Vody Liptovskej Mary definitívne zmenili tvár krajiny. Obce v zátopovej oblasti patrili medzi najstaršie na Liptove. Pôvod niektorých z nich siahal až do 9. storočia. Výstavbou vodného diela Liptovská Mara bola nastolená otázka záchrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádzalo v zátopovej oblasti.
S presídľovaním obyvateľov Liptovskej kotliny sa začalo v roku 1969. Tí sa len bezmocne prizerali, ako buldozéry menia ráz ich rodného kraja. 940 rodín, čo predstavovalo viac ako 4 000 obyvateľov, sa nedobrovoľne muselo vysťahovať. Najviac ľudí z obcí v zátopovej oblasti odišlo do Liptovského Mikuláša, Ružomberka, Demänovej, Liptovskej Sielnice ale aj do iných obcí. Medzi zatopené obce patrili Čemice, Nežitovce, Vrbie, Demčiny, Zadiel a Sestrč.
Obec Liptovská Mara, pôvodne Svätá Mara, bola významným strediskom svetskej a cirkevnej správy. V 14. až 16. storočí sa tu konali pravidelné zasadnutia liptovskej šľachty. Hlavným zdrojom obživy miestnych obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, tiež pltníctvo, neskôr čiastočne priemysel. V roku 1961 tu bolo evidovaných 164 domov. Pri výstavbe Liptovskej Mary bola pôvodná obec zatopená a asi dva kilometre severne vyrástla nová a modernejšia.
Medzi najvzácnejšie pamiatky patrili:
- Gotický kostol Panny Márie z 13. storočia
- Goticko-renesančný kaštieľ z rokov 1490-1510
- Drevený artikulárny kostol pre evanjelikov stredného a dolného Liptova
Najvzácnejšou pamiatkou bol gotický kostol Panny Márie z 13. storočia, z ktorého zostala na pôvodnom mieste zachovaná veža. Najstaršia zmienka o obci pochádzala z roku 1256, kedy je spomínaná ako kráľovský majetok. V roku 1463 nadobudla čiastočné mestské privilégiá. Obyvatelia boli väčšinou roľníci, no postupne sa rozvíjali remeslá, ako výroba piva, plátna alebo sanitry. Rodákom z tejto obce bol básnik Andrej Plávka (1907 - 1982).
Výstavbou vodného diela Liptovská Mara bola nastolená otázka záchrany kultúrneho dedičstva, ktoré sa nachádzalo v zátopovej oblasti. Vody Liptovskej Mary definitívne zmenili tvár krajiny. Túto oblasť vždy sužovali povodne, ktoré sa opakovali takmer každý rok. Ničivé boli hlavne v rokoch 1662, 1713, avšak najkatastrofálnejšou bola povodeň z roku 1813. Škody na majetku na území celého toku rieky Váh dosiahli výšku takmer dva milióny zlatých, zahynulo okolo 300 ľudských životov.
Vodné dielo Liptovská Mara vybudovala spoločnosť Váhostav, n. p. v rokoch 1965 až 1975. Prvé práce sa začali vykonávať v roku 1965 geomorfologickými meraniami. S výstavbou samotnej vodnej stavby sa začalo začiatkom roku 1970. Pri výstavbe robotníci premiestnili 11 miliónov m3 zeminy, 300-tisíc m3 kameňa a viac ako 400-tisíc m3 betónu a železobetónu.
Tabuľka: Základné údaje o Vodnom diele Liptovská Mara
| Parameter | Hodnota |
|---|---|
| Obdobie výstavby | 1965 - 1975 |
| Premiestnená zemina | 11 miliónov m3 |
| Premiestnený kameň | 300 tisíc m3 |
| Premiestnený betón a železobetón | 400 tisíc m3 |
| Maximálna prevádzková hladina | 564,89 m n. m. (1980) |
Najstaršia spoľahlivá zmienka o obci Sokolče je z listiny z roku 1289. Obec Sokolče bola osadou kráľovských sokoliarov. Patrila medzi najvyspelejšie dediny stredného Liptova. Na jej území sa nachádzali dva mlyny, píla a plťovisko, ktoré sa spomína už v roku 1683 v nariadení uhorskej vlády o obchode na Váhu.
Pôvod názvu obce Sokolče je odvodený od mena Parisa, ktorý bol jedným z jej majiteľov na prelome 13. a 14. storočia. V obci sa nachádzal goticko-renesančný kaštieľ z rokov 1490-1510, ktorý ešte rozšírili začiatkom 17. storočia.
Názov obce Dechtáre je odvedený podľa Čema, ktorého v roku 1287 kráľ Ladislav IV. povýšil na zemana. Názov je odvodený od profesie pôvodných obyvateľov, ktorí vyrábali decht. Najstaršia známa zmienka o obci je z roku 1363, ale predpokladá sa, že v 12. až 13. storočí už existovala. V minulosti sa rozlišovali Vyšné a Nižné Dechtáre. Neskôr sa obec premenovala na Dechtáre. Miestni obyvatelia sa živili poľnohospodárstvom a pltníctvom.
Najstaršia známa priama zmienka o obci Paludza je z roku 1336. Názov obce je odvodený od mena Palud. Obyvatelia obce boli zväčša poľnohospodári. Bol tu postavený známy drevený artikulárny kostol pre evanjelikov stredného a dolného Liptova.
Predpokladá sa, že názov obce Vrbie je odvodený od častého výskytu vŕb v tejto oblasti. V obci žil zemiansky rod Demkovcov. Táto malá obec Demčiny získala svoj názov od rovnomenného potoka. Nachádzal sa tu hostinec, mäsiarstvo, obchod a píla.
Nachádzala sa tu aj stanica Mýto, na ktorej sa od pocestných vyberali poplatky - mýto. Boli jednou zo štyroch menších obcí, z ktorých sa skladala obec Bobrovník. V roku 1828 tu žilo 57 obyvateľov a do roku 1940 sa ich počet zvýšil na 103.
Názov obce Mežice pochádza z 13. storočia, kedy tam žil istý Mese. Podľa zvyklosti sa názov osady odvádzal od jeho mena, ktorý mal aj maďarský tvar Mesehaza. Názov Mežice sa uvádza v písomnostiach zo 16. Bola to malá obec ležiaca v blízkosti Vlách. Vyvíjala sa ako osídlenie s výlučne zemianskym obyvateľstvom. Okrem obytných a hospodárskych stavieb sa tu nachádzal aj mlyn. Na konci 18.
Najstaršia známa písomná informácia o Zadieli je až z roku 1584, avšak jeho existencia sa predpokladá už skôr, v 14. alebo 15. storočí. Bola to osada s výlučne zemianskym obyvateľstvom a takýto štatút si udržala až do 19. storočia. V prvej tretine 19.
Vody Liptovskej Mary definitívne zmenili tvár krajiny a navždy pochovali mnohé kultúrne pamiatky. Zachované svedectvá o živote v týchto obciach sú dôležité pre pochopenie histórie a kultúry Liptova.
Liptovská Mara
Architektúra kostola v Čiernom Váhu, hoci dnes už len vo fragmentoch, svedčí o bohatej histórii a umeleckom majstrovstve stredovekých staviteľov. Jeho gotické prvky pripomínajú významné obdobie v dejinách Liptova.