Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Medzi ne patrí aj Kostol svätého Antona Paduánskeho, známy aj ako Františkánsky či Seminárny kostol, je významný chrám v Košiciach s bohatou históriou siahajúcou do 14. storočia. Nachádza sa na Hlavnej ulici spolu s Františkánskym kláštorom a predstavuje zbarokizovanú stavbu pôvodne gotického chrámu.
Kostol svätého Antona Paduánskeho v Košiciach
História Kostola
Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi. Františkáni začali svoj chrám zasvätený sv. Mikulášovi budovať zrejme v 30. rokoch 14. storočia s podporou pánov z Perína. Kostol postavili ako pomerne veľkú, reprezentatívnu jednoloďovú stavbu s dlhým polygonálnym presbytériom. Začiatkom 15. storočia zaklenuli loď (na dvojlodie) i presbytérium neskorogotickými klenbami ovplyvnené viedenskou gotikou majstra Michala.
Už krátko po vystúpení Martina Luthera sa do Košíc dostali myšlienky reformácie, ktorej šírenie viedlo v roku 1551 k odchodu františkánov z mesta. Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní. Opustenú a poškodenú stavbu prevzala armáda. Cisár Rudolf II. povolil v roku 1578 zastrešenie kláštora. Jeho priestory slúžili ako vojenská ubytovňa a loď kostola sa zmenila na sklad zbraní. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.
V rokoch 1597 - 1671, v období tureckého obsadenia Jágru bola svätyňa využívaná ako biskupská katedrála jágerskej diecézy. Po roku 1603 (uvádza sa aj rok 1650) získala Jágerská kapitula, taktiež presídlená kvôli tureckej expanzii, do užívania presbytérium kostola, sakristiu a vežu. Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu.
Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I. Po návrate do Košíc františkáni znova využívali Kaplnku sv. Antona. Neskôr sa do Košíc vracajú františkáni, ktorí zo začiatku využívali na liturgické účely Kaplnku sv. Antona Paduánskeho medzi refektóriom kláštora a svätyňou kostola. Po obsadení Košíc oddielmi Imricha Thökölyho v roku 1682 na krátky čas františkáni opäť odišli z mesta a do svätyne ich kostola sa vrátila Jágerská kapitula.
V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. V 18. storočí sa začalo s rozsiahlymi prestavbami kostola. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány. V roku 1720 dostala loď novú, nižšie položenú klenbu s maliarskou výzdobou. Kostol dostal aj nové fasády. Po veľkej prestavbe kláštora v roku 1763 došlo o rok neskôr aj k zmene patrocínia kláštorného chrámu na sv. Antona Paduánskeho.
V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár. Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky. Z obnoveného kláštora sa františkáni netešili dlho, už v roku 1779 ho postihol požiar a v roku 1788, po dekréte cisára Jozefa II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. Počas napoleonských vojen využívala objekty armáda ako sklad. Armáda opustila kláštor v roku 1815.
Po založení košického biskupstva bol v roku 1806 v kostole a kláštore zriadený kňažský seminár. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, slúžil kostol ako košický farský chrám. V čase, keď bol Dóm sv. Alžbety opravovaný, pôvodne františkánsky kostol slúžil ako košický farský chrám. Kňažský seminár fungoval až do roku 1950, kedy bol v rámci komunistických represií proti katolíckej cirkvi zrušený. Cirkvi sa kláštorné budovy vrátili až v roku 1992, pričom došlo k obnoveniu seminára.
Architektúra a Interiér
Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria.
Trojosové priečelie je ukončené trojuholníkovým tympanónom, ktorý je zdobený neskôr zhotovenými volútami. Po stranách sa nachádzajú pilastre, ktoré členia priečelie až do výšky tympanónu a podopierajú krepové kladie. Vo výklenku nad vstupom vpravo sa nachádza socha sv. Antona Paduánskeho, vľavo je socha sv. Františka. Na bočných volútových ukončeniach štítu sa nachádzajú sochy sv. Kláry (na južnej strane) a sv. Margity.
Veža má štvorcový pôdorys. Je pristavaná k severnému múru svätyne podľa zvyklostí kostolov žobravých rádov. Má šesť podlaží. Bola budovaná v dvoch etapách a po štvrté podlažie bola vystavaná už v 14. Po štvrté podlažie ju stavali ešte v 14. storočí.
Gotické prvky: Gotické okná sú lomené a majú jednoduché členenie. V presbytériu sú doplnené o jednoduché vitráže. Okná boli rozmerovo redukované a okno nad oltárom má len polovičnú výšku. Takisto aj neskorogotická klenba presbytéria a trojité sedílie s bohatou kružbovou výzdobou v južnej stene presbytéria. Nad barokovou klenbou lode v podkrovnom priestore sa zachovali zväzkové prípory pôvodnej neskorogotickej klenby. Všetky tieto prvky sú datované do obdobia prvej štvrtiny 15. storočia. Presbytérium, ako jediná časť chrámu, je ponechané gotické. Je pretiahnuté a ukončené je troma stenami osemstena. Zaklenuté je gotickou hviezdicovou rebrovou klenbou.
V stene uzáveru presbytéria je neskorogotické pastofórium v podobe polkruhovej niky, ktorá je vložená do obdĺžnikového obrazca.
Barokové prvky: Barokové postranné kaplnky sú otvorené do hlavného priestoru. Pôvodná loď bola vyššia približne o 3 až 4 metre. V 18. storočí bola rekonštruovaná a zbarokizovaná. Boli pristavané postranné kaplnky, ktoré sa na loď napájajú arkádami. Loď je pomerne úzka a je zaklenutá valenou klenbou s lunetami dosadajúcou do priebežnej rímsy. Iluzívne maľby však pripomínajú rebrá krížovej klenby. Arkády sú zdôraznené pilastrami s korintskými hlavicami.
Rozmerovo je tento chrám druhý najdlhší na Slovensku (61,5 m) po Katedrále sv. Alžbety.
Interiér Kostola svätého Antona Paduánskeho
Umelecké prvky a zariadenie
Zariadenie kostola pochádza z 18. storočia. Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia.
Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym. Po stranách sa nachádzajú sochy sv. Na klenbe svätyne nad oltárom je zobrazený sv. V bočných kaplnkách na južnej a severnej strane sa nachádza sedem vedľajších oltárov z 18. storočia.
Oltár sv. Petra z Alcantary je doplnený sochami sv. Štefana a Ladislava s anjelmi a obrazom sv. Petra. Barokový oltár Svätej rodiny je doplnený sochami sv. Štefana, Ladislava, Rozálie a neznámej svätice. Nachádza sa tu aj oltár Sedembolestnej Panny Márie a neskorobarokový oltár sv. Kríža.
Oltár Panny Márie baldachýnového typu so sochou Boha Otca a oválnym obrazom uprostred bol vytvorený v období rokoka. Rovnako aj oltár sv. Františka z Assisi, v ktorého strede je obraz od Deéda z roku 1941 a vo vrchole oltára je umiestnený barokový obraz sv. Margity.
Nad hlavným portálom je gotický reliéf s námetom Veľkej Kalvárie zo 14. storočia vkomponovaný do barokového baldachýnu. Reliéf pôvodnej gotickej brány svojou kvalitou spracovania predstihuje aj reliéfy Dómu sv. Alžbety. Zobrazuje Spasiteľa, dvoch lotrov a mučiace nástroje v tvare písmena T. Pri podnoží kríža sa vľavo nachádzajú postavy troch Márií. Na pravej strane je vyobrazený sv.
Počas výskumu, ktorý organizoval Slovenský pamiatkový ústav v rokoch 1980 - 1981 boli odkryté dva bočné reliéfy s námetom Bičovania a Korunovania Krista a bočný vstupný portál na južnej strane lode, ktorý bol zamurovaný už v 17. storočí.
Krypta
V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660). Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Krypty C. G. Engelharta (1767), Ch. J. Schweyera (1767), G. Megyeriho (1662), F. Flachenfelda (1758). V kostole je niekoľko náhrobkov.
Novodobá história
Už v časoch biskupa Dr. Augustína Fischer-Colbrieho sa zvažovalo o vrátení niekdajšieho košického kostola a kláštora františkánom, aby sa mohli opäť podieľať pastoračnou činnosťou na duchovnej starostlivosti rastúceho počtu katolíckych veriacich. Keďže cirkevná vrchnosť si priala kostol dať na starosť nejakému rádu, bolo temer samozrejmé, že to ponúkla najprv františkánom, v Košiciach kedysi obetavo činným. Tí to s radosťou prijali, ba navyše prevzali na seba aj náklady výstavby kláštora, aby materiálne pomohli cirkevnému spoločenstvu.
Dňa 21. decembra 1940 biskup Dr. István Madarász erigoval pre zhruba 8500 katolíkov k tomuto kostolu novú farnosť a jej vedením poveril otcov františkánov, patriacich do maďarskej provincie sv. Jána Kapistránskeho. Biskup zároveň povolil aj to, aby jednotliví členovia rádu dočasne vykonávali svoju dušpastiersku činnosť aj v niekdajšom františkánskom, seminárnom kostole v centre mesta. Týmto sa začína nová kapitola dejín do Košíc navrátených františkánov.
V súčasnosti je Seminárny kostol otvorený len počas bohoslužieb a patrí pod Farnosť sv. Alžbety.
tags: #kostol #a #paduanskeho #kosice