Mesto Partizánske, situované v južnej časti Trenčianskeho kraja na sútoku riek Nitra a Nitrica, je jedným z najmladších miest Slovenska. Obklopené výbežkami Strážovských vrchov a pohoria Tríbeč je vstupnou bránou do hornej Nitry. História a prvé osídlenie mesta sú úzko spojené s bývalou obcou Šimonovany.
Samotné mesto Partizánske je pomerne mladé. Jeho vznik spadá až do obdobia rokov 1938 - 1939, keď zlínska firma Baťa vybudovala v Šimonovanoch závod na výrobu obuvi.
V roku 1948 bola obec premenovaná na Baťovany. Ako výraz uznania za účasť obyvateľov v SNP prijalo mesto 9. septembra 1949 nový názov Partizánske. Deväťdesiate roky po spoločenských zmenách spôsobených novembrovými udalosťami v roku 1989 možno charakterizovať ako nástup demokracie, konkurencie a privatizácie. Dominantným odvetvím zostáva výroba obuvi.
V Partizánskom nájdeme veľa zaujímavých objektov, ktoré patria k histórií okresného mesta na Hornej Nitre. No v súčasnosti má Partizánske len jednu národnú kultúrnu pamiatku, na ktorú sú obyvatelia patrične hrdí - Kostol Božského Srdca Ježišovho.
BÝVANIE - prechádzka po Partizánskom
Rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho sa nachádza v južnej časti centrálneho námestia a bol situovaný tak, aby mal na rovinatej krajine dominantné postavenie. Jeho lokalizácia vychádza z regulačného plánu Baťovian, kde uzatváral námestie a zároveň spájal mesto s krajinnými dominantami.
Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom
Architekt Vladimír Karfík a jeho Vplyv
Kostol bol budovaný v rokoch 1943 až 1949 vo funkcionalistickom štýle pod vedením významného zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Karfíkov stavebný návrh bol pôvodne určený pre jedno české mesto.
Projekt kostola pôvodne navrhol do moravského satelitu Baťov (dnešné Otrokovice) už v roku 1937, ale zrealizovaný nebol. Neskôr tento projekt prepracoval a použil pre návrh kostola v Baťovanoch.
Kľúčovým motívom stavby kostola je vertikalita, v priestorovom prejave ide o vrstvenie hranolov, ich vzájomnú proporcionalitu a mieru prevýšenia hlavnej veže. Základný kameň stavby kostola bol posvätený v roku 1943 banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom.
Legálnu vysviacku kostola, naplánovanú v máji 1949, prekazil nový komunistický režim. Kostol bol neoficiálne vysvätený v júni 1949, oficiálne až 2. septembra 1989.
Umelecké Dielo Tibora Bártfaya
Dominantou interiéru je mohutný mramorový kríž so sochou Krista s rozopätými rukami od významného akademického sochára a národného umelca Tibora Bártfaya. Jeho interiér je uceleným umelecky pôsobivým výtvarným dielom akademického sochára, národného umelca Tibora Bártfaya.
Interiér Kostola Božského Srdca Ježišovho
V roku 1996 bol kostol vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Farský Kostol Božského Srdca Ježišovho v Partizánskom patrí k najhodnotnejším sakrálnym stavbám modernej architektúry na Slovensku a jeho význam si čoraz viac uvedomuje aj široká verejnosť.
História a Súčasnosť
Služobné počiatky rímskokatolíckej cirkvi sa po vzniku Baťovian spájali s menami administrátora Emila Ondríka a farára Jána Kuchára, ktorí dochádzali vyučovať náboženstvo do Baťovej školy práce. Až 1. júla 1941 bol za exponovaného správcu do Baťovian v šimonovianskej farnosti pridelený Belo Šuman-Hreblay, bývalý riaditeľ katolíckej tlačovej kancelárie v Bratislave, ktorý dostal úlohu starať sa o duševné potreby rímskokatolíckych veriacich osady Baťovany. Názov farnosti znel: Expozitúra rím.-kat. Firma Baťa podporovala stavbu kostolov v Baťovanoch.
Železo a stavebný materiál boli iba na prídel. Rím.kat. cirkevná obec v Baťovanoch sa preto rozhodla predávať v septembri 1947 v Mariánke 5-korunové tehličky na podporu stavby kostola.
Dňa 22. mája 1949 boli vysvätené kostolné zvony, ktoré sa mali používať iba pri bohoslužbách. Slávnostný program posviacky nového kostola organizátori pripravili na 25. - 26. mája 1949. Pontifikálnu omši mal viesť biskup Andrej Škrábik. Kvôli veľkým prekážkam svetskej moci a zásahu ľudových milícií nebol kostol legálne konzekrovaný.
Plagáty pozývajúce na slávnosť boli postŕhané a medzi ľuďmi sa rozširovali letáky vyzývajúce k neúčasti na vysviacke. Z poverenia banskobystrického biskupa ho napokon 25. júna 1949 vysvätil miestny farár Matej Zaťko za prítomnosti rehoľných sestier a miništrantov. Oficiálne bol kostol vysvätený 2. septembra 1989 biskupom Jozefom Ferancom.
Od roku 1943 sa stavala aj fara, ktorá však nikdy neslúžila svojmu účelu, lebo to komunistická moc nedovolila. Spor o pôvodnú farskú budovu pokračoval. V roku 1954 ju ONV v Partizánskom bez náhrady vyvlastnil.
V súčasnosti je Kostol Božského Srdca Ježišovho dominantou Partizánskeho a dôležitou súčasťou jeho kultúrneho dedičstva.
tags: #kostol #bozskeho #srdca #jezisovho #partizanske