Obec Lúky má bohatú históriu, ktorá sa odráža v jej sakrálnych pamiatkach a náboženskom živote. Na mieste pravdepodobnej slovanskej osady sa vyvinula slovenská obec, ktorú koncom 13. storočia doosídlili nemeckí kolonialisti podľa zákupného práva, nazývajúc ju Schöne Wiese.
Na prítomnosť Nemcov poukazujú dodnes zachované priezviská a chotárne názvy. Isté je, že obec existovala už roku 1295, keď tu postavili kostol sv. Martina, biskupa, hoci prvá písomná zmienka spomína obec ako farnosť až v roku 1329. V rokoch 1330-31 sa uvádza v zozname Fraternity hornotoryských farárov Henrich de Schenwys.
Príchodom sasko-spišských Nemcov sa obec koncom 13. storočia dostala do vlastníctva šľachticov Rikolfa a Polana. Ich potomkom patrila celé 14. - 15. storočie. Od 16. storočia do r. 1848 majetky obce patrili šľachticom Horváthovcom a panstvu Plaveč.
Obyvateľstvo, ktoré sa zaoberalo zväčša poľnohospodárstvom, chovom dobytka a prácou v lesoch, bolo slovenské, ale ešte v druhej polovici 16. storočia bola väčšina osobných mien nemecká. Roku 1567 bola v obci okrem sedliackych domácností aj domácnosť slobodníka. Roku 1600 tu bolo 24 obývaných domov.
Náboženské zloženie Slovenska v roku 2021 (zdroj: Wikimedia Commons)
Reformácia a Protireformácia
V druhej polovici 16. storočia sa obec nevyhla Lutherovej reformácii. Obyvateľstvo, ktoré bolo v tom čase prevažne nemecké, ochotne prijímalo nové náboženstvo, prichádzajúce zo starej vlasti. Fara i kostol sa dostali do rúk protestantov. Iba v rokoch 1672-74 boli vlastníctvom katolíkov.
Zemepán Koloszváry, podobne ako v Šarišských Dravciach, vymohol kostol katolíkom r. 1721, ale iba na dva roky. Kostol i fara sa konečne vrátili katolíkom r. 1750. Obnovili tu kalícku farnosť. Prvým farárom sa stal Matthaeus Jerus, rodák z Prešova. Jágerský biskup František Barkóczy ho dislokoval v r. 1752 ako bardejovského kaplána do Krásnej Lúky modo solum administratorio. Býval v Toryse, ktorá podobne ako Vysoká, bola filiálkou Krásnej Lúky.
Počas účinkovania protestantského farára Jána Benkovicza postavili síce okolo r. 1718 drevenú faru na mieste staršej, ale v druhej polovici 18. storočia bola spolu s hospodárskymi budovami v zlom stave. Z Krásnej Lúky bol vtedy krátko pastoračne spravovaný aj pomerne vzdialený Ľubotín. Roku 1823 sa Krásna Lúka stala filiálkou Šarišských Draviec.
V 17. storočí a v prvej polovici 18. storočia nemecký element v obci populačne upadal. Roku 1773 sa tu hovorilo prevažne po slovensky. Opis stavu krásnolúckej farnosti z obdobia okolo roku 1778 tiež potvrdzuje, že tu žili Slováci, dvaja Nemci resp. dve po nemecky hovoriace rodiny a jedna Haličanka resp. Poľka. Roku 1787 mala obec už 59 domov a 397 obyvateľov.
Erb obce Lúky
Kostol sv. Bartolomeja
Kostol sv. Bartolomeja bol postavený v Lúkach v 14. storočí. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia.
Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Je pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby. Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol.
Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď, lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi.
V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie). Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch.
Približne z roku 1782 pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony. Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom.
Fara
Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby.
Významné osobnosti pôsobiace v Lúkach
- Anton Kompánek: Katolícky duchovný pôsobil v Lúkach v rokoch 1917-1935.
- Jozef Mikuš: Katolícky duchovný pôsobil v Lúkach v rokoch 1940-1984.
- Pavol Židek: Katolícky duchovný pôsobil v Lúkach v roku 2014.
Kostol sv. Bartolomeja v Lúkach
Záver
História kostola a fary v Lúkach je úzko spojená s vývojom obce a jej obyvateľov. Náboženské pomery, reformácia a protireformácia, ako aj pôsobenie významných osobností, zanechali trvalú stopu v histórii tohto miesta. Kostol sv. Bartolomeja a fara sú dôležitými pamiatkami, ktoré svedčia o bohatej minulosti obce Lúky.