Chrasť nad Hornádom je malá dedinka, akou sú tisíce iných na Slovensku. Skutočne jedinou pamiatkou je práve rímskokatolícky farský kostol s patrocíniom Najsvätejšej Trojice.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Chrasti nad Hornádom.
Vznik obce Chrasť nad Hornádom podľa prvej písomnej zmienky sa datuje do obdobia po roku 1255. Išlo o územie darované komesovi Kuncovi. Jedným z ďalších písomných prameňov o obci je listina kráľovnej Alžbety z roku 1280 pod názvom Goroszt, t. j. Horoszt.
Názov obce Chrasť je od hustého nízkeho porastu - krovia, teda chraste. Tento názov však tiež znamená staré slovanské sakrálno-pútnícke miesto. Názov je veľmi starý a vyskytuje sa i na Morave a v Čechách. Od roku 1773 sa používali tieto tvary: Haraszt, Hrost a Hrascze, od roku 1920 už sa používal názov Chrasť.
Čo sa týka veže, ani tu nie sú ťažkosti s jej datovaním. Jej neskororománske okná v porovnaní s podobnými vežami v okolí sa datujú do poslednej štvrtiny 13. storočia.
Románsky tvar a štvorlístkový pôdorys apsíd svedčí skôr pre 10. - 12. storočie. Historik Ivan Chalupecký na základe podobných stavieb (trikoncha S. Nicolo v Nome, trikoncha v Werden an der Ruhr, tetrakoncha z krakovského Wawelu), ktoré pochádzajú z 9. - 10. storočia predpokladá, že aj chrastianska tetrakoncha pochádza ažda až z čias Veľkomoravskej ríše.
Staršie datovanie dokázal archeologický výskum.
Architektúra kostola
Je to pôvodne románska stavba so štyrmi apsidami okolo štvorcovej mohutnej veže. Má byzantský pôdorys v tvare rovnoramenného (ondrejského) kríža a je jedinou centrálnou románskou sakrálnou stavbou na Spiši, v takto zachovanom stave v celej strednej Európe.
Z obdobia gotiky sa zachovala nadstavba veže s typickými románsko - gotickými zdvojenými oknami a freska na severnej vnútornej stene veže "Vstávanie Krista z hrobu" - fragment pôvodného kristologického cyklu. Západná apsida bola odstránená buď v čase gotickej nadstavby veže, alebo až pri prvej barokovej prestavbe v roku 1646.
Súčasnú podobu kostol získal po ďalšej barokovej prestavbe dokončenej v roku 1755. Rodina Mariássy dala postaviť rodinnú hrobku a súčasnú loď kostola.
Neskorobarokové bočné oltáre pochádzajú z druhej polovice 18. storočia a oltárne obrazy sú z polovice 20. storočia. Zachoval sa tiež z mobiliáru kostola barokový kalich a pacifikál. Organ je zo začiatku 20. storočia od firmy Rieger z Krnova.
Zaujímavosti v okolí
Priamo v obci sa nachádza chránená prírodná pamiatka „Farská skala“. V katastrálnom území obce sa nachádzajú aj ďalšie prírodné útvary ako je „Šikľavá skala“.
Podľa článku Jozefa Hanulu, akad. maliara, je poloha obce hodne romantická, malebná. Celá dedinka rozprestiera sa na skalnatej pôde vyvýšene na ľavom brehu rieky Hornadu. Na pravo vedľa trati, smerom na Košice, je „Šikľavá skala“. Hore nad ňou je „Kača džura“, z tejto diery vyteká voda a tvorí malý vodopád asi 10 m vysoký.
Na sever od Chrasti, blízko Hrušova je srúcanina kostolíka, z ktorého stojí ešte kus veže. Ľud hovorí, že tam stála dedina Milkovce, ktorú vraj Tatari vyplienili a podpálili.
Významní farári pôsobiaci v obci
- 1646 - Havel Lomniczay
- začiatkom 18. storočia do r.
- do r. 1861 - 1866 - František Lipták, ml.
- 1894 - Matúš Pajdušák - v r. 1918 vydal slovenskú gramatiku pre potreby Spišiakov. Ako regionálny historik je autorom početných štúdii a článkov z dejín Spiša a Oravy. Venoval sa aj cigánskej problematike.
- 1895 - 1906 - Ladislav Moyš - založil slovenskú ľudovú knižnicu Leva XIII.
- 1906 - 1934 - Ján Starostovič - narodil sa v 16. 6. 1875 v Kacvine, zomrel 25. 4.
Pohľad do minulosti obce
Začiatky dnešných Matejoviec siahajú do roku 1277. Dňa 23. marca 1277 vydal uhorský kráľ Ladislav IV. listinu, ktorou daroval Matúšovi les alebo zem zvanú Bela, ležiacu pri Hornáde. V lese teda Matúš založil obec, ktorá sa vtedy volala podľa pôvodného názvu lesa Belá.
V 15. storočí mala dedina viacero zemepánov. V 16. storočí prežili určitú krízu. Najvýznamnejšou udalosťou 16. storočia bola reformácia. Neobišla ani Matejovce. Zemepáni Máriássyovci, prijali evanjelické náboženstvo.
Matejovciach pôvodne nebol kostol ani kaplnka. Zvony však neboli vo veži, ktorú kostol nemal, ale v drevenej zvonici. V roku 1673 prešiel matejovský kostol opäť do rúk katolíkov. V roku 1700 to bol murovaný kostol bez veže. Patrónom chrámu bol sv. Matúš apoštol a evanjelista, svetským patrónom bola rodina Máriássy, ktorá sa o kostol nestarala.
Medzi obdobím rokov 1700 - 1701 žilo v obci 61 ľudí, obyvatelia boli Slováci. Významnou udalosťou bolo zavedenie jednotného urbára Máriou Teréziou, začiatkom 70. rokov 18. storočia. V roku 1787 bol u nás prvý riadny súpis obyvateľstva. V Matejovciach vtedy bolo 21 domov, v ktorých žilo 23 domácností. V roku 1813 postihla obec obrovská povodeň.
Z administratívnej stránky boli Matejovce poddanskou obcou. Na jej čele stál volený richtár a dvaja boženíci. Obec dlho nemala vlastnú pečať, až v roku 1846 si ju dala zhotoviť. V rokoch 1854 - 1865 sa konala v obci komasácia. V roku 1860 boli Matejovce filiálkou Markušoviec.
Od 70-tych rokov 19. storočia začal platiť nový zákon o obciach. V rokoch 1945 - 1989 bola obec spravovaná MNV a obec patrila do Košického kraja. Od 1. júla 1950 bol v Matejovciach nad Hornádom zriadený úrad MNV. Postavili sa nové súkromné domy. V roku 1949 žilo v obci 330 obyvateľov, v roku 1965 to už bolo 530.
Rok 1989 priniesol veľké zmeny nielen v celoštátnom meradle, ale aj v tejto obci. Po roku 1989 nastala v obci veľká stavebná činnosť. V rozpätí rokov 1989 - 1990 sa uskutočnila výstavba štátnej cesty na úseku Oľšov - Matejovce nad Hornádom. V roku 1991 kúpili Matejovčania obecný satelit a káblom sa roztiahol po celej obci.