie pôvodného vzhľadu komplexu.
Ďalšie Sakrálne Stavby v Obci
Kostol sv. Štefana Kráľa v Trakoviciach
Kostol sv. Štefana kráľa je pôvodne klasicistický a pochádza z roku 1811. Ide o jednoloďový kostol, sakrálny objekt so vstavanou vežou a polkruhovým presbytériom, svätyňou. Kostol má novovystavaný transept - priečnu loď, ktorý je plocho zastropený. Ostatný priestor kostola je zaklenutý pruskou klenbou s medziklenbovými pásmi. Fasády sú hladké, na pôvodnej časti lode sa zachovali pôvodné obrazce. Na strednú os štítového priečelia je situovaná veža kostola, krytá zvonovitou strechou.
Kostol sv. Štefana Kráľa v Trakoviciach.
Podľa neoverených údajov kostol vyhorel v prvej polovici 19. storočia. Veriaci obce sa pokúšali opraviť kostol, no pre finančné problémy sa im dlho nedarilo. Podľa kronikárskych záznamov, raz prechádzal cez obec bohatý a vysokopostavený človek Michal Adamkovič, ktorý daroval 500 zlatých na opravu kostola. Tento sa aj napokon dokončil, či skôr jeho nákladná oprava a zasvätil sa zrejme na žiadosť donátora, ku cti sv. Štefana. Ďalšia prestavba sa uskutočnila v rokoch 1934-35, kedy bola vstavaná priečna loď, vybudované sanktuárium a bola presunutá sakristia.
Vybavenie Kostola
Vybavenie kostola zväčša pochádza z rokov 1934-35 okrem obrazu sv. Alexeja a oltára sv. Anny. Obraz sv. Alexeja je z roku 1792 a jeho autorom je maliar Jozef Brandt z Hlohovca. v horných dvoch tretinách obrazu je znázornený svätec držiaci kríž v sprievode anjelov, z ktorých jeden drží nad sv. Alexejom svätožiaru. v dolnej časti obrazu je na ľavej strane namaľovaný hlohovský zámok a na strane pravej kláštor františkánov v Hlohovci. Obraz je v dolnej časti ukončený nápisom (Swati Alexius wiwoleny za patrona teito osady Trakoviz roku 1792). Rám obrazu vyhotovil ľudový rezbár Krajčovič, ktorý podľa tradície je aj autorom sochy sv. Anny na pôvodnom bočnom oltári, teraz umiestnenom v kaplnke pod vežou.
v kostole sú dva bočné oltáre a to oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Ružencovej Panny Márie. z obdobia stavby hlavného oltára a bočných oltárov (1934-1935) pochádzajú aj drevené lavice a spovednica. Vybavenie interiéru kostola dopĺňa pneumatický organ, pôvodne sa tu nachádzalo iba harmónium, ktorý bol postavený firmou Jozef Melzner z Kutnej Hory v roku 1921. Vo veži kostola sa do roku 1917 nachádzali pôvodné zvony, ktoré boli v tomto roku zrekvirované na vojnové účely. Po vojne boli do kostola zhotovené firmou Fischer z Trnavy nové zvony. v súčasnosti sa vo veži kostola nachádzajú tri zvony.