Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho v Zábiedove je významnou dominantou obce. Bol postavený v rokoch 1931 až 1934. 28. júna ho vysvätil otec biskup Ján Vojtašák.
Krátka História Kostola
V roku 1917 zomrel v USA, v meste Taylor, správca farnosti v slovenskej osade sv. Jána Krstiteľa a zábiedovský rodák, rímskokatolícky kňaz, novinár, národovec a františkán Ján Stas (1872-1917). Ešte pred smrťou požiadal svojho priateľa, krajana a kňaza Andreja Pavču, aby zo sumy, ktorú mu odkázal - išlo o 9181 USD - postavil kostol v jeho rodnej obci Zábiedovo.
Vzhľadom na rôzne prieťahy, vdp. A. Pavčo zaslal prvú časť z odkázanej sumy, zvýšenej o úroky (cca 2000 USD), otcovi biskupovi Jánovi Vojtašákovi až 31. decembra 1923. Ďalšie roky trvalo vysporiadanie pozemkov, projektová príprava a výber dodávateľa stavby. Najmä výber staveniska bol zložitý.
Požiar na Veľkú noc 1923 zničil celú tzv. Malú stranu (zhorelo 20 domov). Zhorenisko po domoch číslo 88 a 89 bolo odkúpené od Jána a Jozefa Janíka, Martina a Rozálie Gibaštíkových, Rozálie Štefanekovej a maloletých bratov Jozefa, Tomáša a Martina Štefanekových. Na jar 1931 začala výstavba. Do jesene bol kostol vo forme hrubej stavby pod strechou. Stavbu prevádzal Ing. Ormay z Levoče.
V nasledujúcich rokoch sa realizovali dokončovacie práce. Oltár, organ a lavice boli postupne zakúpené za turnusy dreva z urbárskych lesov. 28. júna 1934 vtedajší spišský biskup, mons. Ján Vojtašák, vysvätil vytúžený zábiedovský kostol.
V roku 1936 boli za turnus dreva zakúpené zvony. Posvätil ich vdp. dekan Jozef Slanicaj dňa 25. júna 1936. Boli tri:
- Najmenší, odliaty v Kremnici v roku 1833, s nápisom „Gloria in excelsis Deo.“
- Stredný, odliaty v roku 1936 s nápisom „Matka Ružencová, Pani naša, primlúvaj sa za nás.“, venovaný ctiteľmi ruženca z obce.
- Najväčší, tiež odliaty v roku 1936, s nápisom „Ježišu, Kráľ slávy, zmiluj sa nad nami.“, venovaný zábiedovskými veriacimi.
Obdobie Komunizmu a Novodobé Úpravy
Počas komunistickej éry sa na kostole neudiali okrem nevyhnutnej údržby žiadne väčšie zmeny. Po uvoľnení režimu začali prvé stavebné úpravy pod vedením vtedajšieho vdp. farára Andreja Imricha. Po jeho vysvätení za pomocného spišského biskupa tieto práce podstatne rozšíril a riadil jeho nástupca - vdp. farár a neskôr dekan Michal Tondra.
Bola postavená nová zakristia, miestnosť pre matky s deťmi, návštevná miestnosť, spovedeľnica, sociálne zariadenie a sklad. Bol predĺžený chór, vybudovaná kaplnka pred kostolom (vysvätená otcom biskupom Andrejom Imrichom 8.11.1992) a na nej nový vstup so závetrím, stará omietka z exteriéru kostola bola nahradená novou, vymaľovaný bol exteriér aj interiér, vymenená konštrukcia krovu na veži a krytina na celom kostole bola nahradená novou - medenou, boli zdvojené okná a presklené dvere, prebehli terénne úpravy okolia kostola, vydlaždenie prístupových chodníkov prírodným kameňom a pribudol dnes najväčší nový zvon datovaný miléniovým rokom 2000 a nesúci portrét a meno otca biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý bol vysvätený pomocným spišským biskupom Andrejom Imrichom. Zvony boli súčasne elektrifikované. Generálkou prešiel tiež oltár a organ. Bol zateplený strop a vybudované podlahové kúrenie.
Práce boli prefinancované zo zbierok a milodarov veriacich, príspevkov urbarialistov, z dotácií obce a vďaka množstvu bezplatne odpracovaných brigádnických hodín veriacich.
Kostol v súčasnej podobe bol konsekrovaný dňa 6.8.1995 otcom biskupom mons. Františkom Tondrom, hoci viaceré práce prebehli až v nasledujúcich rokoch už pod vedením ďalšieho správcu farnosti vdp. Jaroslava Chovanca.
Zvláštnosťou kostola v Zábiedove, ktorý je zasvätený Božskému srdcu Ježišovmu, je že na oltári je zobrazený aj Ján evanjelista - ktorý bol patrónom vdp. Jána Stasa - na jeho počesť i ako čiastočné zadosťučinenie požiadavky vdp. Ondreja Pavču, aby bol kostol zasvätený práve tomuto apoštolovi.
Zvonica s Kaplnkou v Hámričkách
Zvonica s kaplnkou v Hámričkách stojí na ulici Zvoničnej v miestnej časti Hámričky. 29.9.1966 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Zvonica pochádza pravdepodobne z prelomu 18. a 19. storočia.
Zvonička v Krásné - Cena Agentury ochrany přírody a krajiny ČR (2024)
Kaplnka je mladšia. Bola postavená v prvej tretine 20. storočia. Stojí vo svahu pod zvonicou a západnou stranou je čiastočne zapustená v teréne. Pôdorys je jednoduchý obdĺžnik s pozdĺžnou osou v smere východ-západ. Vchod je v osi východnej steny a v osi južnej steny je malé štvorcové okno. Aj tu bol stavebným materiálom lomový kameň ukladaný v nepravidelných riadkoch na vápennú maltu. Strecha je sedlová, členená vyvýšenou časťou a s predĺžením nad vchodom. Oproti vchodu je kamenný oltár a nad ním v stene nika s novšou sochou Panny Márie. Kaplnka prešla v rokoch 1994 až 1997 kompletnou rekonštrukciou. V roku 2000 sa uskutočnila posviacka so svätou omšou, čím bola založená tradícia odpustových slávností spojených s procesiou veriacich zo Zábiedova. Táto odpustová slávnosť pripadá na sviatok narodenia Panny Márie, keďže tejto udalosti je kaplnka zasvätená.
Zvonica s kaplnkou v Hámričkách boli zvečnené v slovenskej filmovej klasike, a to vo filme Živý bič (natočenom v r. 1966) a vo filme Rysavá jalovica (natočenom v r.
Rímskokatolícky kostol Božského Srdca Ježišovho z roku 1931 s kaplnkou Lurdskej Panny Márie, ktorá bola postavená v roku 1995.
Kostol Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene
Farnosť Božského Srdca Ježišovho vo Zvolene bola založená 4. septembra 1994 banskobystrickým diecéznym biskupom Rudolfom Balážom. Výstavba kostola trvala necelých 16 mesiacov. Žiadosť o povolenie stavať kostol podal biskupskému úradu v Banskej Bystrici vtedajší zvolenský dekan Igor Koryťák 5. januára 1990.
Umiestnenie stavby určili 16. februára toho roku. Komisia sa rozhodla pre nezalesnený pahorok s kríkmi a lúkami, pretože sa vypínal medzi zastavanými lokalitami Lipovec, Sekier, Záhonok a stará časť Môťovej. Základný kameň požehnal 22. apríla 1990 v Bratislave dnes už svätý Ján Pavol II. počas svojej prvej pápežskej návštevy na Slovensku.
Terén stavby požehnal biskup Baláž 1. mája 1993, na sviatok sv. Jozefa robotníka. Kostol architektonicky projektoval Ing. arch. Vladimír Záborský z Bojníc, stavebným dozorom bol poverený Ján Lihoťan, projektantom bol Ing. Jozef Čarada. Kostol má moderný architektonický tvar s prvotným pôdorysom v tvare srdca.
Prvá svätá omša, počas ktorej biskup kostol konsekroval, bola 4. septembra 1994 o 10.00 hod. V júni 2004 dotvorili čelnú stenu nad oltárom mozaikou krvácajúceho Srdca Ježišovho od majstra Ladislava Vörösa. Mozaiku požehnal 20. júna páter Damián Žilka OSB.
Prvým farárom novozriadenej farnosti bol Jozef Repko. Dňa 11. januára 1997 vydali územné rozhodnutie o stavbe fary. Už v lete toho istého roka boli hotové základy a steny pre suterénne miestnosti fary. Na konci roka 1998 už stavbu pokrývali. Strechu zhotovili pod vedením Mikuláša Štofaňáka. So stavbou pokračovali v nasledujúcich rokoch v závislosti od toho, ako to finančná situácia dovoľovala.
Koncom júna 2001 sa farár nasťahoval do kňazského bytu v budove fary. Novopostavenú farskú budovu požehnal banskobystrický pomocný biskup Tomáš Galis 2. júna 2003. V ten deň sa uskutočnila vo farnosti aj slávnosť birmovky, sviatosť birmovania prijalo 35 birmovancov. Po slávnosti požehnania fary dostal Jozef Repko nové pastoračné poverenie a z farnosti odišiel po plodných deviatich rokoch. Druhým farárom sa stal Karol Vozár, ktorý prevzal farnosť 1. júla 2003 najskôr ako farský administrátor.
Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Žiari nad Hronom
Stavba kostola bola realizovaná v rokoch 1999-2001 dekanom ICLic. Kostol má tvar kruhu. Jeho kapacita je 600 miest, z toho 420 miest na sedenie. V presbytériu kostola dominuje okrem hlavného oltára, socha Sedembolestnej Panny Márie. Veža kostola je vysoká 28 metrov, zakončená krížom. Dňa 22. 09. 2001 bol kostol slávnostne konsekrovaný banskobystrickým diecéznym biskupom Mons.
Vo farnosti sa uskutočnil jeho tretí ročník. Začal svätou omšou o 16.30 hod. v Kostole Sedembolestnej Panny Márie. Svätú omšu celebroval banskobystrický diecézny biskup Mons. Dňa 5.4.2003 bola dokončená a inštalovaná Krížová cesta, vyrobená majstrom Martinom Barnášom z Kežmarku. Mons. Rudolf Baláž, diecézny biskup dňa 6.4.2003 udelil v Kostole Sedembolestnej Panny Márie akolytát MUDr. Pri príležitosti 10. výročia vzniku cirkevnej ZŠ Štefana Moysesa v Žiari nad Hronom sa 27.5.2003 uskutočnila slávnostná svätá omša, ktorú celebroval Mons.
Prehliadka mládežníckych speváckych zborov nášho dekanátu v tunajšom kostole Sedembolestnej Panny Márie dňa 24.4.2004. Slávnostná svätá omša s vysviackou MUDr. Štefana Paľúcha za stáleho diakona sa konala 23.5.2004 o 11:00 hod. MUDr. Štefan Paľúch sa stal prvým vysväteným stálym diakonom banskobystrickej diecézy. Celebrant a svätiteľ Mons.
Úcta k Najsvätejšiemu Ježišovmu Srdcu
Uctievanie Najsvätejšieho Ježišovho Srdca má v Cirkvi svoju tradíciu. Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho zaviedol pre celú Cirkev pápež Pius IX. v roku 1856. V roku 1956 vyšla encyklika pápeža Pia XII. Haurietas Aquas, v ktorej podáva teologické zdôvodnenie úcty Najsvätejšieho Ježišovho Srdca.
Pius XII. Úctou k Božskému Srdcu Ježišovmu ďakujeme Bohu za nezaslúženú lásku, ktorou zahrnul ľudstvo, keď sa stal človekom, zamiloval si ľudí a obetoval sa za nich.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Radobici
V rokoch 1949 - 1969 si tu veriaci postavili najskôr kaplnku Božského Srdca Ježišovho, v ktorej sa konali sviatočné bohoslužby. Mala vežičku a dva zvony. Neskôr bola zväčšená a veriacimi občanmi prestavaná na kostol. V rokoch 1998 - 2001 podľa projektu Ing. arch. Antona Bartáka a pôsobenia ThDr. Ondreja Šmidriaka, PhD. bola započatá najväčšia rekonštrukcia Kostola Božského Srdca Ježišovho v jeho histórii. Iniciatíva vyšla od veriacich ľudí z Radobice, ktorí svojimi modlitbami a finančnými obetami postavili toto nové, veľké dielo. Slávnostnú konsekráciu vykonal 16.septembra 2001 Mons. Rudolf Baláž, diecézny biskup Banskobystrickej diecézy za veľkého počtu veriacich z Radobice a okolia. Z pôvodne malej architektúry kaplnky vznikol krásny, malebný kostol.
Dominantnou časťou presbytéria je socha Božského Srdca Ježiša Krista s majestátnym rozpätím rúk. Vo veži kostola sú umiestnené dva zvony.
Veľký zvon pochádza zo zrušeného kostola z Čiech. Dopravený bol na vlakovú stanicu vo Veľkých Uherciach, odkiaľ ho následne pán Vladislav Košovský konským vozom dopravil do Radobice a lanami ho vytiahli hore na vežu. V dnešnej dobe sú už zvony elektrifikované.
V rokoch 2020 - 2022 bola na kostole vymenená strešná krytina, exteriér kostola sa vymaľoval, vykonalo sa odvodnenie kostola , vymaľovanie interiéru kostola a modernizácia ozvučenia kostola.
Pred kostolom vo dvore sa nachádza socha sv.