Ježiš Kristus a judaizmus: Vzťah a pohľady rôznych náboženstiev

Ježiš bol pôvodom Žid. Napriek tomu ho kresťania vnímajú ako kľúčovú osobnosť, na ktorej stavajú svoju vieru. Je pre nich záchrancom celého sveta. Výnimočný život Ježiša však neprehliadajú ani iné náboženstvá či svetonázory. Moslimovia považujú Ježiša za proroka, v hinduizme je jedným z mnohých bohov. Pre iných je inšpiratívnym učiteľom. Zisti, aké postavenie má Ježiš v rôznych náboženstvách.

Ježiš v rôznych náboženstvách

Ježiš v islame: Prorok

Egypťan Ahmed el-Tayeb je považovaný za jedného z najvplyvnejších moslimov súčasnosti. V jednom zo svojich prejavov povedal: „Veríme v Ježiša, rovnako ako veríme v Mohameda. Tóru a biblické evanjeliá považujeme za Božie zjavenie, ktoré obsahuje vedenie a osvietenie pre ľudstvo.“ Podľa moslimov je Ježiš dôležitý Boží posol, druhý hneď po Mohamedovi. Niekoľkí príbuzní Mohameda, ktorý v 7. storočí po Kristovi založil islam, boli kresťania, takže o ňom vedel veľa. Mohamed spomína Ježišovo meno v Koráne celkovo 25-krát.

Rozdiel medzi vierou moslimov a kresťanov je ten, že moslimovia neveria, že Ježiš bol ukrižovaný. Niečo také potupné by sa podľa nich nemohlo stať skutočnému prorokovi. Veria však, že sa na konci čias vráti, aby bojoval v poslednej, apokalyptickej bitke.

Ježiš v islame

Ježiš v budhizme: Nový majster

Siddhártha Gautama Budha žil niekoľko storočí pred Kristom vo vzdialenom regióne dnešného Nepálu, takže sa s Ježišom nemohol stretnúť. Keby však mali príležitosť spolu hovoriť, asi by zistili, že majú dosť odlišné názory. Budha napríklad veril v mnoho bohov. Ježiš veril v jedného. Budha bol presvedčený, že sa história opakuje, podľa Ježiša všetko smeruje k nejakému vyvrcholeniu.

Dalajláma, najznámejší predstaviteľ budhizmu v súčasnosti, napísal o Ježišovi celú knihu s názvom: „Dobré srdce“. V nej píše: „Aj Ježiš Kristus žil minulé životy. A tiež dosiahol duchovné osvietenie, rovnako ako Budha. Potom prišiel ako nový majster a vzhľadom na okolnosti učil niektoré veci inak než budhizmus, zároveň však odovzdával rovnaké náboženské hodnoty: trpezlivosť, toleranciu a súcit.

Ježiš v ateizme: Dobrý človek

Ateisti sú voči existencii Boha skeptickí. Čo sa však týka Ježiša, ich názory sa rozchádzajú. Niektorí jeho existenciu popierajú, väčšina z nich však prijíma súčasný pohľad historikov, podľa ktorého bol Ježiš reálna historická osobnosť. Jeden z najznámejších ateistov súčasnosti, Richard Dawkins, Ježiša vníma veľmi pozitívne: „Ježiš verejne obhajoval láskavosť voči iným a bol jedným z prvých, ktorí sa tak správali.“

Podľa evolúcie je „prílišná láskavosť jednoducho hlúpa“. Dawkins sa však vyjadril, že láskavosť Ježiša bola úžasná a prial by si, aby viac ľudí bolo ako on. Dokonca vraj navrhol vyrobiť propagačné tričko so sloganom: „Ateisti za Ježiša“. Zároveň ale píše, že: „keby sa dnes Ježiš vrátil, zhrozil by sa nad tým, čo všetko ľudia robia v jeho mene…, takže by otočil nápis na svojom tričku na: Ježiš za ateistov.“

Richard Dawkins

Hinduizmus: Jeden z milióna bohov

Hinduizmus, rovnako ako budhizmus, sa vyvíjal bez akejkoľvek spojitosti s Ježišom a v úplne inej kultúre. Ale aj tak sú tu prekvapivo podobné prvky s dôležitým hinduistickým božstvom nazývaným Krišna. Ten je, podobne ako Ježiš, uctievaný ako boh, ktorý zostúpil na Zem v ľudskej podobe, aby oslobodil svojich nasledovníkov.

Mahátma Gándhí, známy predstaviteľ hinduizmu, vníma Ježiša ako úžasný príklad a dokonca považuje jeho Kázeň na hore za jeden z najkrajších textov všetkých čias. Povedal: „Verím, že ľudia môžu svoju povahu približovať k dokonalosti. Ježiš sa k tejto dokonalosti priblížil najbližšie, ako to bolo možné. Jedine boh je absolútne dokonalý.” Kresťania však už tak vysoké hodnotenie od Gándhího nedostali: „Mám rád vášho Krista. Nemám ale rád vašich kresťanov.

Judaizmus: Falošný mesiáš

Mnoho židov má ohľadom Ježiša zmiešané pocity. Na jednej strane je to najznámejší žid, aký kedy žil. Vyznával ich vieru. Na druhej strane však jeho nasledovníci po celé storočia prenasledovali židov strašným spôsobom. Ježiš o sebe navyše tvrdil, že je Mesiáš. To však podľa nich nie je možné, pretože Mesiáš mal podľa ich Biblie priniesť mier - a to sa nestalo. Naopak. Ježiš skončil mŕtvy na kríži a to sa predsa Mesiášovi nemôže stať.

Jeden z významných súčasných židovských rabínov, Raphael Evers, hovorí o Ježišovi takto: „Ježiš bol sociálno-náboženský reformátor. Kresťania však zinkasovali šek, ktorý sme dostali pred 2000 rokmi od našich prorokov. Podľa nich bolo všetko naplnené v Ježišovi. Tomu my neveríme. Náš šek si stále uchovávame.” Inými slovami, židia stále očakávajú príchod svojho Mesiáša.

Židovskému konceptu mesiáša sa absolútne vymyká aj to, že Ježiš bol človekom a označovali ho za Boha. Židia veria, že Boh je jediný (nie Svätá trojica) a neviditeľný (aj preto napríklad zakazujú zobrazovať Boha vo výtvarnom umení, čo je zase, naopak, úplne bežné v kresťanstve).

Židia tiež nechápu, ako mohol mesiáš zomrieť a nedokončiť svoje dielo. Nemal tiež mužského potomka, čo judaizmus od mesiáša vyžaduje. Židia spochybňujú aj to, že vstal z mŕtvych, narodil sa z panny, a aj to, že robil zázraky a vyslovoval proroctvá. Ježiš bol podľa niektorých rabínov síce spravodlivým mužom, ktorý sa pokúšal vniesť viac morálky do náboženstva, ale väčšinový názor ho odsúva medzi tých, čo sa na mesiáša "nekvalifikovali".

Menora v Izraelskom múzeu

Ježiš v kresťanstve: Spasiteľ sveta

Keď sa súčasného pápeža Františka spýtali čomu verí, povedal: „Ježiš Kristus vás miluje a obetoval sa, aby vás zachránil. Teraz žije a je po vašom boku každý deň, aby vás posilňoval, oslobodzoval a osvetľoval vašu cestu.“ Na tomto sa zhodnú všetci kresťania nezávisle od toho, či uznávajú autoritu pápeža, alebo nie.

Ježiš je pre kresťanov božská a zároveň ľudská bytosť. Veria v jeho jednotu s Bohom, vďaka ktorej je stelesnením dokonalej lásky. Považujú ho za Božieho Syna. Žiadny človek pred ním nebol taký ako on. Stal sa rozhodujúcim míľnikom v ľudskej histórii - priniesol záchranu (spasenie), o ktorom hovorí aj pápež František. Už dvetisíc rokov má každý človek prístup k Ježišovi vďaka Duchu Svätému. Práve cez neho môže každý kresťan zažiť Ježišovu dokonalú lásku a odovzdávať ju iným.

Vzťah medzi judaizmom a kresťanstvom

Deklarácia Druhého vatikánskeho koncilu o postoji Cirkvi k nekresťanským náboženstvám Nostra aetate, vydaná 28. októbra 1965, znamená dôležitý medzník v dejinách židovsko-kresťanských vzťahov. Po dvetisíc rokoch, príliš často poznačených vzájomnou ľahostajnosťou a mnohými konfrontáciami, poskytuje deklarácia Nostra aetate príležitosť na otvorenie či pokračovanie dialógu smerujúceho k lepšiemu vzájomnému pochopeniu.

Aj keď sa kresťanstvo zrodilo z judaizmu a prevzalo z neho niektoré podstatné prvky svojho náboženstva a bohoslužby, priepasť medzi oboma sa čoraz viac prehlbovala, a to až do tej miery, že kresťania a židia sa navzájom temer nepoznajú. Za posledných deväť rokov sa v rôznych krajinách uskutočnili v tomto smere mnohé kroky. V dôsledku toho dnes možno ľahšie určiť, za akých podmienok sa dajú vytvoriť a rozvinúť nové vzťahy medzi židmi a kresťanmi.

Opätovným odvolávaním sa na tento dokument znova pripomíname, že duchovné putá a historické vzťahy, ktoré spájajú Cirkev s judaizmom, odsudzujú všetky formy antisemitizmu a diskriminácie ako protirečiace duchu kresťanstva, hoci na ich odsúdenie stačí už samotná dôstojnosť ľudskej osoby. Navyše nás tieto putá a vzťahy povinne zaväzujú k lepšiemu vzájomnému porozumeniu a k obnoveniu vzájomnej úcty.

Socha Nostra Aetate pri Katolíckej univerzite v Lubline

Výzvy a potreba dialógu

V NAŠEJ DOBE, keď sa ľudstvo čoraz väčšmi zjednocuje a vzťahy medzi jednotlivými národmi sa stávajú zo dňa na deň užšími, Cirkev pozornejšie skúma svoj postoj k nekresťanským náboženstvám. Veď všetky národy tvoria jedno spoločenstvo a majú jeden pôvod, lebo Boh stanovil, aby celé ľudstvo obývalo povrch zeme (porov. Sk 17, 26), a majú aj jeden konečný cieľ - Boha, ktorého prozreteľnosť, svedectvo dobroty a plán spásy sa rozprestierajú na všetkých (porov. Múd 8, 1; Sk 14, 17; Rim 2, 6 - 7; 1 Tim 2, 4), až kým vyvolení nebudú zhromaždení vo svätom meste, osvetľovanom Božou slávou, v svetle ktorého budú kráčať národy (porov.

Kresťanské cirkvi skutočne vždy potvrdzovali nekresťanskú povahu antisemitizmu, ako aj všetkých foriem rasovej nenávisti. Nebolo by to možné, keby všetci kresťania boli verní učeniu Ježiša Krista o Božom milosrdenstve a láske k svojmu blížnemu. Lenže táto vernosť by sa mala týkať aj jasnozrivej ochoty vyhnúť sa akémukoľvek predstavovaniu a chápaniu kresťanského posolstva, ktoré by v akejkoľvek podobe podporovalo antisemitizmus. Žiaľ, musíme uznať, že táto bdelá ochota často chýba. Preto sa obraciame na cirkvi, aby sme pritiahli ich pozornosť k tejto alarmujúcej situácii.

Ako kresťanstvo a judaizmus rozdelili DOKUMENT

Smernice pre vzájomné porozumenie. Dokument bol publikovaný po schválení kardinálom Willebrandsom a z jeho právomoci ako predsedu novej Komisie pre náboženské vzťahy so židmi, zriadenej Pavlom VI. dňa 22. októbra 1974. Smernice a návrhy, ktoré sa vzťahujú na 4. bod deklarácie, sa vyznačujú svojou takmer výlučne praktickou povahou a striedmosťou. Táto úmyselne praktická povaha textu je opodstatnená tým, že ide o aplikačný dokument. Nepredkladá kresťanskú teológiu judaizmu. Taká teológia by bola určite zaujímavá pre výskumy a úvahy odborníkov, no vyžaduje si ešte oveľa hlbšie štúdium.

Preambula dokumentu sa odvoláva na principiálne učenie koncilu o odsúdení antisemitizmu a akejkoľvek diskriminácie a o povinnosti vzájomného pochopenia a obnovenia vzájomnej úcty. Časť venovaná dialógu vyzýva na bratský dialóg a na podporu hlbšieho vieroučného skúmania. Časť týkajúca sa výchovy a vyučovania umožňuje vyjasniť vzťah medzi dvoma zmluvami/zákonmi. Zaoberá sa tiež otázkou Ježišovho odsúdenia a smrti, kde zdôrazňuje očakávania, ktoré charakterizujú tak židovské, ako aj kresťanské náboženstvo.

Text sa vyznačuje veľkou striedmosťou aj v konkrétnych návrhoch, ktoré predkladá. Zaiste by však bolo nesprávne interpretovať túto striedmosť v zmysle obmedzovania programu aktivít. Dokument predkladá ohraničené návrhy pre niektoré kľúčové oblasti, ale je to dokument určený univerzálnej Cirkvi a ako taký nemôže brať do úvahy všetky konkrétne situácie. Predkladané návrhy majú poskytnúť isté nápady tým, ktorí sa pýtajú, ako začať na miestnej úrovni dialóg, ktorý majú podľa textu začať a rozvíjať. Tieto návrhy sú spomenuté ako príklady.

Dokument možno v istom zmysle považovať za prvý krok komisie k uskutočňovaniu náboženských vzťahov s judaizmom. Uverejnenie tohto dokumentu, ktorý vyzýva na úsilie o vzájomné porozumenie a spoluprácu, spadá do otvorenia Svätého roka venovaného téme zmierenia. V tejto súhre okolností nemožno nevidieť pozvanie na štúdium a aplikáciu návrhov, ktoré dokument predkladá, v konkrétnych podmienkach.

Praktické aplikácie

S náležitou úctou voči týmto principiálnym úvahám navrhujeme niekoľko prvých praktických aplikácií v rôznych podstatných oblastiach života Cirkvi, aby sa medzi katolíkmi a ich židovskými bratmi zaviedli či rozvinuli zdravé vzťahy:

• Dialóg: Predpokladá, že každá strana chce poznať tú druhú a chce svoje poznanie druhého rozšíriť a prehĺbiť. Predstavuje tiež privilegovaný prostriedok na lepšie vzájomné poznanie a - najmä v prípade dialógu medzi židmi a kresťanmi - hlbšie prebádanie bohatstva svojej vlastnej tradície.
• Liturgia: Treba mať na pamäti jestvujúce súvislosti medzi kresťanskou a židovskou liturgiou. Myšlienka spoločenstva života v službe Bohu a ľuďom z lásky k Bohu - ako sa uskutočňuje v liturgii - je charakteristická práve tak pre židovskú, ako aj pre kresťanskú liturgiu.
• Výchova a vzdelávanie: I keď ešte ostáva urobiť veľký kus práce, za posledné roky sa vďaka cirkevnému učeniu, štúdiu a výskumu odborníkov, ako aj vďaka začatému dialógu dosiahlo lepšie pochopenie judaizmu i jeho vzťahu ku kresťanstvu.

Dôležité body pre dialóg a porozumenie

• Pamätajte, že cez Starú a Novú zmluvu/Starý a Nový zákon k nám všetkým hovorí jediný Boh.
• Pamätajte, že Ježiš sa narodil zo židovskej matky z Dávidovho potomstva a z ľudu Izraela a že jeho večná láska a odpustenie objíma jeho vlastný ľud aj celý svet.
• Pamätajte, že prví učeníci, apoštoli a prví mučeníci boli Židia.
• Pamätajte, že základné prikázanie kresťanstva - milovať Boha a svojho blížneho - hlásané už v Starom zákone a potvrdené Ježišom zaväzuje tak kresťanov, ako aj židov vo všetkých medziľudských vzťahoch bez jedinej výnimky.
• Vyhnite sa deformovaniu alebo skresľovaniu biblického či pobiblického judaizmu s cieľom vyzdvihovať kresťanstvo.
• Vyhnite sa používaniu slova „židia“ výhradne v zmysle Ježišových nepriateľov a slov „nepriatelia Ježiša“ na označenie celého židovského národa.
• Vyhnite sa takému predstavovaniu Pašií, ktorým uvalíte opovrhnutie za zabitie Ježiša na všetkých Židov, alebo jedine na Židov.

Kľúčové aspekty judaizmu a kresťanstva

• Ten istý Boh, „ktorý inšpiroval knihy obidvoch zákonov a je ich pôvodcom“ (Dei verbum, 16), hovorí aj v starej, aj v novej zmluve.
• Judaizmus bol v časoch Krista a apoštolov mnohorakou skutočnosťou, keďže zahŕňal mnoho prúdov, duchovných, náboženských, spoločenských i kultúrnych hodnôt.
• Starý zákon a na ňom založená židovská tradícia sa nesmie stavať proti Novému zákonu takým spôsobom, akoby ten prvý ustanovoval náboženstvo založené len na spravodlivosti, strachu a právnom formalizme, bez dovolávania sa lásky k Bohu a blížnemu (porov. Dt 6, 5; Lv 19, 18; Mt 22, 34 - 40).
• Ježiš sa narodil zo židovského ľudu, tak ako jeho apoštoli a mnohí z jeho prvých učeníkov. Keď sa im zjavil ako Mesiáš a Boží Syn (porov. Mt 16, 16), nositeľ nového evanjeliového posolstva, predstavil ho ako naplnenie a zdokonalenie skoršieho Zjavenia. A hoci Kristovo učenie malo od základov nový charakter, predsa sa v mnohých prípadoch opieralo o učenie Starého zákona. Nový zákon je hlboko poznačený svojím vzťahom k Starému. Ako vyhlásil Druhý vatikánsky koncil, „Boh, ktorý inšpiroval knihy oboch zákonov a je ich pôvodcom, múdro zariadil, že v Starom zákone sa skrýva Nový a v Novom zákone sa odhaľuje Starý“ (Dei verbum, 16).

Židovsko-kresťanský dialóg

Ohľadom Ježišovho odsúdenia a smrti koncil pripomenul, že „nemožno ani všetkým Židom, ktorí vtedy žili, ani dnešným Židom bez rozdielu pripisovať to, čo sa spáchalo pri Kristovom umučení“ (Nostra aetate, 4). Dejiny judaizmu neskončili zničením Jeruzalema, ale pokračujú v rozvíjaní náboženskej tradície, ktorá je stále bohatá na náboženské hodnoty, hoci sme presvedčení, že jej význam a zmysel bol hlboko poznačený príchodom Krista. Spolu s prorokmi a apoštolom Pavlom „Cirkev očakáva deň, ktorý je známy jedine Bohu, keď budú všetky národy vzývať Pána jedným hlasom a slúžiť mu spojenými silami (porov. Sof 3, 9)“ (Nostra aetate, 4).

Informovanosť ohľadom týchto otázok je dôležitá na všetkých úrovniach kresťanskej výchovy a vzdelávania: katechizmus a učebnice náboženstva, učebnice dejepisu, masmédiá (tlač, rozhlas, film, televízia). Efektívne využitie týchto prostriedkov predpokladá dôkladnú formáciu vychovávateľov a učiteľov pôsobiacich vo vzdelávacích centrách, seminároch a na univerzitách. Odborníci sú pozvaní študovať problémy, týkajúce sa judaizmu a židovsko-kresťanských vzťahov, osobitne v oblasti exegézy, teológie, histórie a sociológie. K riešeniu týchto problémov majú prispieť aj vyššie katolícke výskumné inštitúty, ak sa dá, tak aj v spolupráci s odborníkmi z iných vyznaní.

Zhrnutie kľúčových bodov

Pre lepšie porozumenie a dialóg medzi kresťanmi a Židmi je dôležité si uvedomiť nasledovné body:

• Spoločný Boh: Kresťania aj Židia veria v toho istého Boha, ktorý sa prejavil v Starom aj Novom zákone.
• Židovský Ježiš: Ježiš sa narodil ako Žid a jeho učenie nadväzuje na židovskú tradíciu.
• Prví kresťania: Prví učeníci a apoštoli boli Židia.
• Láska k blížnemu: Prikázanie lásky k blížnemu je základom oboch náboženstiev.
• Odsúdenie antisemitizmu: Akákoľvek forma antisemitizmu je v rozpore s kresťanskými hodnotami.

Spoločné úsilie je inšpirované duchom slov sv. Pavla v Liste Rimanom: „[Židia] sú milovaní kvôli otcom.“Preto nech všetci dbajú o to, aby pri vyučovaní katechizmu a pri hlásaní Božieho slova neučili nič, čo sa nezhoduje s pravdou evanjelia a s Kristovým duchom. Ako Cirkev vždy tvrdila a tvrdí - Kristus podstúpil svoje umučenie a smrť dobrovoľne, a to za hriechy všetkých ľudí a z nesmiernej lásky, aby všetci boli spasení. A to sa podarilo.

Tabuľka: Porovnanie pohľadov na Ježiša v rôznych náboženstvách

Diskusia o Ježišovi Kristovi a judaizme

Osoba Ježiša je okrem iných vecí to, čo židov a kresťanov rozdeľuje. Teologické dišputy o tom, kto skutočne syn Márie a Jozefa bol, viedli duchovní oboch náboženstiev stáročia. A židovská neochota uznať kresťanský názor sa podpísala aj pod protižidovské postoje, ktoré často s náboženstvom nemali nič spoločné.

V roku 1263 sa na dvore kráľa Jakuba I. Aragonského odohrala dišputa medzi slávnym rabínom Rambanom a dominikánskym frátrom Pablom Christianom o mesiášovi. Christiani sa narodil ako žid, svoje deti vychovával podľa židovskej náuky a neskôr konvertoval na katolicizmus. Ako to občas býva s konvertitami, Christiani bol pápežskejší ako pápež a keďže židovskú náuku dobre poznal, začal ju spochybňovať argumentmi svojej novej viery.

Hoci rabín debatu o tom, či už prišiel mesiáš a či mal ľudskú, či Božiu podobu, vyhral, víťazstvo sa mu vypomstilo. Christiani sa postaral o to, aby rabína vyhostili. Rabín odišiel do dnešného Izraela. Synagóga, ktorú tam založil, funguje dodnes a vraj je úplne najstaršou zachovanou v Jeruzaleme.

Barcelonskú debatu, po ktorej začali v Španielsku cenzurovať Talmud a neskôr nariadili židom, aby počúvali kázne dominikánov, židia často spomínajú ako príklad toho, že ich odmietanie mesiáša sa im vždy len vypomstilo. A nielen v stredovekom Španielsku.

Kedy príde? Falošných mesiášov ich dejinami prešlo mnoho. Jeden z laických názorov hovorí, že až vtedy, keď budú židia skutočne načúvať Bohu, teda správať sa podľa jeho ustanovení. V ich vyznaní viery je viera v príchod mesiáša jedným z trinástich pilierov. Tvrdí sa tiež, že mesiáš sa môže objaviť v ktorejkoľvek generácii.

Židovská encyklopédia Encyclopedia Judaica uvádza, že medzi židmi existuje predstava, že mesiáš príde, keď ho bude skutočne treba, alebo vtedy, ak sa židom podarí dodržať šábesové pravidlá dvakrát za sebou, ak sa deti postavia proti rodičom, ak budú deti totálne bez nádeje.

Zhoda existuje v tom, že mesiáš príde po vojne alebo veľkej katastrofe a ustanoví olam ha-ba - svet, ktorý príde. V tomto svete nebudú vojny, intolerancia a nenávisť, dravce prestanú loviť slabšie zvieratá a zem vydá dostatok jedla pre všetkých. Židovskí učenci vysvetľujú, že to všetko je alegória na mier a prosperitu.

Sú židia, ktorí sa pýtajú, prečo mesiáš neprišiel, keď ich súvercov hnali do plynových komôr. A sú židia, čo im odpovedajú, že ich skutočne nábožní bratia a sestry sa ešte v hale pred plynovou komorou modlili za príchod mesiáša, hoci aj za oneskorený.

Medzi židmi sú aj skupiny, čo záblesk mesiáša vidia v politických a spoločenských udalostiach. Niektorí americkí rabíni napríklad tvrdili, že jeho príchod sa blíži, lebo do Izraela sa začína sťahovať čoraz viac židov z diaspóry. Iní zase čakali, že mesiáš sa objaví po tom, čo padol komunizmus a ruským židom už nikto nebránil emigrovať do židovského štátu.

Z toho všetkého vyplýva, že židia vidia mesiáša ako silného vodcu, zrejme muža z mäsa a kostí a preto je pre nich neprijateľný Ježiš z Nazaretu, ktorý potupne zomrel na kríži. To, že podľa kresťanskej vierouky vstal z mŕtvych, u židov neobstojí. A tak sa tí, čo sa modlia, budú naďalej modliť.

Životy Ježišových nasledovníkov v súčasnosti aj v minulosti sú založené na viere a nádeji na večný život a v Jeho druhý návrat na túto zem. Narodenie Spasiteľa, Jeho smrť na kríži a vzkriesenie je pre každého, kto verí v Neho, vždy znovu a znovu skutkom lásky, prameňom života.

tags: #jezis #kristus #dost #bolo #judaizmu