Hlavná ulica v Košiciach je miestom, kde sa stretáva história a súčasnosť. Dňa 9. mája 1997 si tam znovu, po takmer sto rokoch, zažblnkotal potôčik, podobne ako to robieval vlastne od nepamäti až po rok 1899, keď ho zasypali. Podobne vyzerá aj obnovený potôčik, je ale upravenejší a podsvietený.
Vráťme sa však ku kostolom, ktoré zdobia túto ulicu.
Farský kostol a Dóm sv. Alžbety
Na „ostrove“ stál už v 13. storočí aj farský kostol a na jeho mieste neskôr súčasný Dóm sv. Alžbety, ale aj Kaplnka sv. Michala a okolo nej cintorín a na opačnom konci, pri morovom stĺpe, dokonca aj popravisko.
Najstarší kostol Košíc vznikol pravdepodobne okolo polovice 11. storočia a zasvätený bol svätému Michalovi. Už ako farský kostol ho spomína i najstaršia písomná zmienka o meste z roku 1230. Po usadení nemeckých hostí v Košiciach v 40. rokoch 13. storočia, kedy sa svätá Alžbeta stala patrónkou mesta, došlo aj ku zmene pôvodného patrocínia farského kostola a zasvätili ho práve svätej Alžbete.
Listina pápeža Martina IV. z roku 1283 už uvádza kostol ako zasvätený svätej Alžbete. Svätyňa orientovaná na východ mala 11,5 × 10,25 m a jeho hlavná loď 27,8 × 14 m, celý priestor mal plochu 520 m². Tento farský kostol vyhorel okolo roku 1380, bol však upravený a udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu.
Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 bol vhodnou príležitosťou na stavbu nového okázalého chrámu, ktorý by zodpovedal významu stredovekých Košíc. Bohatí mešťania financovali výstavbu gotickej katedrály s aktívnou podporou panovníka Žigmunda Luxemburského.
Výstavba prebiehala za súčasnej existencie starého kostola svätej Alžbety systémom obstavania novej katedrály okolo pôvodného objektu. Dočasnú funkciu košického farského kostola prevzal paralelne budovaný, ale už okolo roku 1400 dokončený Kostol svätého Michala (dnes nazývaný kaplnkou). Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou.
Po smrti kráľa Mateja nastali v Uhorsku boje o trón, počas ktorých poľsko-litovský regent Ján Albrecht v roku 1491 obliehal Košice a prvýkrát v dejinách ich delostrelecky ostreľoval. Dóm ostal ťažko poškodený.
V roku 1556 zachvátil Košice rozsiahly požiar, ktorý poškodil aj Dóm. Zhorela strecha dómu aj s krovom a veľká časť vnútorného zariadenia. Po tomto roku pripadol Dóm do rúk protestantov. Tí ho vlastnili až do roku 1604, kedy ho násilne obsadili katolíci a jágerská kapitula, ktorá našla v meste útočisko od roku 1597. Jágerskej kapitule sa Dóm vrátil až v roku 1671 rozhodnutím cisára Leopolda I.
Počas 18. storočia sa priebežne opravovali a skrášľovali jednotlivé časti katedrály. V druhej polovici 18. storočia mal kostol 14 oltárov (v porovnaní so súčasnými desiatimi). Barokovo-rokokovú helmicu s vyhliadkovou ochodzou dostala Žigmundova veža po požiari v roku 1775.
Pod vplyvom novogotického hnutia prevzal iniciatívu nad celkovou obnovou kostola biskup Ignác Fábry a zakladateľ umenovedy a pamiatkovej obnovy v Uhorsku Imrich Henszlmann. V roku 1857 bol založený Spolok kostola svätej Alžbety, ktorého členovia prispievali na opravu katedrály. Fábryho rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru.
Veľká rekonštrukcia Dómu, realizovaná v rokoch 1877 - 1896, sa stala jednou z priorít pamiatkovej komisie a financovaná bola prevažne uhorskou vládou zo štátneho rozpočtu. Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný profesor stredovekej architektúry na budapeštianskej Technickej univerzite, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky, Imrich Steindl.
Dóm sv. Alžbety v Košiciach
Slávnostné posvätenie - konsekrácia - novozrekonštruovaného Dómu jágerským arcibiskupom Jozefom Samassom sa konalo pri príležitosti miléniových osláv príchodu Maďarov do vlasti v roku 1896. V roku 1906 postavili pod severnou bočnou loďou novú katedrálnu kryptu podľa projektu Frigyesa Schuleka pre uloženie prenesených pozostatkov kniežaťa Františka II. Rákociho a jeho spoločníkov z Turecka.
V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Časová os Dómu sv. Alžbety
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1230 | Prvá písomná zmienka o meste, spomínajúca farský kostol. |
| 1283 | Kostol uvádzaný ako zasvätený svätej Alžbete. |
| Okolo 1380 | Požiar starého kostola sv. Alžbety. |
| 1380-1420 | Prvá etapa výstavby nového chrámu. |
| 1491 | Poľsko-litovský regent Ján Albrecht oblieha Košice a poškodzuje Dóm. |
| 1556 | Rozsiahly požiar poškodzuje Dóm, ktorý prechádza do rúk protestantov. |
| 1671 | Dóm sa vracia do rúk katolíkov. |
| 1877-1896 | Veľká rekonštrukcia Dómu. |
| 1896 | Slávnostné posvätenie novozrekonštruovaného Dómu. |
| 1970 | Areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. |
Dóm sv Alžbety v Košiciach
Kostol svätého Antona Paduánskeho
Kostol svätého Antona Paduánskeho (alebo aj Františkánsky či Seminárny kostol) je zbarokizovaný, pôvodne gotický chrám zo 14. storočia. Nachádza sa spolu s Františkánskym kláštorom na Hlavnej ulici v Košiciach. Chrám je známy taktiež ako Františkánsky kostol, ale aj ako Seminárny kostol, keďže vedľa neho bol zriadený kňazský seminár.
Kostol dal postaviť rod Perényiovcov po požiari v roku 1333 a pôvodne bol zasvätený sv. Mikulášovi. Pri požiari mesta v roku 1556 kostol vyhorel. Rád františkánov tak v roku 1600 opustil Košice a poškodený kostol slúžil až do roku 1668 ako sklad zbraní. Na bohoslužby bola využívaná len uzavretá svätyňa chrámu a sakristia.
Kostol svätého Antona Paduánskeho v Košiciach
Okolo roku 1634 gróf Štefan Nyári, najvyšší vojenský tribún mesta, vyvinul snahy o návrat rehole františkánov do Košíc. Františkáni sa tak vrátili v roku 1651. V kostole užívali len kaplnku, ktorú zasvätili sv. Antonovi Paduánskemu. Celý kostol využívali až od roku 1668, kedy bol sklad zbraní zrušený na príkaz cisára Leopolda I. V rokoch 1718 - 1724 prebiehala rekonštrukcia, na ktorej sa podieľali staviteľ Tomáš Tornyossy a sochár Šimon Griming. Loď a fasáda kostola je odvtedy zbarokizovaná, upravená bola aj uličná fasáda kostola. Gotický sloh bol ponechaný len v pôvodnom presbytériu. Zachovali sa aj reliéfy pôvodnej gotickej brány. V roku 1760 pribudol nový hlavný oltár.
Kostol v roku 1779 znovu vyhorel a ďalšia rekonštrukcia trvala štyri roky. Počas nej, v dôsledku rozpustenia žobravých reholí cisárom Jozefom II., bol kostol františkánom skonfiškovaný. V období napoleonských vojen kostol slúžil ako sklad potravín. V 19. storočí, počas rekonštrukcie Dómu sv. Alžbety, sa v ňom konali bohoslužby.
Hlavná loď je zdobená maľbami od viedenského maliara Wretlunda, na ktorých je vyobrazené Korunovanie Panny Márie, Krst Krista a štyria cirkevní otcovia. Hlavný rokokový oltár z roku 1760 je zdobený obrazom od rakúskeho maliara Michaela Angela Unterbergera, na ktorom je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom a so sv. Antonom Paduánskym.
V kostole je niekoľko náhrobkov. V krypte pod podlahou svätyne je pochovaný jágerský biskup Benedikt Kisdy (1660). Krypta s mramorovou rakvou J. Renaud a jeho syna, vyzdobená sochami štyroch anjelov s vojenskými trofejami a krypta generála J. G. Sterdhala (1740). Kostol stojí na južnej strane kláštora. Orientácia kostola je tradičná. Hlavný oltár je orientovaný na východ. Jedna loď chrámu je doplnená o sedem postranných kaplniek (štyri na južnej a tri na severnej strane) a gotický uzáver presbytéria.