Objavte fascinujúci svet kostolov, kde sa architektúra stretáva so symbolikou. Od netradičných ozdôb na štítoch až po hlboké geometrické odkazy, tieto stavby rozprávajú príbehy o viere, histórii a umení.
Kostol s Polmesiacom a Hviezdou v Malých Stracinách
MALÉ STRACINY. Obec stratená v kopcoch pri Veľkom Krtíši je síce malá, no môže sa pochváliť mnohými zaujímavosťami. Neprehliadnuteľným je v Malých Stracinách jednoznačne kostol. Ten nie je, ako to zvyčajne býva, ozdobený krížom. Na jeho štíte sa týči polmesiac a hviezda. Znaky známe nielen z vlajky Turecka, ale aj ako symboly islamu.
„Táto ozdoba pochádza z tureckej zástavy,“ vysvetľuje starostka obce Tatiana Káššayová. „V Modrom Kameni zostali po Turkoch gaštany, v Stracinách cerové duby a tyč zo zástavy,“ pousmeje sa jeden z obyvateľov Július Oláh, ktorý sa aktívne zaujíma o históriu obce. „Po tureckom drancovaní tu zostalo mnoho zaujímavostí. Občas sa stalo, že niekto niečo vykopal. My sme napríklad našli sekerku,“ pochváli sa miestna kronikárka Regina Martinčoková.
Netradičná Ozdoba a Spolužitie
Nejeden návštevník nechápavo krúti hlavou, keď sa snaží pohľadom do nebies zistiť, aký kostol sa v obci nachádza. Bývajú tu katolíci, aj evanjelici, ale kostol akoby patril úplne inému vierovyznaniu. „U nás sa všetci znášajú, nehádajú sa a cirkevný stánok zdieľajú spoločne,“ uvedie na pravú mieru starostka.
Pôvodný kostol stál na úplne inom mieste. Časom bol prerobený na školu. Zachovala sa len stará drevená zvonica, ktorú krášlil spomínaný znak. „Aby sa táto historická pamiatka zachovala, umiestnili ju na najvyššie miesto v obci,“ domnieva sa starostka.
Stavba a Kompromis
Starú zvonicu premiestnili, no kostol v obci chýbal. Rozhodli sa teda pristaviť aj svätostánok. „Jeho stavba trvala vyše desať rokov. Pôvodne to mal byť evanjelický kostol. Predchádzajúcemu starostovi sľúbili , že cirkev na to prispeje,“ priblíži starostka.
Nakoniec sa tak nestalo a na stavbu kostola sa začali skladať obyvatelia. Niečo prispela aj obec. Zariadenie je skromné. Všetko pochádza z darov. Na zariaďovaní a zveľaďovaní interiéru sa podieľali vlastnými rukami šikovné veriace. „My katolíci každý kostol zasväcujeme nejakému svätému. Keďže tu máme umiestnený obraz rodiny nepoškvrnenej, ktorý sme dostali ako dar, v našom kruhu ho vnímame ako kostol božieho milosrdenstva. Rovnako ako my, ho využívajú aj evanjelici,“ konštatuje Martinčoková.
Nakoniec urobili kompromis a miesto kostola vzniklo pomenovanie Dom obradov. Zároveň slúži aj ako dom smútku. „Stavebné povolenie bolo na prístavbu evanjelického kostola ku zvonici. Pán farár ma upozornil, že ak to dáme takto skolaudovať, bude si na to nárokovať cirkev. Pred dokončením sa teda názov stavby zmenil. Omše tu slúži evanjelická farárka, aj katolícky kňaz. Žiadnemu z nich nevadí, že štít budovy krášli miesto kríža netradičná ozdoba.
„To je pekné, že tu sa ľudia nehádajú. Všetci sme dietky božie, takže v našom kostole sú všetci vítaní. Aj mohamedáni môžu kľudne prísť.
Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore
Pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore je jednou z najkrajších a zároveň najmystickejších stavieb. Z podnetu opáta tunajšieho cisterciánskeho kláštora ho na počiatku 18. storočia postavil architekt Ján Blažej Santini v originálnom štýle gotizujúceho baroka. Vysvätili ho v septembri 1722.
Žďár nad Sázavou leží necelých 100 km juhovýchodne od Kutnej Hory, nad ktorým sa vypína pútnický kostol sv. Jána Nepomuckého na Zelenej hore. Vrcholom jeho tvorby je kostol sv. J. Nepomuckého na neďalekej Zelenej hore, je to architektonická pamiatka pre túto oblasť veľkého významu. Patrí od UNESCO kultúrneho, svetového dedičstva, tento „titul“ dostal pútnicky kostol v roku 1994. Stavba je unikátom v Európe vôbec.
V decembri minulého roka uplynulo 300 rokov od úmrtia architekta barokovej gotiky. Vo februári uplynulo presne 345 rokov od chvíle, keď prišiel na svet Ján Blažej Santini-Aichel (1677-1723), najvýznamnejší český barokový architekt.
Architekt Ján Blažej Santini-Aichel
Syn váženého pražského murárskeho a kamenárskeho majstra dostal pri krste meno Santin. Jeho otec je v matrike uvedený s priezviskom Akel, čo, pravdepodobne, vzniklo talianskym čítaním nemeckého mena Aichel. Tak sa z krstného mena stalo priezvisko, dnes slávneho architekta.
Santini vždy vystupoval ako „architectus“, nikdy nie ako staviteľ, a aj v tom vidno jeho osvietenosť. Za 23 rokov projektantského pôsobenia navrhol takmer stovku sakrálnych, palácových i hospodárskych stavieb, pričom preukázal aj cit pre krajinné plánovanie a lahodnú symbiózu architektúry a krajiny. Ním navrhnuté priestory disponujú vynikajúcou akustikou a mimoriadnou svetelnou charakteristikou.
V Santiniho tvorbe hrá vždy veľký význam svetlo, jeho prechod priestorom a modely jednotlivých stavebných prvkov vnútorného priestoru. Už jeho prvé projekty boli geniálne a Santini sa veľmi skoro stal slávnym a žiadaným.
Jan Blažej Santini-Aichel svoje stavby neobdaril len pozoruhodnými rysmi exteriérových tvarov či zvláštnosťou využitia interiérov, ktoré disponujú svetelným vyjadrením či skvelou akustikou. Prezentuje i mnohé odvážne technické riešenia a originálne prepracované architektonické návrhy. Prejavil v nich svoju genialitu. Za úspech vďačí aj svojím znalostiam matematiky, geometrie, numerológie, ktoré doplnil náboženskou zanietenosťou i užívaním židovskej kabaly a kresťanskej mystiky.
Na svoju dobu bol radikálny novátor, milovník originality aj perfekcionalista. Nádherné prvky jeho stavieb a originálne spojenie gotiky a baroka zaručujú Santinimu slávu až dodnes.
Keď v roku 1723 náhle vo veku 46 rokov zomrel, ostali po ňom rozostavané stavby, ktoré sa dokončili aj desiatky rokov po jeho smrti. Patrí k nim aj kostol Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne, ktorého úplne dokončili až v roku 1750.
Architektúra a Symbolika
Pôdorys kostola je postavený v tvare päťcípej hviezdy. Samotný chrám je v tvare päťcípej hviezdy. Päť kaplniek v ambitu symbolizuje päť mučednických rán Kristových a tiež päť hviezd, ktoré sa zjavili nad miestom umučenia Jana z Nepomuka. Do areálu vedie päť vchodov, vo vnútri je päť kaplniek a kostol má aj päť oltárov. Kostol je v tvare päťcípej hviezdy a ambit je v tvare desaťcípej hviezdy. Socha Jana Nepomuckého stojí na zemeguli, na ktorej je päť zlatých hviezd symbolizujúcich päť kontinentov. Na hlavnom oltári je päť veľkých anjelov.
Celá konštrukcia kostola je vytvorená na základe detailného symbolizmu matematického aj symbolicky popisného. Podobne ako pri iných Santiniho stavbách, i tu sa všetko točí okolo symboliky. Tvrdí sa, že na hladine Vltavy, kde sa Ján Nepomucký utopil, sa objavila koruna z piatich hviezd a preto má stavba tvar päťcípej hviezdy, tiež päť východov, na hlavnom oltári je päť hviezd a päť anjelov.
Sprievodkyňa Michaela Řeháčková návštevníkom hovorí: „Pozrite na ten nádherne čistý priestor s 38 oknami.
Santiniho rukopis nesie pútnický kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře i kostoly v Bobrové, v Obyčtově, Křtiáach, kostol v Rajhrade, Zvoli, kostol sv. Františka Sarafinského, kostol sv. Vojtěcha na pražskom Starém Městě i konvent strahovského kláštora.
Význam a Súčasnosť
Kostol zachvátil roku 1737 ničivý požiar a už sa ho nepodarilo zrekonštruovať do pôvodnej Santiniho podoby.
Ale už v roku 1994 sa Zelená hora dostala na Zoznam UNESCO, preto sa postupne začalo s jej obnovou. Ďalší zlomový rok bol rok 2014, keď sa Zelená hora stala opäť majetkom katolíckej cirkvi. Nebude to teda iba múzeum či pamätník architektúry, ale živé pútnické miesto. A tak na Zelenej hore stále platí, že umenie a architektúra majú výnimočnú úlohu pri upevňovaní či prehlbovaní duchovného života krajiny a jej ľudí.
Žďár nad Sázavou a okolie ponúka nielen prírodu ale aj mnoho historických stavieb a kultúrneho vyžitia. Zámok: skutočné historické centrum mesta v Žďári nad Sázavou sa nachádza v areáli bývalého cisterciánskeho kláštora. V súčasnej dobe je v zámku umiestnených niekoľko zaujímavých expozícií a výstav.
V Žďári nad Sázavou zanechal Jan Blažej Santini-Aichel nezmazateľnú stopu. A nielen tam.
Podľa moderných výskumov Ján Blažej Santini-Aichel nesporne vyhotovil až 80 architektonických diel. Hoci sa veľa jeho stavieb až po dnes nezachovalo, no tie ktoré zostali, stoja určite za pozretie. Spomeňme z nich budovu prelatúry cistercitov v Žďári nad Sázavou, či pútnické kostoly Mena Panny Márie v Křtinách pri Brne alebo kostol sv. Jana Nepomuckého na Zelenej hore. Táto pamiatka sa v roku 1994 zaradila na zoznam kultúrneho dedičstva UNESCO.
Je obdivuhodné, ako rýchlo sa z Jana Blažeja Santiniho stal vyhľadávaný a renomovaný tvorca. Bohatí a najmä nároční stavebníci šírili povesť o prenikavom intelekte a podivuhodnej umeleckej predstavivosti, ako aj odvahe a znalosti geometrie mladého Santiniho. Mimoriadny záujem Santini vzbudzoval u opátov významných rádov, najmä cisterciánskeho rádu.
„Premýšľal o každom probléme v širokých súvislostiach,“ píše Mojmír Horyna. „Reflexia a sebareflexia až so sklonom k sebairónii boli uňho zrejme mimoriadne vyvinuté. Obaja muži spolu dokonale premysleli každý detail, každý symbol, obrazec, proporciu, smer svetelných lúčov.
V roku 2019 vyšla veľká publikácia o Santinim s podtitulom: Geometrický odkaz českého středověku vrcholnému baroku. Český expert Ladislav Moučka zmeral niektoré Santiniho stavby a zistil pozoruhodnú vec: všetky sakrálne Santiniho stavby majú jednu ideovú matricu, a tou je Chrám sv. Víta v Prahe.
U Santiniho nešlo iba o symbolickú či cirkevno-organizačnú líniu, podľa výskumu Ladislava Múčku to bol pre Santiniho aj program geometrický. Naozaj všetky proporcie či rezy sa odvodzujú od pražskej katedrály.
Rodina žila v blízkosti pražského hradu, otec v katedrále pracoval a deti sa hrávali v okolí. A bol presvedčený, že Boh má záľubu v číslach a proporciách.
Aj pre kostol na Zelenej hore, ktorý má pritom netradičný tvar hviezdy. Prečo práve hviezda?
Poutní kostel sv. Jana Nepomuckého na Zelené hoře
Ďalšie Zaujímavé Kostoly
Kostol Suurhusen v Nemecku
Tento nahnutý kostol, ktorý vznikol v neskorom stredoveku, nie je vôbec známy, pritom je na tom horšie ako veža v Pise až o 1,22 stupňa naklonenia. Nachádza sa dokonca aj v Guinessovej knihe rekordov ako najviac naklonená stavba na svete, ktorá paradoxne ešte drží pokope.
Veža Burana v Taliansku
Táto šikmá veža patrí ku kostolíku sv. Martina na benátskom ostrove Burano. Bola postavená v 15. storočí a ku podivu, stále stojí. Aj keď už ledva ledva...
Oude Kerk v Holandsku
Tento názov znamená starý kostol a ide o gotickú stavbu ťahajúcu sa do výšky 75 metrov.