Rímskokatolícka Farnosť sv. Jozefa Robotníka vo Svite: História a Súčasnosť

Rímskokatolícka farnosť sv. Jozefa Robotníka vo Svite je významnou súčasťou Spišskej diecézy. Farnosť Svit patrí do Popradského dekanátu a vznikla v roku 1990. V tomto článku sa pozrieme na jej históriu, súčasnosť a aktivity.

História Farnosti Svit

História farnosti je úzko spojená s vývojom mesta Svit a potrebami jeho veriacich. Firma BAŤA počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov.

Začiatky a Zriadenie Expozitúry

Zo strany Cirkvi prevzal starostlivosť o veriacich vo Svite Farský úrad vo Veľkej. Sväté omše sa slávili v nedeľu a sviatok najskôr v jednom rodinnom dome, potom v areáli závodu; v sklade, v jedálni, a neskôr v kine. Po skončení druhej svetovej vojny bola 15. mája 1946 zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite. Jej správcovstvom bol poverený dp.Ladislav Hágovský. Správcovi bol pridelený byt, vilka. V garáži bola zriadená kaplnka. Cez týždeň sa slávili sväté omše v kaplnke, v nedele a sviatky v kine.

Obdobie Komunistického Režimu

Rok 1948 priniesol zmeny. 24. októbra príslušníci ŠtB zatkli dp. Hágovského. Bol väznený a odsúdený na 18 rokov odňatia slobody. Pre farnosť Svit už nebol vymenovaný kňaz. Sväté omše sa slávili v kine. Pastoráciu vykonávali kňazi z Batizoviec a Veľkej. 10. januára 1960 bol kostolník Gajdoš vyzvaný správcom kina, aby odovzdal kľúče od kina. Ten kľúče neodovzdal. Budúcu nedeľu už boli v kine nové zámky. Opäť sa začalo putovanie veriacich zo Svitu do kostolov v okolitých obciach, hlavne do Batizoviec.

Uvoľnenie a Obnovenie Farnosti

V roku 1968 došlo k uvoľneniu zovretia spoločnosti vládnucou politickou mocou. Zo strany veriacich za pomoci správcu farnosti v Batizovciach boli pripravené žiadosti o obnovenie duchovnej správy vo Svite a opätovné využívanie kinosály na vykonávanie bohoslužieb. 18. marca 1968 prišiel spis o zriadení farnosti vo Svite. 19.3.1968 bolo definitívne príslušnými orgánmi uznané a povýšené územie Svitu na farnosť, Rímskokatolícky farský úrad Svit. 7. mája 1968 MsNV dal povolenie na prenájom kinosály. 27. júna bola uzavretá nájomná zmluva. V období bez správcu farnosti vo Svite pomáhali kňazi z Batizoviec a Popradu. Až 1. decembra 1968,po štátnom súhlase, začal vykonávať funkciu správcu farnosti dp. Ján Bočkaj. Správcovi bol pridelený trojizbový byt v dvojdome. Jedna izba bola upravená na kaplnku. Bohoslužby sa cez týždeň slávili v kaplnke.

Správca farnosti s veriacimi otvárajú hlavnú úlohu, výstavbu kostola. Pripravilo sa viacero žiadostí, podkladov, opakovane i v urgenciách na vybavenie. Boli posielané na MsNV Svit a ONV Poprad. Po rôznom odôvodňovaní sa povolenie na stavbu odďaľovalo a neprichádzalo. Naopak, začalo sa viac pritvrdzovať.

Zákaz Bohoslužieb a Putovanie Veriacich

30. septembra 1970 ONV Odbor kultúry v Poprade zrušil vykonávanie bohoslužieb v kaplnke súkromného domu, bytu správcu. 15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina. Nepomohli odvolania, žiadosti, intervencia Biskupského úradu a veriacich. Po rokovaní BÚ a ONV sa rozhodlo, že sväté omše pre veriacich zo Svitu budú v Lučivnej, a to i v nedeľu a cez týždeň, v nedeľu aj v Batizovciach s kňazom zo Svitu. Lučivná bola vtedy filiálkou Štrby. Opäť sa začali púte veriacich zo Svitu do susedných obcí.

Nové Obdobie a Výstavba Kostola

1. júla 1972 bol preložený dp. Ján Bočkaj do inej farnosti. Musel súčasne odovzdať kľúče od domu, kde býval, teda i sídla Farského úradu vo Svite. Keď bol vymenovaný nový kňaz pre Svit, nemal kde bývať. Zatiaľ ho ubytovali veriaci v súkromí. Veriaci urýchlene zrekonštruovali starší objekt v Lučivnej na faru. Začalo sa nové 20 ročné obdobie sťažených podmienok putovania do iných obcí. Za každého počasia najmä v nedeľu a sviatok boli rady chodcov na cestách.

Na Rímskokatolíckej fare Svit so sídlom v Lučivnej sa vystriedalo niekoľko kňazov. Ostatným kňazom bol dp. Peter Fidermak. Za správcu farnosti bol vymenovaný 1.júla1989. Rok 1989 bol prelomový. Prináša nové priaznivé situácie v našom živote. Už neexistuje politický vplyv na zákaz realizácie stavby areálu kostola vo Svite. Začína sa napĺňať túžba i úsilie veriacich vo Svite skutočne začať a postaviť kostol vo Svite. Ešte sa chceme vrátiť k udalostiam, ktoré predchádzali samotnej stavbe nášho kostola.

V roku 1989 malo mesto Svit za sebou 55 rokov. Toto obdobie môžeme rozdeliť na tieto úseky:

• Obdobie 1934 - 1948 - vznik a rozvoj fabriky i budúceho mesta.
• Obdobie 1948 - 1968 - „Víťazný február“, nástup totalitnej moci riadenia štátu jednou politickou komunistickou stranou, dominantným prvkom moci bola ateizácia spoločnosti.
• Rok 1968 - bolo to krátke obdobie uvoľnenia vplyvu moci spoločnosť.
• Obdobie 1968 - 1989 - pokračovanie predchádzajúcich 20-tich rokov, v súčte to už bolo 40 rokov vládnutia jednej politickej strany.

Občania Svitu pociťovali účinky násilnej ateizácie spoločnosti najťažšie na Slovensku. Veriaci žiadali normálne podmienky pre duchovný a náboženský život v meste, tvorili silné farské spoločenstvo, dlho neuznané, neskôr i povýšené na farnosť. Cirkev zverovala pastoráciu veriacich zo Svitu susedným farským úradom i priamo menovala kňazov pre Sviťanov.

Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov (mimo Svit a vo Svite):

1. Alexander Boharčík, do r. 1946 aj s kaplánmi, Poprad-Veľká
2. Ján Hatiar, do r. 1944, Batizovce
3. Jozef Hollý, r. 1944 - 1960, Batizovce
4. Ladislav Hágovský, r. 1946-1950, Svit
5. Ignác Žemba, r. 1960-1978, Batizovce
6. Ján Bočkaj, r. 1968-1970, Svit, 1970-1972, Svit-Lučivná
7. Ján Maga, r. 1978-1990, Batizovce
8. Michal Mikula, r. 1972-1975, Svit-Lučivná
9. Pavol Majzel, r.1976-1980, Svit-Lučivná
10. Jozef Jarab, r. 1980-1984, Svit-Lučivná
11. Milan Hvizdoš, r. 1984-1989, Svit-Lučivná
12. Peter Fidermak, r.1989-1990, Svit-Lučivná, 1990- a neskôr, Svit
13. Ján Petruš, r. 1990- a neskôr, Svit (pomocný duchovný)

To, že farnosť nemala vlastný kostol, doliehalo na všetkých veriacich mesta. Znášali toto príkorie vo viere, že ono raz pominie. Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší - disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.

Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov - do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti. Toto všetko predchádzalo udalostiam, ktoré chceme opisovať ďalej.

Priblížil sa koniec marca 1990. Začali sa prvé výkopy a práce na stavenisku kostola vo Svite. Veriaci farského spoločenstva prichádzali pracovať na stavbu - dobrovoľne, bez odplaty, často po odpracovaní svojej vlastnej pracovnej smeny. Správy, že vo Svite sa začal stavať kostol, prvý po páde totalitnej moci na Slovensku, prenikali ďalej a našli ohlas nielen u nás, ale i v zahraničí. Odtiaľ stále prichádzala pomoc, osobná účasť na stavbe a najmä finančné dary. Tie veľkou mierou pomohli v stavbe pokračovať a dokončiť ju.

„Už začneme stavať kostol vo Svite“, oznámil túto očakávanú správu správca farnosti Svit-Lučivná vdp. Peter Fidermak na prvom zhromaždení farníkov v provizórnom kostolíku dňa 28.1.1990.

Farníci s úľavou a uspokojením prijali i ďalšie informácie a návrhy, ako začneme a budeme pokračovať v realizácii výstavby rímskokatolíckeho kostola a farskej budovy vo Svite.

Boli prijaté zásadné rozhodnutia:

• Výstavbu areálu kostola budeme organizačne a vecne zabezpečovať sami, svojpomocným spôsobom.
• Finančné prostriedky budeme hľadať a napĺňať zo zdrojov:
  • dary a príspevky farníkov - Sviťanov,
  • dary a príspevky z iných farností doma i zo zahraničia,
  • bezodplatná účasť farníkov na prácach pri výstavbe.
• Realizáciu stavieb začneme pri dobrom počasí v marci 1990.
• Výstavbu areálu kostola chceme dokončiť do konca 1. polroku 1991, za 15 mesiacov.

Výstavbu areálu kostola sme začali nasledovne:

• 19. 3. 1990 - prekládka časti tepelného kanála z územia budúceho kostola nadruhú stranu cesty
• 15. 4. 1990 - ukončená prekládka tepelného kanála
• 20. 3. 1990 - vytýčenie územia farskej budovy, začatie a pokračovanie prác vovýstavbe
• 10. 4. 1990 - vytýčenie územia pre kostol, začatie a pokračovanie prác vo výstavbe.

Stavebné práce prebiehali potom striedavo na farskej budove a kostole, ako to dovoľovali technologické termíny zrenia stavebných hmôt i náväznosti následných postupov prác.

Hlavným projektantom a architektom stavieb kostola a farskej budovy vo Svite bol Ing. arch. Marián Sitarčík. Oslovili sme ho a požiadali o príspevok do farského časopisu SVITANIE. po získaní slobody v roku 1989 púšťali sa veriaci nadšene do prípravy a realizácie kostolov na mnohých miestach Slovenska. Veľký počet požiadaviek na výstavbu sa ukazoval tiež na východnom Slovensku, preto z rozhodnutia cirkevných autorít bola zriadená projektová organizácia PRO ECCLESIA v Prešove, aby usmerňovala a koordinovala najmä projektovú prípravu jednotlivých kostolov a cirkevných budov.

Pred 20-timi rokmi začali Sviťania aktívne pracovať na výstavbe kostola. Bola to prvá väčšia akcia na Slovensku. Vtedajší správca farnosti vdp. Peter Fidermak ma oslovil a svojou odvahou, nadšením a skúsenosťami presvedčil, aby som prijal ponuku spracovať návrh. Po vypracovaní a schválení návrhu sa rozhodlo, že pre krátkosť času bude projekt stavby spracovaný len v jednom stupni. V záujme efektivity a operatívnosti pri vlastnej realizácii sme hľadali pomoc a spoluprácu aj u projektantov priamo zo Svitu. Do spolupráce pristúpili projektanti s Ing. Keďže sa projekt stavby spracoval len v jednom stupni, bola potrebná väčšia koordinácia prác od zodpovedných priamo na stavbe.

Bolo to obdobie veľkého nadšenia, niekedy aj experimentovania, pretože stavebné aj iné technológie tak ako ich poznáme dnes, vtedy ešte u nás na Slovensku neboli. Stavbyvedúci pán Štefan Havaš bol skúsený, rozvážny a trpezlivý človek, na tie časy vynikajúci odborník. Spoluprácu medzi ním, mnou, Ing. Bekešom a ďalšími zastrešoval pán farár Peter Fidermak, skutočný oduševňovateľ celej akcie. Pamätám sa, ako som ho raz trochu napálený hľadal, pretože kdesi odišiel práve vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť dôležitú vec. Našiel som ho v kotolni modliť sa ruženec. To bola sila. A potom rozhodol. Je to muž modlitby a práce. Ťažkosti a problémy riešil predovšetkým on. Bol prirodzenou autoritou, pretože vie obetavo pracovať a navyše ovláda niektoré stavbárske profesie. Pracovať s takými ľuďmi a mnohými ďalšími, ktorí ochotne a nezištne urobili mnoho pre toto dielo, bol pre mňa zážitok. Bolo to tiež náročné, ale inšpirujúce obdobie, získal som skúsenosti. Niektoré veci by sme už dnes robili inak.

V porovnaní so stáročnou tradíciou stavať kostoly predovšetkým ako pozdĺžne dispozície sme uprednostnili požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965), čiže kvalitnejšiu väzbu lode na presbytérium a jeho centrum kamenný oltár. Nám nešlo iba o otočenie oltára tvárou k ľudu, ale aj o zvýraznenie aspektu slávenia Eucharistie v spoločenstve, v rodine Božích detí, kde Kristus je v...

Vysvätenie Kostola

Na jar roku 1990 sa začalo s výstavbou vytúženého kostola. Podieľali sa na nej občania zo Svitu a okolia. Kostol sv. Jozefa Robotníka bol napokon vysvätený 6. júla 1991. Svätiteľom bol J.E. Jozef kardinál Tomko. Na konsekrácii sa vtedy zúčastnili biskupi zo Slovenska i zahraničia, ako aj významní štátni predstavitelia. Pri konsekrácii bola erigovaná svitovská farnosť sv. Jozefa Robotníka.

V roku 1946 bola zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite, správy ktorej sa ujal vdp. Ladislav Hágovský, ale po jeho odsúdení vo vykonštruovanom procese ho nahradil farár Jozef Hollý. Do roku 1960 slúžil omše v mestskom kine. V tom istom roku komunisti znemožnili veriacim využívať kino na bohoslužby. Občanom mesta bez vlastného kostola nezostala iná možnosť, než cestovať do farností v Batizovciach, Lučivnej či v Poprade. Počas politického odmäku koncom šesťdesiatych rokov sa postupne obnovil zvyk konania bohoslužieb v kine a vznikla zbierka na výstavbu kostola. Do roku 1989, keď sa situácia upokojila a novovymenovaný správca farnosti Mons. Peter Fidermak presadil výstavbu kostola, sa v meste vystriedalo viacero farárov. Tí ale mali od roku 1970 opäť znemožnené viesť bohoslužby v kine.

Súčasnosť Farnosti Svit

Pod správu farnosti Svit spadá aj Kostol sv. Cyrila a Metoda v časti Pod Skalkou. S jeho výstavbou začali veriaci už rok po skončení prác na Kostole sv. Jozefa Robotníka. Dokončenie prác tentokrát trvalo len päť mesiacov a kostol vysvätil už 20. septembra 1992 spišský diecézny biskup Mons. František Tondra.

V roku 2012 bol farárom farnosti sv. Jozefa Robotníka vo Svite ustanovený vdp. ThDr. Štefan Vitko. V prístavbe farskej budovy má dnes sídlo aj cirkevná Materská škola sv. Gianny Berettovej Mollovej.

Farnosť je tzv. „živou“ farnosťou - pôsobia tu mnohé spoločenstvá pre všetky vekové kategórie, fungujú liturgické služby a konajú sa rozličné pastoračné aktivity na pravidelnej báze.

Kostoly vo Farnosti

Vo farnosti sa nachádzajú dva hlavné kostoly:

• Chrám sv. Jozefa Robotníka vo Svite
• Chrám sv. Cyrila a Metoda v Pod Skalkou

Kňazi vo Farnosti

Aktuálni kňazi pôsobiaci vo farnosti:

• Farár: ThDr. Štefan Vitko, PhD.
• Kapláni: Mgr. Miroslav Rožek, Mgr. Milan Kačaljak

Zoznam kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti

Zoznam farárov, ktorí pôsobili vo farnosti:

Zoznam kaplánov, ktorí pôsobili vo farnosti:

Aktivity a Spoločenstvá

Farnosť ponúka širokú škálu aktivít a spoločenstiev pre rôzne vekové kategórie. Medzi pravidelné aktivity patria:

• Sväté omše
• Liturgické služby
• Pastoračné aktivity

Veriaci sa môžu zapojiť do rôznych spoločenstiev a prispievať k duchovnému životu farnosti.

Duchovný Život

Sväté omše sa konajú v Kostole sv. Jozefa Robotníka a v Kostole sv. Cyrila a Metoda. Aktuálne časy svätých omší nájdete na farskej webovej stránke.

Ako Podporiť Farnosť

Našu farnosť a kostoly môžete podporiť poukázaním milodaru na farský účet, alebo osobne na farskom úrade, resp. pred sv. omšou v kostole v Podskalke Pán Boh zaplať.

Milodar odovzdajte v sakristii kostola, alebo na farskom úrade, prípadne poukázaním finančnej čiastky na farský IBAN: SK69 0200 0000 0000 6043 7562 V Podskalke je možnosť milodar odovzdať pred sv. omšou v kostole, alebo poukázať čiastku na IBAN: SK21 0200 0000 0000 6353 1562

Informácie o Sviatostiach

Farnosť ponúka prípravu a vysluhovanie všetkých sviatostí:

• Krst
• Eucharistia
• Birmovanie
• Manželstvo
• Pohreb

Podrobné informácie o podmienkach a príprave na jednotlivé sviatosti nájdete na farskej webovej stránke, alebo priamo na farskom úrade.

Úmysly sv. omší je možné zapisovať vždy od prvej adventnej nedele na nasledujúci liturgický rok. Je potrebné ich nahlásiť v sakristii kostola. Odporúčaný milodar je určený na 5€.

Kontakt

Adresa: Nábrežie Jána Pavla II.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #svit