Rímskokatolícky farský kostol Ducha Svätého sa nachádza v mestskej časti Bratislavy - Devínska Nová Ves. Kostol Ducha Svätého je rímskokatolícky kostol. Je dodnes živou pamiatkou prvej generácie chorvátskych kolonistov.
História a rekonštrukcie
Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a dreveným chórom, bol postavený v čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580. Presný údaj nemožno zistiť, lebo súdobé pramene sú zriedkavé.
V cirkevných prameňoch sa od 17. storočia uvádza, že je postavený 46 siah od dediny, je 16 siah dlhý, 6 siah široký a 5 siah vysoký, má štvorhrannú vežu 12 siah vysokú a 3 siahy širokú, sú na nej dva zvony, na ktorých sa zvoní ručne na obed, večer a v prípade nebezpečia. Od 18. storočia sa o jeho vnútrajšku hovorí, že je zasvätený Duchu Svätému a že má krstiteľnicu, kazateľnicu so sochami štyroch evanjelistov, lavice vo dvoch radoch a drevený chór.
O vonkajšku sa uvádza, že v roku 1720 bol vybielený. Okolo kostola je cintorín s drevenou ohradou a pri cintoríne stojí kamenná socha sv. Jána Nepomuckého. Kostol je dodnes živou pamiatkou prvej generácie chorvátskych kolonistov. Roku 1968 bol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s renesančnou krstiteľnicou.
Podľa vizitácie z roku 1756 bol kostol zrekonštruovaný v roku 1752. Pri hlavnom oltári boli umiestnené sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava. Nachádzali sa tu aj dva bočné oltáre - vpravo sv. Lucie medzi obrazmi Márie Magdalény a sv. Ondreja a vľavo sv. Anny medzi obrazmi Panny Márie a sv. Jozefa. Vpravo v kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica bez koruny s medeným kotlíkom na krstnú vodu a v stene nad ňou výklenok na svätené oleje. Drevená kazateľnica so sochami štyroch evanjelistov mala korunu so sochou Spasiteľa. Chór je drevený, pomaľovaný, s malým organom a šiestimi registrami. V lodi sú dva rady sedadiel.
V roku 1874 bola postavená nová kazateľnica a vymuroval sa chór. Zmenilo sa aj zasvätenie pravého bočného oltára. Miesto sv. Lucie je na ňom Panna Mária. Ľavý bočný oltár sa až v roku 1912 stal oltárom Božského Srdca. V tom istom roku dostal aj hlavný oltár nový kamenný stôl s relikviou sv. Barbory, ktorá bola patrónkou fary od roku 1713.
K významnej úprave interiéru kostola došlo v roku 1947, kedy sa uskutočnila prístavba chóru - rozšírenie organovej empory. Vznikol prípravný výbor na zakúpenie organu od Organárskeho závodu Bratia Rieger v Krnove. Použil sa starý píšťalový materiál z pôvodného organu. Kožu na nové mechy dodali miestni obyvatelia žijúci v Spojených štátoch amerických. Skolaudovaný bol 12.
V roku 1963 bol kostol uznaný za kultúrnu pamiatku spolu s krstiteľnicou. Kamenný renesančný kostol, pôvodne so šindľovou strechou a dreveným chórom, bol postavený v čase chorvátskej kolonizácie okolo roku 1580.
Architektúra
Z hľadiska architektúry možno kostol v Devínskej Novej Vsi charakterizovať ako renesančný jednoloďový sakrálny objekt s polygonálnym uzáverom presbytéria s predstavanou masívnou štvorhrannou vežou. V interiéri sú valené lunetové klenby s hrebienkom. Na západnej strane je vstavaný chór z konca 19. storočia, zaklenutý pruskými klenbami. Kostol je vybudovaný z kameňa a má škridlou pokrytú strechu.
Svätá Barbora
V kostole sa v oltári nachádza relikvia sv. Barbory. Svätá Barbora bola šľachtičná z Malej Ázie, neskôr mučenica a svätica. Žila na prelome 3. a 4. storočia. O živote svätej Barbory niet historických záznamov. Preto sú údaje o jej živote založené iba na legendách.
Podľa nich sa narodila bohatému pohanskému šľachticovi. Ten, aby ju ochránil pred kresťanskými vplyvmi ako aj nápadníkmi, dal pre ňu postaviť vežu, do ktorej ju uväznil. Barbora sa aj napriek tomu stala kresťankou, keď ju v otcovej neprítomnosti tajne pokrstil kňaz prestrojený za lekára. Aby dokázala svoju vieru v Krista, dala vo veži murárom vysekať k dvom existujúcim oknám ešte jedno, tak aby jej navždy symbolizovali najsvätejšiu Trojicu. Otec sa po príchode veľmi rozhneval a chcel ju zabiť. Barbore sa podarilo ujsť do lesa, kde sa pred ňou zázračne otvorila skala, ktorá sa stala jej úkrytom. Vďaka zrade istého pastiera ju však otec chytil a vydal úradom. Dostala sa pred sudcu Marciana, ktorý po márnom prehováraní, aby sa svojej viery zriekla, dal Barboru mučiť.
Podstúpila rôzne muky; pri bičovaní bola prítomná dievčina menom Juliana, ktorá sa zo solidárnosti tiež prihlásila ku kresťanstvu. Barborino martýrium ukončila až poprava sťatím. Podľa legendy bol jej katom vlastný otec, ktorý zahynul okamžite po vykonaní rozsudku (údajne ho zabil blesk). Tesne pred popravou prosila Barbora Krista, aby všetci, ktorí si pripomínajú jej utrpenie, boli ušetrení od smrteľných múk. Jej prosba bola vyslyšaná.
Podľa jednej tradície sa Barborine ostatky okolo roku 1000 dostali do Benátok, kde boli uložené v Bazilike svätého Marka; neskôr boli prenesené do kláštora svätého Jána Evanjelistu na ostrov Torcello v Benátskej lagúne. Podľa inej tradície sa jej ostatky dostali najprv do Konštantínopola a odtiaľ sa neskôr dostali do Kyjeva, kam ich so sebou doviezla Barbora, dcéra byzantského cisára Alexia Komnena, ktorá sa vydala za kyjevské veľkoknieža Michala Svjatopolka. Tam boli uložené najprv v chráme sv. Michala, dnes sa nachádzajú vo Vladimírskom katedrálnom chráme (sobore).
Svätá Barbora patrí do skupiny štrnástich pomocníkov v núdzi a spolu so svätou Katarínou Alexandrijskou, svätou Dorotou a svätou Margitou tvorí skupinu štyroch veľkých panien. V gréckokatolíckej cirkvi je uctievaná ako veľkomučenica, jej sviatok (4. decembra) má stupeň šestiričného (malého) sviatku s malým slávoslovím. Na ikonách býva zobrazovaná spravidla s krížom v ruke.
Duchovný a kultúrny význam
Procesie sa konali na Bielu sobotu, prosebné dni, sv. Marka a na Božie Telo. Ďalej na deň sv. Jána Nepomuckého od roku 1911 k jeho kaplnke a na deň sv. Floriána a Vendelína, taktiež k ich kaplnke. Púte sa konali do Marianky na sviatok narodenia Panny Márie, niektorú sobotu po Veľkej noci do Kreusenbrunnu, posledného apríla až 3. mája do Šaštína, pred sviatkom Nanebovzatia Panny Márie (15. augusta) do Altenburgu a na jeseň do Eisenstadtu.
Kostol predstavoval centrum duchovného života. Bol ním aj pre Chorvátov, ktorý prišli v 16. storočí do dedín na západnom Slovensku. Postavili si kostol v Lábe, Jabloňovom, Kuchyni, Šenkviciach a Chorvátskom Grobe. Aj devínskonovoveský kostol je dodnes živou pamiatkou, dielom prvej generácie chorvátskych kolonistov.
Chorváti v Devínskej postavili v r. 1580 dnešný farský kostol Ducha Svätého. V dôsledku toho sa raz za mesiac - poslednú nedeľu - slúži sv. omša v chorvátskom jazyku.
Súčasnosť
Základný kameň kostola posvätil v roku 1995 pápež Ján Pavol II. pri svojej návšteve Slovenska v Šaštíne. Vysvätil ho 26. októbra 2002 arcibiskup Ján Sokol spolu s apoštolským nunciom Henrykom Józefom Nowackim. Ide o atypický objekt s kruhovým pôdorysom s netradične riešenou strechou s výškou 30 metrov. Obsahuje chrámovú a pastoračnú časť. Kostol je dielom architektov Ing. arch. Ľudovíta Režuchu a Ing. arch. Mariána Luptáka. Namiesto oltárneho obrazu visí na stene kovová podoba Ducha Svätého - holubice. Ide o dielo majstra Jurovatého.
Pri hlavnom vchode do kostola je základný kameň s textom: + / ZÁKLADNÝ KAMEŇ KOSTOLA DUCHA SVÄTÉHO / BRATISLAVA-DÚBRAVKA / POSVÄTIL SV. OTEC JÁN PAVOL II. / 1. JÚLA 1995 V ŠAŠTÍNE. Vedľa je veľká pamätná tabuľa s textom: CHRÁM DUCHA SVÄTÉHO V BRATISLAVE-DÚBRAVKE / Posvätili ho dňa 26. októbra 2002: / J. E. Mons. Ján Sokol arcibiskup metropolita / Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy / J. E. Mons. Henrych Józef Nowacki, arcibiskup, / apoštolský nuncius na Slovensku / Projektovali ho: / Ing. arch. Marián Lupták a Ing. arch. Ľudovít Režucha / Kostol sa začal stavať v Jubilejnom roku 2000 a dokončený bol v roku 2002. / Zodpovednosť za prípravu a uskutočnenie stavby mal miestny farár Stanislav Vojtko. / Modlitbami a finančnými darmi stavbu kostola podporili / bratia a sestry z farského spoločenstva v Dúbravke, mnohí dobrodinci a sponzori, / ako aj Arcibiskupský úrad v Trnave. / Zo srdca ďakujeme Vám všetkým, / ktorí ste sa akýmkoľvek spôsobom podielali na výstavbe tohto chrámu.
V našej farnosti už tretí rok pôsobí občianske združenie Gaudete. Jeho cieľom je podpora aktivít farnosti, osobitne pre deti a mládež, rodiny a sociálne, či inak znevýhodnených ľudí. Založili sme farskú charitu, ktorá začala už naplno fungovať. Vo farnosti existujú stretnutia pre deti vo štvrtky o 16.30, pre mladšiu mládež v piatky po večernej sv. omši, pre staršiu mládež v stredy po sv. omši o 18.00, vo štvrtky o 9:00 býva sv. omša. V našej farnosti pôsobia tri spevácke zbory.
Budovy vo vlastníctve farnosti sú štyri: kostol, F centrum, fara, dom rozlúčky.
Kňazi pôsobiaci vo farnosti:
- Farár: Andrej Kalamen (od r. 2016)
- Kaplán: Stanislav Čúzy (od r. 2017 do r. 2020)
- Kaplán: Tomáš Tarčák (od r. 2020 do r. 2021)
- Diakon: Milan Stančík (od r. 1990 do r. 2016)
- Kaplán: Vladimír Mikulec (od r. 2014 do r. 2017)
Prehľad kňazov pôsobiacich vo farnosti
| Funkcia | Meno | Obdobie pôsobenia |
|---|---|---|
| Farár | Andrej Kalamen | od r. 2016 |
| Kaplán | Stanislav Čúzy | od r. 2017 do r. 2020 |
| Kaplán | Tomáš Tarčák | od r. 2020 do r. 2021 |
| Diakon | Milan Stančík | od r. 1990 do r. 2016 |
| Kaplán | Vladimír Mikulec | od r. 2014 do r. 2017 |