Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Medzi nimi vyniká Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý je cenným barokovým objektom s krásnym dobovým interiérom. Architektonicky pritom nesie ešte aj pretrvávajúce znaky renesancie.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dominanty Košíc - Dóm svätej Alžbety (1. diel)
História Kostola
Začiatok pôsobenia Spoločnosti Ježišovej (SJ) v Košiciach siaha do obdobia začiatkov samotnej rehole, teda do roku 1563. Manželka Juraja II. dala na zbúranisku starého kráľovského domu postaviť jezuitom kostol podľa vzoru slávneho "IL GESU" v Ríme. Objekt je už novovekým kostolom Košíc a bol ukončený v roku 1681. Pri ňom si jezuiti vybudovali školy a biskup B. Kisdy založil aj prvú košickú univerzitu, takže kostol sa spomína aj ako gymnaziálny, alebo "Univerzitný kostol".
Pôvodne kráľovský dom, potom jezuitský, neskoršie premonštrátny kláštor. Prestavali ho po roku 1654, pričom použili časť muriva z pôvodného kráľovského domu, ktorý roku 1467 spomínajú pramene ako Kammerhof a v ktorom okolo roku 1553 bola načas umiestnená aj košická mincovňa. Úpravu prekonala budova aj v rokoch 1671-1681, kedy bol k nej pristavaný akademický univerzitný kostol a dom na susednej Kováčskej ulici pre univerzitnú kníhtlačiareň (ktorý nestojí už asi 140 rokov).
Od roku 1657 v nej mala sídlo Košická univerzita s fakultou teologickou, filozofickou a filologickou, ktorú založili z fundácie Benedikta Kišdyho. Jej práva potvrdil cisár Leopold I. Zlatou bulou roku 1660. Po zrušení jezuitského rádu (1773) prevzal budovu i univerzitu štát a potom sa stala filiálkou budínskej univerzity s názvom Košická kráľovská akadémia. Akadémia mala filozofickú a právnickú fakultu. Za Bachovej éry ju premenovali na Právnickú akadémiu, ktorú zrušili roku 1921.
Kostol Najsvätejšej Trojice
Univerzitný kostol už v čase svojho vzniku patril jezuitskému rádu. Zmena nastala v roku 1811, keď sa stal vlastníctvom rádu premonštrátskeho. Budova patrí do obdobia ranného baroka, postavená bola v rokoch 1671 až 1681. Od rozpustenia jezuitského rádu patril pod farský úrad, kým ho v r.
Pôsobenie Jezuitov
V roku 1563 sa SJ usadila v Košiciach, ale nie natrvalo. V roku 1619 sa datuje smrť Troch košických mučeníkov, dvaja z nich boli jezuiti. Cirkevní a svetskí predstavitelia žiadali r. 1629 na pokyn Ferdinanda II. pre Košice opäť jezuitov.
Pobyt jezuitov v Košiciach, do zrušenia rehole v roku 1773, bol dva razy prerušený: za povstania Juraja Rákociho v rokoch 1645 - 1649 a za povstania Imricha Tökölyho od 19. augusta 1682 do 2. januára 1685. V roku 1773 bola rehoľa zrušená.
V Košiciach sa opäť objavili jezuiti po 157 rokoch. Spočiatku pôsobili v objekte Angelína. Košický biskup Jozef Čársky daroval jezuitom neďalekú biskupskú záhradu. V roku 1937 dokončili jezuiti stavbu moderného výchovného ústavu pre mládež. Objekt však slúžil jezuitom pomerne krátko. Južné územia Slovenska boli viedenským verdiktom prisúdené Maďarsku, slovenskí jezuiti museli opustiť Košice.
Kým boli Košice súčasťou Maďarska (1938-1945), maďarskí jezuiti tu mali teologický inštitút. Po r. 1945 slovenský pátri mali v Košiciach rezidenciu, konali pastoračné práce v meste a rekolekcie kňazov.
V roku 1950 pôsobenie jezuitov v Košiciach bolo násilne prerušené komunistickým režimom na 40 rokov. V roku 1990 objekt bol vrátený jezuitom.
V súčasnosti sa Jezuiti venujú hlavne pastoračnej činnosti v kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ale aj pastoračnej službe chlapcom ubytovaným v internáte. V dome Spoločnosti Ježišovej (SJ) sa uskutočňujú aj formačné kurzy pre univerzitu tretieho veku so zameraním na spiritualitu sv. Ignáca a morálnu teológiu. Konajú sa tam tiež letné formačné kurzy ateliéru s názvom Magis s umením a písaním ikony, či duchovné sprevádzanie v spolupráci so zväzom ikonopiscov sv. Cyrila a Metoda na Slovensku. V dome je vybudované Centrum spirituality Východ - Západ Michala Lacka s veľkou knižnicou, zameranou na problematiku východných cirkví. Centrum Spirituality organizuje pravidelné medzinárodné vedecké semináre a prednášky ktoré sa dotýkajú rôznych špecifických oblastí v Cirkvi.
Obnovenie a Súčasnosť
Po dohode s cirkevným gymnáziom sv. Tomáša Akvinského v Košiciach, ktoré vedú sestry dominikánky, sa zriadil v priestoroch domu internát pre študentov tohto gymnázia. 7. júla 2008 sa začala generálna oprava kaplnky. 24. októbra 2009 kaplnka bola povýšená a posvätená na kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach
Architektúra a Interiér
Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Ten začal stavať Giacomo Barozzi da Vignola (1501-1573) a ukončil ho jeho žiak Giacomo della Porta (1541-1604). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice. Pod celým kostolom sa nachádzajú krypty, ale tam sa nedostanete, lebo za I. ČSR vchod bol zamurovaný.
Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.