Kostol Ducha Svätého v Devínskej Novej Vsi: História a súčasnosť

Devínska Nová Ves leží na západnom úpätí Devínskych Karpát, ktoré sú súčasťou Malých Karpát. Obec sa rozkladá sčasti v Záhorskej nížine a sčasti v Devínskych Karpatoch, vystupujúc na masív Devínskej Kobyly.

Panoráma Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons

História Devínskej Novej Vsi

Prvá písomná zmienka o Devínskej Novej Vsi pochádza z roku 1435. V listine bratislavskej kapituly sa spomína Ján z Novej Vsi. Patria medzi poddanské osady devínskeho panstva. V tejto súvislosti sa obec v 16. storočí spomína ako Chorvátska Nová Ves.

S Devínskou Novou Vsou sa spájajú počiatky robotníckeho hnutia nielen na Slovensku, ale v celej Rakúsko-uhorskej monarchii. Obec sa postupne rozvíjala ako malé mestečko, ktoré v roku 1972 pripojili k Bratislave. V osemdesiatych rokoch tu vybudovali veľký obytný komplex, čím sa výrazne zvýšil počet obyvateľov.

Najviac ale históriu názvov ulíc ovplyvnilo práve pripojenie k Bratislave 1.1.1972. Dovtedy bola Devínska Nová Ves samostatná obec a mala svoje názvy ulíc (nezávisle od Bratislavy). Mnoho ulíc (resp. skoro všetky) malo po pripojení svojho "dvojníka". Ako mestská časť sme sa museli prispôsobiť a tak ulice v priebehu rokov 1972-1976 premenovať.

História obce Devínska Nová Ves siaha hlboko do minulosti. Dokumentujú to unikátne nálezy slovansko-avarského pohrebiska a archeologické nálezy z obdobia Samovej ríše. Obec Devínska Nová Ves sa v minulosti postupne volala Wyfalw, Wyfalu, po maďarsky Dévényújfalu, po nemecky Theben Neudorf.

Po bitke pri Moháči v polovici 16. storočia začali vtedajšiu osadu devínskeho panstva obsadzovať Chorváti. Do konca storočia sem prišli v troch vlnách a počtom úplne prevýšili starousadlíkov. V tom čase sa obec začala nazývať Chorvátskou Novou Vsou. Ešte v 19. storočí tu boli Chorváti väčšinovým etnikom a archaická forma chorvátskeho nárečia sa zachovala dodnes.

Rímskokatolícky Kostol Svätého Ducha

Devínska Nová Ves vás môže príjemne prekvapiť niekoľkými pozoruhodnosťami. Jednou z nich je Kostol sv. Ducha. Postavili ho Chorváti v 16. storočí.

Rímskokatolícky farský kostol Ducha Svätého sa nachádza v mestskej časti Bratislavy - Devínska Nová Ves. Kostol je dodnes živou pamiatkou prvej generácie chorvátskych kolonistov. Roku 1968 bol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou krstiteľnicou.

Rímskokatolícky kostol Svätého Ducha v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons

Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a dreveným chórom, bol postavený v čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580. Presný údaj nemožno zistiť, lebo súdobé pramene sú zriedkavé.

V cirkevných prameňoch sa od 17. storočia uvádza, že je postavený 46 siah od dediny, je 16 siah dlhý, 6 siah široký a 5 siah vysoký, má štvorhrannú vežu 12 siah vysokú a 3 siahy širokú, sú na nej dva zvony, na ktorých sa zvoní ručne na obed, večer a v prípade nebezpečenstva.

Od 18. storočia sa o jeho vnútrajšku hovorí, že je zasvätený Duchu Svätému a že má krstiteľnicu, kazateľnicu so sochami štyroch evanjelistov, lavice vo dvoch radoch a drevený chór. O vonkajšku sa uvádza, že v roku 1720 bol vybielený. Okolo kostola je cintorín s drevenou ohradou a pri cintoríne stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého.

V krátkom letáčiku o tejto farnosti sa hovorí, že v r. 1540 až 1541 sa okolie Bratislavy stalo novým domovom chorvátskych prisťahovalcov. Chorváti v Devínskej postavili v r. 1580 dnešný farský kostol Ducha Svätého. V dôsledku toho sa raz za mesiac - poslednú nedeľu - slúži sv. omša v chorvátskom jazyku.

Kostol Ducha Svätého bol postavený okolo roku 1580. V roku 1968 bol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou kamennou krstiteľnicou, taktiež zo 16. storočia.

História a rekonštrukcie

Podľa vizitácie z roku 1756 bol v roku 1752 zrekonštruovaný. Pri hlavnom oltári boli umiestnené sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Nachádzali sa tu aj dva bočné oltáre - vpravo sv. Lucie medzi obrazmi Márie Magdalény a sv. Ondreja a vľavo sv. Anny medzi obrazmi Panny Márie a sv. Jozefa. Vpravo v kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica bez koruny s medeným kotlíkom na krstnú vodu a v stene nad ňou výklenok na svätené oleje. Drevená kazateľnica so sochami štyroch evanjelistov mala korunu so sochou Spasiteľa. Chór je drevený, pomaľovaný, s malým organom a šiestimi registrami. V lodi sú dva rady sedadiel.

V roku 1883 sa už cintorín nachádza za kostolom. V roku 1874 bola postavená nová kazateľnica a vymuroval sa chór. Zmenilo sa aj zasvätenie pravého bočného oltára. Miesto sv. Lucie je na ňom Panna Mária. Ľavý bočný oltár sa až v roku 1912 stal oltárom Božského Srdca. V tom istom roku dostal aj hlavný oltár nový kamenný stôl s relikviou sv. Barbory, ktorá bola patrónkou fary od roku 1713.

K významnej úprave interiéru kostola došlo v roku 1947, kedy sa uskutočnila prístavba chóru - rozšírenie organovej empory. Vznikol prípravný výbor na zakúpenie organu od Organárskeho závodu Bratia Rieger v Krnove. Použil sa starý píšťalový materiál z pôvodného organu. Kožu na nové mechy dodali miestni obyvatelia žijúci v Spojených štátoch amerických. Skolaudovaný bol 12.

Architektúra Kostola Ducha Svätého

Z hľadiska architektúry možno kostol v Devínskej Novej Vsi charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou štvorhrannou vežou. V interiéri sú valené lunetové klenby s hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami.

Kostol v Devínskej Novej Vsi je možné charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou vežou. V interiéry sú valené lunetové klenby s hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridlou pokrytú strechu.

Svätá Barbora

V kostole sa v oltári nachádza relikvia sv. Barbory. Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie, neskôr mučenica a svätica. Žila na prelome 3. a 4. storočia. O živote svätej Barbory niet historických záznamov. Preto sú údaje o jej živote založené iba na legendách. Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť.

Svätá Barbora

Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom Juliana, ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná.

Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do Benátok, kde boli uložené v Bazilike svätého Marka; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov Torcello v Benátskej lagúne. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do Konštantínopola a odtiaľ sa neskôr dostali do Kyjeva, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo Vladimírskom katedrálnom chráme (sobore).

Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Katarínou Alexandrijskou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V gréckokatolíckej cirkvi je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na ikonách býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke.

Duchovný a kultúrny význam

Procesie sa konali na Bielu sobotu, prosebné dni, sv. Marka a na Božie Telo. Ďalej na deň sv. Jána Nepomuckého od roku 1911 k jeho kaplnke a na deň sv. Floriána a Vendelína, taktiež k ich kaplnke. Púte sa konali do Marianky na sviatok narodenia Panny Márie, niektorú sobotu po Veľkej noci do Kreusenbrunnu, posledného apríla až 3. mája do Šaštína, pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) do Altenburgu a na jeseň do Eisenstadtu.

Kostol predstavoval centrum duchovného života. Bol ním aj pre Chorvátov, ktorý prišli v 16. storočí do dedín na západnom Slovensku. Postavili si kostol v Lábe, Jabloňovom, Kuchyni, Šenkviciach a Chorvátskom Grobe. Aj devínskonovoveský kostol je dodnes živou pamiatkou, dielom prvej generácie chorvátskych kolonistov.

Významnou časťou histórie DNV je chorvátske osídlenie. Chorváti do tejto oblasti prišli počas tzv. chorvátskej kolonizácie v 16. storočí. Stála expozícia chorvátskych dejín a kultúry poskytuje širokej verejnosti informácie o ich bohatej materiálnej i duchovnej kultúre. Objekt sa nachádza v tesnej blízkosti Slovenského národného múzea-Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku.

Súčasnosť

Kostol bol posvätený 26. Pri hlavnom vchode do kostola je základný kameň s textom: + / ZÁKLADNÝ KAMEŇ KOSTOLA DUCHA SVÄTÉHO / BRATISLAVA-DÚBRAVKA / POSVÄTIL SV. OTEC JÁN PAVOL II. / 1. JÚLA 1995 V ŠAŠTÍNE. Vedľa je veľká pamätná tabuľa s textom: CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO V BRATISLAVE-DÚBRAVKE / Posvätili ho dňa 26. októbra 2002: / J. E. Mons. Ján Sokol arcibiskup metropolita / Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy / J. E. Mons. Henrych Józef Nowacki, arcibiskup, / apoštolský nuncius na Slovensku / Projektovali ho: / Ing. arch. Marián Lupták a Ing. arch. Ľudovít Režucha / Kostol sa začal stavať v Jubilejnom roku 2000 a dokončený bol v roku 2002. / Zodpovednosť za prípravu a uskutočnenie stavby mal miestny farár Stanislav Vojtko. / Modlitbami a finančnými darmi stavbu kostola podporili / bratia a sestry z farského spoločenstva v Dúbravke, mnohí dobrodinci a sponzori, / ako aj Arcibiskupský úrad v Trnave. / Zo srdca ďakujeme Vám všetkým, / ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podielali na výstavbe tohto chrámu.

Kostol Ducha Svätého je rímskoaktolícky kostol. Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Vysvätil ho 26. októbra 2002 arcibiskup Ján Sokol spolu s apoštolským nunciom Henrykom Józefom Nowackim. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého.

Kostol Ducha Svätého je rímskokatolícky kostol, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves. Je pôvodne renesančnou stavbou postavenou okolo roku 1580.

Farnosť Devínska Nová Ves je farnosť bez filiálok.

Rímskokatolícka farnosť Devínska Nová Ves usporiada v tomto roku dve púte po stopách katolíckych svätcov. V marci navštívia pútnici talianske Loreto, Siennu a Assisi. V septembri budú putovať Arménskom a Gruzínskom - krajinami, ktoré prijali kresťanstvo medzi prvými. Farská púť do Talianska je už vypredaná, na septembrovú púť do Arménska a Gruzínska je možné prihlásiť sa do najbližšej nedele 9. 2.

V roku 2017 sme boli spolu na púti vo Fatime a Lurdoch. V roku 2018 sme boli spolu na púti vo Svätej zemi a Jordánsku. V roku 2019 sme boli spolu na púti v Macedónsku a Albánsku.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Vo farnosti pôsobia títo kňazi:

Farnosť Devínska Nová Ves je farnosť bez filiálok.

Aktivity a plány farnosti:

• V našej farnosti už tretí rok pôsobí občianske združenie Gaudete. Jeho cieľom je podpora aktivít farnosti, osobitne pre deti a mládež, rodiny a sociálne, či inak znevýhodnených ľudí.
• Vo farnosti existujú stretnutia pre deti vo štvrtky o 16.30, pre mladšiu mládež v piatky po večernej sv. omši, pre staršiu mládež v stredy po sv. omši o 18.00, vo štvrtky o 9:00 býva sv. omša.
• V našej farnosti pôsobia tri spevácke zbory, ktoré mali v tomto roku pre nás aj koncert.

FunkciaMenoObdobie pôsobeniaFarárAndrej Kalamenod r. 2016KaplánStanislav Čúzyod r. 2017 do r. 2020KaplánTomáš Tarčákod r. 2020 do r. 2021DiakonMilan Stančíkod r. 1990 do r. 2016KaplánVladimír Mikulecod r. 2014 do r.

Dnes má meniny Lucia. Svätá Lucia je jedna z katolíckych a pravoslávnych svätých. Uctievajú ju dokonca ako jediného svätého aj luteránski Švédi a Nóri. Svätá Lucia žila na prelome 3. a 4. storočia v Syrakúzach. Bola presvedčená kresťanka a za čias Diokleciánovho prenasledovania kresťanov bola pre svoju vieru umučená a popravená.

Ďalšie zaujímavosti v Devínskej Novej Vsi

Okrem Kostola Ducha Svätého a Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku, Devínska Nová Ves ponúka aj ďalšie zaujímavé miesta:

• Múzeum železnej opony: Nachádza sa tu časť ostnatého plotu ako spomienka na hraničné zátarasy oddeľujúce západnú a východnú Európu.
• Múzeum colníctva a finančnej správy: Expozícia histórie colníctva a finančnej správy sa nachádza v objekte mýtnice postavenej okolo roku 1771.

Medzi Devínskou Novou Vsou, Devínom a Dúbravkou sa rozprestiera štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Jedinečnosť tohto územia dokumentuje výskyt 234 druhov húb, 110 druhov lišajníkov, 100 druhov machov a 1100 druhov rastlín.

Nachádza sa tu chránená krajinná oblasť Devínska Kobyla, ktorej súčasťou je aj prírodný útvar zvaný Sandberg kde sa nachádzajú fosílie živočíchov a rastlín z treťohôr.

Sandberg v Devínskej Novej Vsi. Zdroj: Wikimedia Commons

Unikátnou a z hľadiska flóry a fauny veľmi zaujímavou lokalitou je štátna prírodná rezervácia Devínska Kobyla. Na južných a juhozápadných svahoch Devínskej Kobyly rastú viaceré sucho- a teplomilné spoločenstvá so vzácnymi a chránenými druhmi rastlín a živočíchov. Lesy na juhozápadných svahoch sú zvyškom pôvodných teplomilných dúbrav s dubom plstnatým, dubom letným a dubom cerovým. Cez štátnu prírodnú rezerváciu vedie 4 km dlhý náučný chodník.

Najzaujímavejšou lokalitou štátnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla je pieskový odkryv na vrchu Sandberg. Nachádzajú sa tu horninové zvyšky z treťohorného mora s vodorovne uloženými vrstvami, ktorých vek sa odhaduje na 14 až 16 miliónov rokov. V sedimentoch tvorených pieskami, pieskovcami, piesčitými vápencami a ílovcami objavili vyše 250 druhov neogénnych skamenelín.

tags: #kostol #ducha #svateho #devinska #nova #ves