Nad mestom Svätý Jur v Malých Karpatoch neďaleko Bratislavy sa nachádza zrúcanina hradu Biely Kameň, ktorý postavili pravdepodobne v 13. storočí na mieste staršieho veľkomoravského hradiska.
Pohľad na zrúcaninu hradu Biely Kameň. Zdroj: Wikimedia Commons
Zrúcanina stredovekého hradu z 13. storočia. Hrad bol postavený svätojurskými grófmi asi v rokoch 1270-1295. Gotický hrad postavili v rokoch 1270-1295 na náprotivnej strane údolia svätojurskí grófi, ktorým patril až do vymretia ich rodu v roku 1543. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy.
Nadmorská výška stredovekého hradu je 295 m a zaujímavé je, že stavitelia hradu si nezvolili najvyššie miesto v teréne. Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy. Do začiatku 17. storočia hrad plnil svoju funkciu. Spustošili ho turecké vojská počas nájazdov v druhej polovici 17. storočia a odvtedy je v ruinách. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený.
Obranný systém hradu
Vonkajší hrad obklopovala dodnes viditeľná hradná priekopa, z vonkajšej strany posilnená valom. Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená valom po jej vonkajšej strane. Na západnej, najzraniteľnejšej strane boli až tri priekopy a dva valy. Hlavnú hradnú priekopu preklenoval drevený most, umožňujúci prístup k hranolovitej vstupnej veži.
Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hrad a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína len pekáreň).
Obranu vstupnej brány do vnútorného hradu posilňovala blízka bašta. Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou. Súčasťou vonkajšieho hradu bola vodná veža, niekoľko budov stálo pri vonkajšom obrannom múre. V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie.
Biely kameň-hrad
Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Na východnej strane vnútorného hradu pravdepodobne stála veľká obytná veža tvoriaca dominantnú stavbu hradu. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu. Prakticky nič sa z nej nezachovalo.
Prístup k hradu
Zo Svätého Jura - Zo železničnej stanice po cez hlavnú cestu z Bratislavy do Pezinka. Po Dukelskej ulici v Svätom Jure sa dostaneme na hlavnú prejazdovú komunikáciu mestom k autobusovej zastávke. Cestu nám označujú žlté turistické značky. Cez námestie do miestnej časti Neštich; tu značka odbočuje vľavo do lesa a po chvíli sa ocitne pri hrade. Odbočíme doprava a vzápätí doľava na Prostrednú ulicu, ktorá sa rozširuje na pretiahnuté námestie. Pri Kostole sv. Juraja s drevenou zvonicou odbočíme doľava na lesnú cestu stúpajúcu šikmým traverzom zalesneným svahom. Vedie k časti rozpadnutých múrov hradu Biely Kameň.
- Zo Stupavy - Po po hrebeni výbežku Malých Karpát k horárni Biely kríž, odtiaľ dole k hradu.
- Zo Stupavy cez tri hrady - Po k autobusovej zastávke Stupava obora a odtiaľ po na hrad Pajštún. Po hrebeni Kozliska k odbočke na Dračí hrádok. Dole na Medené hámre a po na Biely kríž a odtiaľ ako pri predchádzajúcej trase.
- Na bicykli cez Karpaty - Zo Stupavy asfaltovou cestou cez Borinku na Košariská. Kúsok pred nimi doprava dolinou Cúrskeho potoka na hrebeň a asfaltovou cestou cez Tri bresty do Jozefkovho údolia.
Pešo je to 13 km, stúpanie cca 700 m. Ak sa však rozhodneme ísť pešo, čaká nás stredne náročná poldenná túra, ktorá je orientačne jednoduchá. Profil trasy nemá mimoriadne namáhavé úseky. Na rázcestiach si treba pozorne všímať žlté turistické značky, ktoré označujú takmer celú trasu.
História osídlenia
Na kopci na pravej strane údolia sa nachádzalo osídlenie už z halštadského osídlenia. Postupne boli vybudované obrovské dodnes badateľné zemno-drevené valy a vzniklo významné veľkomoravské hradisko. Zrúcanina stredovekého hradu, ktorý nahradil rozľahlé veľkomoravské hradisko na protiľahlom kopci.
Legenda o hrade Biely Kameň
Na Bielom Kameni žili kedysi hradný pán a pani, ktorí mali jediného syna Antona. Už v mladosti mu prisľúbili urodzenú grófsku dcéru z Čeklísa (dnes Bernolákovo), ale mladý pán na to nedbal. Zamiloval sa do Margitky, slúžky na hrade, a ona jeho city opätovala. Keď otehotnela, obaja mladí ľudia predstúpili pred hradného pána a paniu a vyjavili im svoju lásku. Rodičia však nemali pre ňu pochopenie a keď mladý pán narukoval do vojny s Turkami, tajne odviezli Margitku do jednej zastrčenej horárne. Margitka s chlapčekom však odtiaľto utiekla a stratila sa nevedno kde. Hradní páni sa tomu len potešili a vyčkávali príchod svojho syna. Ten keď sa to dozvedel, z hradu ušiel a po všetkých mestách a dedinách hľadal svoju Margitku. Margitka takisto zomrela od žiaľu a na svete zostal len ich synček. Ten postupne vyrástol v driečneho mládenca a osud ho raz zavial na hrad Biely Kameň. Hradní pán a pani medzičasom trpko oľutovali svoj skutok a aké len bolo ich prekvapenie, keď jedného dňa zbadali na hrade nového mládenca! Boli si istí, že je to ich vnuk.