Rímskokatolícki veriaci v košickej mestskej časti Sídlisko Ťahanovce majú nový kostol. Jeho súčasťou sú aj pastoračné priestory a farská budova. Na Americkej triede na Sídlisku Ťahanovce po viac ako 17-tich rokoch dokončili nový kostol.
Kostol sv. Dominika Savia, Košice-Ťahanovce
Výstavba a vznik farnosti
„Výstavba prebiehala v rôznych etapách a podľa finančných možností farností i ďalších okolností viac ako 17 rokov. Kostol sv. Dominika Savia vysvätili v nedeľu 8. mája 2022. Umiestnený je pri vstupe na sídlisko, blízko pešej zóny, odkiaľ je aj hlavný vstup. Je orientovaný na košickú katedrálu, preto hlavná os nového kostola smeruje na jej vežu, čím autori projektu symbolicky vyjadrili duchovné prepojenie s mestom i Dómom sv. Alžbety.
Rímskokatolícka farnosť tu vznikla 1. júla 1995, ešte predtým sa na liturgické slávenia veriaci schádzali v priestoroch školy a neskôr v kaplnke, ktorá slúžila až doteraz. Slávnostné požehnanie základového kameňa kostola sa uskutočnilo v decembri 2004 a od roku 2005 sa začalo s jeho výstavbou.
V roku 1995 bol v Košiciach postavený dočasný kostol farnosti Ťahanovce-sídlisko, ktorý je aktuálne zbúraný, pretože od roku 2022 majú veriaci tejto farnosti k dispozícii kapacitne väčší Kostol svätého Dominika Savia.
Svätý Dominik Savio
Dnes 6. mája si pripomíname sviatok svätého Dominika Savia. Dominik sa narodil 2. októbra 1842 v Riva di Chieri v Taliansku. Vychovávaný v rodine, ktorá žila pre naozajstné hodnoty, už od malička prekvapoval svojou ľudskou a kresťanskou vyspelosťou. Ako malý miništrant aj v zime čakal na kňaza pred zamknutým kostolom. Bol stále veselý.
Jeho prístup k životubol naozaj hlboký, čo dokazuje aj jeho malý „životný projekt“, ktorý si iba ako sedemročný zapísal do zošita v deň svojho prvého svätého prijímania: „Budem sa často spovedať a na prijímanie pôjdem vždy, keď mi to spovedník dovolí. Budem svätiť zasvätené sviatky. Mojimi priateľmi budú Ježiš a Mária. Radšej zomriem ako by som mal hrešiť.“
Keď mal dvanásť rokov, stretol dona Bosca a požiadal ho o prijatie do turínskeho oratória, pretože veľmi túžil stať sa kňazom. Po prijatí do oratória poprosil dona Bosca, aby mu pomohol stať sa svätým. Novým kamarátom v oratóriu hovoril: „Pochopte, naša svätosť spočíva v tom, že sme veľmi veselí.
Keď 8. decembra 1856 Pius IX. vyhlásil dogmu o nepoškvrnenom počatí Panny Márie, Dominik sa zasvätil Panne Márii a začal rýchlo napredovať vo svätosti. Mama Margita raz povedala svojmu synovi, donovi Boscovi: „Máš veľa dobrých chlapcov, ale nikto sa v kráse a dobrote srdca nevyrovná Dominikovi.“ A zdôvodnila to takto: „Stále ho vidím modliť sa, zostáva v kostole aj vtedy, keď iní už vyšli.
Dominik Savio zomrel 9. marca 1857 v Mondoniu. Don Bosco krátko na to napísal jeho životopis a zakaždým, keď ho čítal, rozplakal sa. Sviatok Dominika Savia slávime 6. mája. Pius XI. ho definoval ako „vzrastom malého, ale duchom veľkého obra“.
Košický kraj a kresťanstvo
Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska. Na juhu hraničí s Maďarskom, na východe s Ukrajinou, na severe s Prešovským a na západe s Banskobystrickým krajom. V kraji sú zastúpené štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín.
Ako štvrtý najväčší kraj má rozlohu 6 754,33 km2 a zaberá tak 13,77 percenta plochy Slovenskej republiky. Počtom 782 216 obyvateľov (takmer 14,4 percenta populácie Slovenska) k 1. januáru 2021 je druhým najväčším krajom našej vlasti, pričom takmer 55 percent z nich žije v jeho 17 mestách.
Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná - a s nimi previazané kultúrne okruhy. Zároveň išlo o región s výraznou etnickou heterogenitou.
Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.
Starý a nový gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na sídlisku Nad jazerom v Košiciach. Foto: Zdenko Dzurjanin
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností).
Konfesionálna charakteristika kraja je nasledovná: dominujú rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov.
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta),
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta),
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta),
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta),
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta).
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4,
- 13. storočie: 61,
- 14. storočie: 43,
- 15. storočie: 21,
- 16. storočie: 10,
- 17. storočie: 18,
- 18. storočie: 139,
- 19. storočie: 182,
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96),
- 21. storočie: 67.
Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou. Foto: Zdenko Dzurjanin
Pútnické miesta
Na území kraja je niekoľko pútnických miest. Podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:
- rímskokatolíckej Košickej arcidiecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach,
- Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde,
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach,
- rímskokatolíckej Rožňavskej diecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej,
- Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke,
- Kostol svätej Anny v Rudníku,
- rímskokatolíckej Spišskej diecézy:
- Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave,
- Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch,
- gréckokatolíckej Košickej eparchie:
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove,
- katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach,
- Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach,
- Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach,
- Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách,
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove,
- Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch,
- pravoslávnej Michalovsko-košickej eparchie:
- Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici.
Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch. Foto: Zdenko Dzurjanin
Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO
- kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre,
- kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej.
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Ich zoznam je možné pozrieť si na stránkach Pamiatkového úradu Slovenskej republiky. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie),
- rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917),
- rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996),
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie),
- rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie),
- rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508),
- rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663),
- rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie),
- rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957),
- rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783),
- rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792),
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795),
- rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813),
- Evanjelický kostol (1816),
- rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820),
- rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850),
- gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886),
- rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935),
- rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940),
- rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940).
Zaujímavosti
Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov. Také stoja napríklad v Turni nad Bodvou (bývalý obchod s obuvou), Bieli (prestavaný z krčmy, ktorú postavil reprezentant Československa a Austrálie v boxe Elemér Köröskényi: neskôr to bolo kino), Ortášoch (prestavaný z hasičskej zbrojnice), Joviciach (rodný dom Andreja Chazára, zakladateľa prvej školy pre sluchovo postihnutých v Uhorsku), Trebejove (modlitebňa miestneho spolku za zrieknutie sa konzumácie alkoholických nápojov) či Zemplínskom Hradišti (pôvodne budova základnej školy).
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Turni nad Bodvou. Foto: Zdenko Dzurjanin
Podobný osud po dostavaní pastoračného centra čaká aj gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na Sídlisku Nad jazerom.
Súčasťou pravoslávneho katedrálneho Chrámu svätých Cyrila a Metoda v Michalovciach bude o niekoľko rokov aj zvonica,v ktorej bude slúžiť aktuálne najľahší zvon na území Slovenskej republiky s váhou 6 kg.
Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove - prezentovaný pôdorys zaniknutého kostola.
Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
Vo výstavbe sú tieto kostoly a chrámy: gréckokatolícky Chrám všetkých svätých v Moldave nad Bodvou, pravoslávny Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Krompachoch, pravoslávny Chrám svätého Bazila Ostrožského v Beňatine, rímskokatolícky Kostol Panny Márie Fatimskej v Bidovciach a rímskokatolícky kostol bez patrocínia v Nižnej Kamenici.
S premonštrátskym rádom, ktorý sa riadi Regulou svätého Augustína a na území dnešného Slovenska pôsobí od 12. storočia, sa v kraji spájajú tri objekty: kláštory v Jasove a Lelese a rehoľný dom v Košiciach, všetky s nádhernými kostolmi.