Rímskokatolícka cirkev vo Veľkom Šariši: História a pamiatky

Mesto Veľký Šariš sa nachádza len pár kilometrov severozápadne od Prešova. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom, ale prístupnom areáli. Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je v pomerne dobrom stave.

Kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši

Kostol sv. Jakuba

Patrocínium kostola je zasvätené svätému Jakubovi, ktorý je popri sv. Petrovi, Pavlovi a Jánovi najslávnejším apoštolom. Pochádzal z Betsaidy (Bethesdy) a bol synom galilejského rybára Zebedeja. Jeho bratom bol apoštol Ján.

Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša.

Zaujímavosti kostola:

• Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou.
• Odkryté stredoveké nástenné maľby patria do dvoch etáp výzdoby. Staršiu neskororománsku predstavuje fragment výjavu Bičovania z christologického cyklu na severnej stene lode.

História kostola

Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža.

Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia.

Kaplnka sv. Kunhuty

Pár sto metrov od kostola sa nachádza areál zaniknutého augustiniánskeho kláštora, na okraji ktorého postavili v 16. storočí Kaplnku sv. Kunhuty. Kaplnku postavili v areáli kláštora augustiniánov niekedy po roku 1544 s využitím múru staršej stavby, ktorý tvorí spodnú časť západnej steny objektu. Pri výstavbe použili architektonické články z ranogotického obdobia pochádzajúce zrejme zo zničeného kláštorného Kostola sv.

Kaplnka sv. Kunhuty vo Veľkom Šariši

Vývoj a obnova kaplnky:

• V roku 1599 došlo k oprave stavby, o čom svedčí letopočet na východnej fasáde.
• Niekedy po roku 1769 bola stavba opätovne upravená pre liturgické účely, pričom bolo odstránené vstavané podlažie a kaplnka dostala aj novú strechu pokrytú šindľom.
• Rozsiahla oprava sa uskutočnila v roku 1965, vďaka ktorej sa podarilo "sprevádzkovať" kaplnku pre občasné bohoslužby a púte.

Pre zmenu doby vzniku kaplnky bol rozhodujúci výskum západného priečelia stavby, ktorý preukázal, že dolná časť muriva je staršia. Kaplnka patrí pod miestnu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi a nachádza sa v pomerne zlom stave. Kaplnka stojí vo východnej časti mesta pri futbalovom ihrisku a nachádza sa v oplotenom areáli.

Farnosť Hermanovce

Obec Hermanovce leží v údolí Hermanovského potoka v Šarišskej vrchovine vo výške asi 460 m n.m. Písomná história obce siaha do roku 1320. Dominantné postavenie z pohľadu vierovyznania má v obci Rímskokatolícka cirkev.

Farnosť v obci vznikla na základe rozhodnutia jágerského biskupa, Karola Eszterházyho, dňa 11. júla 1772. Farským kostolom sa stal Kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý v roku 1717 prevzali miestni katolíci z rúk evanjelikov. Prvým farárom v novozriadenej hermanovskej farnosti sa stal dôstojný pán Martin Javčák.

Úryvok z titulnej stránky Hermanovskej matriky z r.

Matriky a historické záznamy

Najstarší zachovaný zväzok matriky pokrstených, sobášených a pochovaných z Rímskokatolíckeho farského úradu v Jarovniciach začína rokom 1750. Vďaka hlbšiemu výskumu vieme, že obyvatelia Hermanoviec boli ešte pred vznikom farnosti zapisovaní v susedných Jarovniciach. V Štátnom archíve v Prešove sú zachované kompletné matriky pokrstených, sobášených a zomrelých z farnosti Jarovnice z rokov 1750 - 1896.

V čase Barkóczyho vizitácie existovalo na Šariši štyridsať šesť rímskokatolíckych farností. Nasledujúca tabuľka zachytáva zoznam všetkých rímskokatolíckych farností z územia Šariša, ktoré boli odovzdané do Štátneho archívu v Prešove.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #velky #saris