Kostoly Božského Srdca Ježišovho sú svedectvom hlbokej viery a obetavosti veriacich. V tomto článku sa pozrieme na históriu týchto kostolov v rôznych lokalitách na Slovensku.
Misijný dom Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej
Dejiny založenia Misijného domu Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej pri Lučenci sú spojené s pôsobením grófa Jánosa Asbótha a jeho manželky Hedvigy Asbóthovej, rodenej Spillmannovej, v tejto obci. Hedviga Asbóthová chcela po smrti svojho manžela prenechať dom a budovy, hospodárstvo i kostol, ktorý dali spolu s manželom postaviť, do správy a užívania rehole.
Prvý verbista, ktorý mal vo Vidinej pôsobiť, bol páter Florián. Pôvodné rokovania sa však zmenili, v danom čase bol potrebnejší v Maduniciach. Preto bol za kaplána do Vidinej menovaný páter Félix Drevek. Jeho úlohou bol pripraviť všetko na otvorenie misijného domu.
Príchodom pátra Dreveka ožila myšlienka konsekrácie a denného využívania kostola na liturgické účely. V mene provinciála komunikoval s biskupským úradom v Rožňave, ktorý bol od roku 1925 obsadený apoštolským administrátorom, niekdajším madunickým farárom, Mons. Michalom Bubničom.
Posviacka Kostola Božského Srdca Ježišovho bola 19. júla 1924, konsekrácia sa uskutočnila v septembri 1928. Félix Drevek nepobudol vo Vidinej dlho. Na konci augusta opustil na základe rozhodnutia provinciála Vormanna Vidinú a vrátil sa do maďarskej obce Máriakéménd (miesto, kde pôsobil pred príchodom do Močenka). Jeho nástupcom sa vo Vidinej stal Ján Rosner.
Medzitým sa grófka Asbóthová pokúšala zmeniť rozhodnutie provinciála a zabezpečiť návrat Dreveka, čo sa udialo 5. februára 1925. V lete 1925 prišiel do Vidinej ďalší rehoľník Spoločnosti Božieho Slova - brat Ignác František Pacák, ktorý navonok nepôsobil ako rehoľný brat, ale nosil civilné oblečenie. Tento „záhradník“ mal vypomáhať na hospodárstve a v kostole.
Do roku 1927 pôsobil páter Drevek vo Vidinej ako kaplán a pracoval na premene kaštieľa a priľahlých budov na kláštor. V máji 1927 došlo k predaju majetkov Hedvigy Asbóthovej Spoločnosti Božieho Slova. Zmluvu o predaji podpísali v Bratislave grófka a páter Fajkus. Grófka okrem sumy, ktorú dostala, mala právo do konca života bývať v misijnom dome a dostávať ročnú rentu.
9. septembra 1927 sa konala posviacka Misijného domu Božského Srdca Ježišovho. Posviacku vykonal rožňavský apoštolský administrátor Mons. Michal Bubnič. Okrem Dreveka tvorili komunitu páter Alojz Jarmer a rehoľní bratia Milo Sadecký a Adrián Hornický.
Misijný dom vo Vidinej mal po svojom otvorení plniť viacero funkcií. V prvom rade mal slúžiť chovancom, ktorí sa v čase svojho pobytu venovali štúdiu. Keďže ku kaštieľu patrilo i hospodárstvo, to sa malo postupne stať zásobárňou obilia, zeleniny a ovocia pre ďalšie misijné domy a ich obyvateľov.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Vidinej
Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša v Oravskej Polhore
Farský kostol Božského Srdca Pána Ježiša je výsledkom hlbokej viery a obetavosti tunajších veriacich. Aj keď prvá zmienka o Oravskej Polhore pochádza už z roku 1588, prvý kostolík bol postavený až v roku 1928 a nachádza sa pri hlavnej ceste.
Prvé snahy postaviť nový a väčší kostol sa objavujú už v roku 1953 - za pôsobenia vdp. Andreja Doranského, ktorý bol farárom v Rabči. Lenže totalitný režim nedovoľoval takéto stavby. Na Orave sa v tom čase postavili kostoly v Hornej Lehote - 1970 a v Oravskej Polhore.
Z iniciatívy tunajších farníkov začali sa prípravy na stavbu kostola za vdp. Františka Zibrina, ktorý bol farárom v Rabči v rokoch 1967 - 1990. Architektom kostola sa stal Ing. arch. Jozef Obušek. V tom čase sa u nás ešte moderné kostoly nestávali a preto sa postavil klasický jednoloďový kostol s modernejšími prvkami.
Základný kameň kostola bol posvätený 27. júla 1969. Celá stavba trvala 22 mesiacov. Cena materiálu sa odhaduje na 2 milióny Kčs - čo bolo na vtedajšie pomery naozaj veľa. Kostol má rozmery 36 X 16 m. Jeho výška je v lodi 9 m a vo svätyni 11. Veža má 30 m a na nej je 5 m vysoký hliníkový kríž. Kostol bol požehnaný ThDr. Jozefom Ligošom 19. júna 1971.
Tým, že 1. júla 1994 otec biskup František Tondra erigoval Oravskú Polhoru za farnosť sa polhorský chrám stal farským kostolom. V kostole nás najviac upúta 5,2 m vysoká socha Božského Srdca Pána Ježiša, ktorá bola zhotovená v rezbárskej dielni Českej Katolíckej Charity v Červenom Kostelci.
Roztiahnuté ruky nám pripomínajú slova z evanjelia sv. Z tej istej dielne pochádza aj socha Panny Márie reliéf Rozsievača na kazateľnici a kríž v ktorom je umiestnený bohostánok. Tým sa chcelo poukázať na to, že Eucharistia je ovocím kríža.
Nositelia mena Jozef a robotníci s drevom darovali r. 1996 kostolu sochu sv. Jozefa - ako svojho patróna. O rok neskoršie - na sté výročie smrti sv. Terézie z Lisieaux bola zhotovená socha sv. Terézie. Obidve zhotovil umelecký rezbár p. Líška.
Na pravej strane je reliéf „Krstu Pána Ježiša“ pri ktorom je aj krstiteľnica z kararského mramoru, ktorá znázorňuje vyrážajúci prameň krstnej vody. Ale ani terajší veriaci nezaostávajú za svojimi rodičmi vo svojej obetavosti pre kostol a postupne obnovili celý kostol z vonku aj z vnútra.
Boli vymenené okna, dvere i lavice. Obnovená je elektroinštalácia s moderným a úsporným osvetlením. Zaviedlo sa aj podlahové vykurovanie. Urobili sa nové schody ku kostolu a ďalšie veci. To všetko stálo skoro 3 milióny Sk. Najväčšou slávou pre tento kostol je to, že už 15 novokňazov z našej farnosti tu slávilo svoju prvú sv. omšu.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Oravskej Polhore
Kaplnka Božského Srdca Ježišovho v Bukovej
Návrh na postavenie kaplnky bol zrealizovaný najskôr vo forme drevenej makety, ktorú zhotovil, rovnako ako aj základný kameň p.Jozef Ondruš a v tom istom roku bol predložený na schválenie, na stretnutí dôchodcov obce Buková. Niektorým sa táto myšlienka páčila, iným nie. Ale nakoniec bol projekt schválený a mohlo sa začať s jeho realizáciou. Zámienkou na jeho uskutočnenie bol príchod nastávajúceho Jubilejného roka 2000.
Bol to čas, kedy si Cirkev pripomínala najväčšiu udalosť dejín - príchod Boha medzi hriešne ľudstvo. Dňa 20.augusta 1999, v areáli Kostola Navštívenia Panny Márie a Domu nádeje, bol zasadený a následne 22.augusta slávnostne posvätený základný kameň Kaplnky Božského Srdca Ježišovho.
Hoci výstavba Kaplnky Božského Srdca Ježišovho trvala iba 37 dní, samotná realizácia projektu bola náročná, pretože počas prác na stavbe bol odcudzený stavebný materiál; našlo sa veľa dobrodincov, ale aj odporcov tohto diela, a tiež sa tu vystriedalo nemalé množstvo dobrovoľníkov, ktorí mu nezištne venovali svoj čas a sily.
Kristus je živý a stále s nami vo sviatostiach Cirkvi, a najmä pod spôsobom chleba a vína v Eucharistii. Nad samotnou sochou Pána Ježiša je nápis: Božské Srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami!
Logo Jubilejného roka symbolizuje päť štylizovaných farebných holubíc zlúčených do jedného celku (zastupujúcich päť svetových kontinentov) položených na farebnom kríži, svetlomodrý kruh potom zastupuje vesmír.
Pri príležitosti 20.výročia posvätenia Kaplnky Božského Srdca Ježišovho (r.1999-2019), boli vydané pamätné obrázky s nasledujúcou modlitbou: „Spomeň si, ó, Ježišu, tichý a pokorný Srdcom, že nikdy nebolo počuť, že by si niekoho odvrhol alebo bez pomoci prepustil, keď sa v akejkoľvek potrebe k Tvojmu preláskavému Srdcu utiekal. Touto dôverou povzbudená i ja s k Tebe utiekam, najsladší Ježišu, obťažená biedami, k Tebe sa ponáhľam vo svojich ťažkostiach, do Tvojho svätého Srdca sa skrývam. Buď mi na pomoci v mojich potrebách teraz i vždycky, ale nadovšetko v hodinu mojej smrti. Ó, Ty milosrdné, láskavé a presladké Srdce Ježišovo.
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov.
Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990. Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej.
Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku. V bezprostrednej blízkosti staveniska spočiatku nebolo nič. Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka.Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada.
Skôr, ako postavili Kostol Božského Srdca Ježišovho, veriaci chodili do farského Kostola sv. Alžbety na zvolenskom námestí, prípadne sa na slávenie Eucharistie schádzali v závodnom klube Bučina. Závodný klub stál pod kopcom, dnes je na tom mieste supermarket. O duchovné potreby tunajších sídlisk sa okrem iných staral kňaz salezián Ing. Nikodém Vašek SDB. Pod jeho vedením nacvičovali mladí aj divadelné hry. Jeho dobrými pomocníkmi boli ďalší saleziánski kňazi, a to Jozef Gibala, Tibor Janúch a Ing.
Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca. Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. Na slávnosť farníci upiekli 5000 zákuskov. V novostavbe bývalo spočiatku vlhko a chladno. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko, ktorý mal nielen radostné odhodlanie, ale aj pastoračné skúsenosti. Prvý farár a farníci prekonávali spolu začiatočné výzvy. Nová farnosť nemala farskú budovu. Kňaz potreboval byt a farníci priestory, kde sa môžu stretávať a organizovať podujatia. Farár Repko dochádzal do kostola a k svojim farníkom z iného zvolenského sídliska, kde býval v prenajatom byte. Neskôr sa podarilo prenajať byt na území farnosti v jednom z panelákov.
Dňa 11. Územné rozhodnutie o stavbe fary vydali v januári 1997. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Stavebný dozor vykonával Ing. Jozef Ďurica, na murárskych prácach sa najviac podieľal František Krempaský a stavba rástla vďaka dobrovoľníckej práci mnohých farníkov.
Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. „Latovanie a prikrytie krytinou sme dokončili 5. decembra a 6. decembra napadol prvý sneh,“ zapísal do kroniky farár Repko. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala.
Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Potrebné bolo ešte vykonať dokončovacie práce na budove. Dňa 1. júla 2001 v kostole aj vo fare privítali prvého kaplána farnosti, novokňaza Roberta Colotku. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov.
Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Na kaplánskom mieste sa tu vystriedali Roman Kuchárik, Ivan Miksai, Pavol Jombík, Juraj Mojžiš. V rokoch 2011 až 2019 pôsobil ako výpomocný duchovný vo farnosti Pavel Vilhan, ktorý prednášal na Teologickom inštitúte v Kňazskom seminári v Badíne. Ako diakoni vo farnosti slúžili Peter Jandura a Tomáš Švingál.
Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene