Spišská Belá je jedným z historických mestečiek na Spiši, ktoré sa nachádza sedem kilometrov severne od Kežmarku. V stredoveku sa Spišská Belá zaraďovala medzi mestá s výsadami a samosprávou. Nepatrila síce medzi slobodné kráľovské mestá, nebola však závislá ani od okolitých zemepánov. V roku 1412 sa stala jedným zo 16 spišských miest, ktoré kráľ Žigmund Luxemburský dal do zálohu Poľsku. Až do roku 1772, keď sa Márii Terézii podarilo mestá získať späť, patrila teda dvom krajinám - Uhorsku i Poľsku.
Architektonickou dominantou Spišskej Belej je rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka. Po požiari v roku 1707 a zrútení severnej steny kostola zostala z Kostola svätého Valentína už len ruina. Farnosť Spišská Belá, zasvätená svätému Antonovi Pustovníkovi, je zasadená do malebnej krajiny pod Tatrami.
Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave, roku 2010 sa uskutočnila obnova zastrešenia a exteriéru stavby.
Kostol sv. Antona Pustovníka v Spišskej Belej
História Kostola
Podľa tradície a záznamov zo starých rodinných nemeckých kroník bol v Spišskej Belej prvý kostol postavený v roku 1208; tento kostol bol zasvätený svätému Valentínovi. Nemeckí zakladatelia mesta, ktorí prichádzali na Spiš na pozvanie uhorských kráľov už od polovice 12. storočia a hlavne po tatárskom vpáde v polovici 13. storočia, sa hneď po príchode na dané územie púšťali do stavby murovaných kostolov. Kostol svätého Antona Pustovníka bol postavený medzi rokmi 1250 - 1270 v ranogotickom slohu s neskororománskymi prvkami.
Od roku 1545 kostol spravovala evanjelická cirkev, keďže mesto ako celok prešlo na evanjelickú vieru. Pri rekatolizácii bol kostol v roku 1674 vrátený Katolíckej cirkvi.
Samotný kostol bol postavený medzi rokmi 1250-1270 v ranogotickom slohu. Z najstaršej fázy výstavby je spodná časť veže, loď, polovica presbytéria (svätyne) a sakristia. Kostolík bol postavený niekedy v období rokov 1260 - 1270 ako jednoloďová stavba so západnou vežou a kvadratickým presbytériom, v architektúre ktorej sa už kombinovali románsky a gotický sloh. Len o niečo neskôr bola k severnej stene svätyne pristavaná obdĺžniková sakristia.
V 14. storočí sa uskutočnili významné gotické prestavby. Okolo roku 1340 bola predĺžená svätyňa, keď zbúrali jej východnú stenu a predĺžili ho o päťboký záver. Po ukončení prestavby stavitelia venovali pozornosť výzdobe interiéru zväčšenej svätyne, kde pribudlo kamenné pastofórium a nástenné maľby zobrazujúce život sv. Antona pustovníka, ktorému je kostol zasvätený. Okolo polovice 15. storočia sa realizovala prestavba, ktorej cieľom bolo rozšírenie kapacity objektu. Udialo sa tak postavením severnej bočnej lode zaklenutej štyrmi poliami krížovej rebrovej klenby.
Koncom 16. storočia, po prevzatí objektu protestantmi, bol zamurovaný západný vchod do lode a do interiéru na západnej strane pribudla drevená tribúna pri západnej stene lode (1588-89). V prvej polovici 17. storočia pripojili k severnej stene lode renesančnú prístavbu obdĺžnikového pôdorysu.
V období baroka došlo k úpravám tvaru okien a novej výmaľbe interiéru. prestavaná bola aj veža, ktorá dostala i novú strechu. V 19. V 20. storočí dostal kostolík novú výzdobu v podobe nástenných malieb Jozefa Hanulu (okolo roku 1912). V rokoch 1966-68 sa realizoval umeleckohistorický prieskum, ktorý pomohol objasniť architektonický vývoj stavby a odkryl zvyšky maliarskej výzdoby z 13. i 14. storočia.
Architektonické a Umelecké Prvky
Kostol svätého Antona Pustovníka je významný svojou architektúrou, ktorá kombinuje rôzne slohy a obdobia. Zaujímavé sú nasledujúce prvky:
- Neskororománsky sloh: Pekný ústupkový portál v podveží s vloženými stĺpikmi, ktorých hlavice zdobí realistický reliéf listov.
- Podvežie: Zaklenuté rebrovou krížovou klenbou, pričom rebrá dosadajú na pravouhlé konzoly. Podobná klenba sa zachovala aj v staršej časti presbytéria, rebrá sú však nesené valcovými prípory s kalichovými hlavicami zdobenými figurálnymi reliéfmi.
- Gotický štýl: Pekne prezentujú klenby lode, bočnej lode a polygonálneho záveru presbytéria.
- Interiér: Vyzdobený maľbami už v 13. storočí, ako to dokázali fragmenty objavené sondami. Po prestavbe v 14. storočí dostalo presbytérium novú výmaľbu vysokej kvality. Zobrazovala výjavy zo života sv. Antona pustovníka.
Z neskorogotického obdobia pochádza bronzová krstiteľnica z polovice 15. storočia, súsošie Kalvárie osadené do víťazného oblúka a časti drevených chórových lavíc zo začiatku 16. storočia. Zachovali sa z nej len zvyšky, keďže omietka bola obitá z veľkej časti pri barokovej prestavbe, ako aj pred výmaľbou začiatkom 20. storočia. V severovýchodnej časti polygónu je prezentovaná časť postavy sv. Antona s barličkou v tvare T a sviňou.
V roku 1986 sa realizoval výskum neskorogotických nástenných malieb zo začiatku 16. storočia. Ich reštaurovanie sa uskutočnilo začiatkom 90. Rozsiahla obnova, ktorá zasiahla aj okolie kostolíka, sa začala v roku 2008 archeologickým výskumom. Ten opätovne odkryl základy stredovekého ohradného múru, ktorý bol následne aj pamiatkovo rekonštruovaný v podobe kamenného muriva vo výške 45 cm. V okolí kostolíka položili žulovú dlažbu.
Stavba kostolíka sa zachovala v prakticky pôvodnej neskorogotickej podobe, vrátane zaklenutia presbytéria, lode i sakristie krížovou rebrovou klenbou. Nástenné maľby sa zachovali na stenách lode, sčasti aj v presbytériu. Pochádzajú zrejme z druhého desaťročia 16. storočia a majú blízko k dielu Majstra pašiového cyklu levočského hlavného oltára.
Na južnej, západnej a severnej stene lode sa nachádzajú výjavy zo života Ježiša Krista od príchodu do Jeruzalema po scénu Posledného súdu. Maľby objavili v druhej polovici 19. storočia, ale boli o niečo neskôr opätovne zatreté. Z gotického zariadenia nájdeme v kostolíku tri neskorogotické krídlové oltáre z obdobia prvej štvrtiny 16. storočia.
Vnútorné zariadenie kostolíka pochádzalo aj z dielne Majstra Pavla z Levoče. Dodnes sa zachovala plastika sv. Ondreja z roku 1524 (v SNG).
Vo vybavení kostolíka bola pôvodne aj drevená socha Panny Márie známa ako Madona zo Strážok datovaná do prvej polovice 14. storočia.
Medzi najcennejšie chránené pamiatky v kostole sv. Antona patria: na kalvárii na tráme pod víťazným oblúkom umiestnený kríž (okolo roku 1380) a drevené sochy Panny Márie a sv. Jána (okolo r.1500), na severnej stene svätyne umiestnená Madona z kostola sv. Valentína (okolo r. 1480), dve pozlátené sochy na hlavnom oltári - sv. Mikuláš a sv. Anton (okolo r.1500) a drevené lavice (štalla) z roku 1502 vo svätyni. Tieto pamiatky nutne potrebujú reštaurovanie, ktoré pre nákladnosť farský úrad nie je schopný financovať.
Na vyobrazeniach veže z polovice 19. storočia, taktiež na úvodnej ilustrácii Weberovej monografie Spišskej Belej (1892), nie je tento vchod do kostola pod vežou znázornený (je zamurovaný). Znovu sa spriechodnil pri veľkej pseudogotickej prestavbe veže v roku 1882, keď sa vybúrali aj veľké pseudogotické okná.
Prestavba veže v roku 1882 ohrozila jej statiku, ktorú bolo nutné zabezpečiť dlhými kovovými tiahlami, ktoré spájajú protiľahlé múry veže, zvonku sú podložené kovovými platničkami a zabezpečené veľkými maticami. Príčinou zamurovania vchodu do kostola pod vežou v minulosti, a to až do roku 1882, bolo pravdepodobne využitie priestoru podvežia na trezorovú miestnosť pre uchovávanie archívu mesta a iných cenností.
Pri zhodnotení statiky veže i kostola je potrebné upozorniť, že za 750 rokov od výstavby došlo k postupnému miernemu náklonu celej stavby kostola severným smerom, príčinou je založenie stavby kostola na nestabilnom flyšovom svahu, ktorý sa zvažuje severne k potoku.
V popise interiéru kostola sa nikde neuvádza, že portál vstupu zo sakristie do svätyne už má barokové kamenné ostenie z prestavby v rokoch 1718-1721, keď sa odstránil pôvodný gotický portál. Po zamurovaní horných dverí do svätyne v roku 1970, slúži schodište ako úložný priestor. Z barokovej prestavby v roku 1721 pochádza južný vstupný kamenný portál do lode, ktorý bol prekrytý postavenou klenbovou predsieňou (babinec). V tomto období sa odstránili početné kamenné náhrobné epitafy z interiéru kostola.
Pri veľkom „skrášľovaní“ kostola po roku 1910 sa odstránili všetky staré gotické oltáre a nahradili novými (pseudogotickými). Hlavný oltár, oba bočné oltáre v lodi, malú oltárnu skriňu pre sochu sv. Antona Paduánskeho (autor F. Stuflesser, 1902, Južné Tirolsko) v kaplnke sv. Valentína a kazateľnicu (odstránená v roku 1969) vyhotovila rezbárska firma Františka Repčíka zo Spišskej Novej Vsi, a to pravdepodobne medzi rokmi 1910-1912.
Tabuľka Významných Úprav Kostola
| Obdobie | Úpravy |
|---|---|
| 1250-1270 | Výstavba kostola v ranogotickom slohu |
| 14. storočie | Gotické prestavby, predĺženie svätyne |
| Polovica 15. storočia | Postavenie severnej bočnej lode |
| Baroko | Úpravy okien, nová výmaľba interiéru, prestavba veže |
| Začiatok 20. storočia | Nástenné maľby Jozefa Hanulu |
| 1966-1968 | Umeleckohistorický prieskum, odkrytie maliarskej výzdoby |
| 2008 | Archeologický výskum, rekonštrukcia ohradného múru |
Okolie Kostola
Pred kostolom stojí renesančná zvonica, aké je možné vidieť i v ďalších spišských mestách, najbližšie sa stačí pozrieť do časti Strážky. Pri kostole stojí budova Múzea J. M.
Strážky sú v súčasnosti mestskou časťou Spišskej Belej a ležia pár kilometrov južnej od nej. Kostolík stojí hneď pri hlavnej ceste z Kežmarku do Starej Ľubovne.
V Strážkach bol kaštieľ, kostol sv. Anny a zvonica súčasťou komplexu Národných kultúrnych pamiatok. Na rekonštruovanom objekte situovanom v anglickom parku z 19. storočia možno sledovať stavebný vývoj od neskorogotickej podoby (15. storočia). Kaštieľ patril v 16. - 18. storočí Horváth-Stansithovcom, ktorí pochádzali z Chorvátska a patrili medzi popredné šľachtické rody v Uhorsku. V 19. storočí prešiel do vlastníctva rodiny Czóbelovcov. Czóbelovej r. 1972 sa správcom kaštieľa stala Slovenská národná galéria. usporadúva Kaštieľne hry.
Kostolík slúži ako filiálny chrám farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Spišskej Belej. Po nedávnej obnove je dobrom stave.
V Spišskej Belej sa nachádza Múzeum Dr. otvorené v roku 1994. života.
Mesto Spišská Belá je známa ako rodisko J. M. Petzvala či miesto niekdajšej výroby spišskej borovičky a cigariet. Svojou bohatou históriou a pamiatkou UNESCO zaujme Kežmarok (7 km). Oddych a relax ponúkajú celoročne otvorené termálne kúpele Vrbov (14 km).
Jedna z najatraktívnejších športovo-oddychových zón v Spišskej Belej je lokalita Belianského rybníka. Tento východiskový bod ponúka bezplatné parkovanie. Cyklistov poteší pumptracková dráha. Pre cyklistov a korčuliarov je k dispozícii cyklotrasa v dĺžke 9 km, ktorá smeruje do Tatranskej Kotliny a k Belianskej jaskyni.
Približne 2 km od rybníka po cyklotrase smerom na Tatranskú Kotlinu sa rozprestiera chránené rašelinisko Belianske lúky. V tejto oblasti rastie niekoľko druhov prísne chránených rastlín. Náučný chodník je obohatený o množstvo informačných panelov.
Odbočka zo štátnej cesty číslo 542 smerujúcej na Slovenskú Ves vedie cez poľnú cestu do lokality Krivý kút. Jedná sa o prvú odbočku vpravo za značkou koniec Spišskej Belej. Náučný chodník vedie cez významnú archeologickú lokalitu.