Neďaleko Košíc leží obec Rozhanovce s bohatou históriou, prvá písomná zmienka o nej je z roku 1270 pod názvom Rozgun. Dnes patria Rozhanovce s vyše 2300 obyvateľmi k najväčším obciam okresu Košice okolie, mnoho ľudí sa sem prisťahovalo práve z Košíc. Lákadlom je pre tých, ktorí chcú byť blízko veľkomesta a zároveň na vidieku.
Obec zdobí barokový kostol a tri panské kúrie zo 17.-19. storočia, v jednej z nich dnes sídli obecný úrad. Rozhanovce kedysi pôsobili aj ako geto pre košických židov s rabinátom, keďže v Košiciach sa do roku 1840 židia nesmeli usadiť. Každoročne sa tu konajú folklórne slávnosti, ktorými sa táto obec preslávila.
V súčasnosti sa v obci nachádzajú dva rímskokatolícke kostoly. Poďme sa ponoriť do ich histórie a významu.
Historický Kontext Rozhanoviec
Do dejín Slovenska a Uhorska sa Rozhanovce zapísali 15. júna 1312, keď sa pri tejto obci odohrala dôležitá bitka medzi vojskami uhorského kráľa Karola Róberta a odbojnými Omodejovcami z rodu Aba. Víťazstvo kráľa a jeho spojencov znamenalo koniec dlhoročnej vlády Abovcov na východnom Slovensku a upevnenie centrálnej štátnej moci. Slávnu bitku pripomína v Rozhanovciach pamätník zo spišského travertínu, ktorý odhalili pri 700. výročí udalosti. Záujemcovia môžu nájsť bližšie informácie o bitke hneď vedľa v miestnom múzeu zriadenom v priestoroch obecného úradu.
Obecný úrad má prestížne sídlo v renesančnej kúrii z druhej tretiny 17. storočia. Toto vidiecke sídlo nižšej šľachty vystavala zemepanská rodina Soósovcov. Obvodové múry merajú 70 centimetrov, dvojtraktovú budovu viackrát upravovali, rekonštrukciou prešla v 80. rokoch minulého storočia.
Rozhanovce ešte v polovici minulého storočia vynikali tým, že v nich bolo až deväť kúrií. Na žiaľ pamiatkarov ich šesť počas socializmu asanovali, do dneška sa tak zachovali len tri.
Slávnu bitku pri Rozhanovciach z roku 1312 pripomína v tejto obci neďaleko Košíc aj ulica venovaná Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Matúš Čák Trenčiansky prezývaný ako "pán Váhu a Tatier" sa bitky pri stredovekej dedine priamo nezúčastnil, svojim spojencom na východe neúspešne vyslal pomocné vojsko.
Bitka na rozhanovských poliach z 15. júna 1312 bola najväčším bojovým stretom v Uhorsku od vpádu Mongolov v roku 1241. Vojsko kráľa Karola Róberta z Anjou posilnili oddiely spišských Sasov, rytieri rádu johanitov a vojsko Košíc. Na druhej strane stáli vojská Omodejovcov doplnené o oddiely Matúša Čáka Trenčianskeho. V Rozhanovciach pripomína slávnu bitku pamätník zo spišského travertínu, ktorý odhalili pri 700. výročí udalosti, ako aj historická expozícia v priestoroch obecného úradu.
Podľa najstarších dokladov bola v Rozhanovciach farnosť už v stredoveku, čo predpokladá aj existenciu farského kostola.
Bitka pri Rozhanovciach
Kostol Povýšenia Svätého Kríža
História staršieho kostola s patrocíniom Povýšenia svätého Kríža siaha až do 14. storočia. Kedy presne bol tento, pôvodne gotický kostol, postavený však nevedno. V 17. storočí tu pôsobili kalvínsky kazatelia. Začiatkom 18. po sérií protihabsburgských povstaní ostal kostol spustnutý, no stále stál, o čom svedčí aj zápis z biskupskej vizitácie z roku 1746, podľa ktorého sa v obci nachádzal Kostol Najsvätejšej Trojice s popukanými múrmi a prekrytou svätyňou (v blízkosti sa tiež nachádzali ruiny farského domu).
Tento chrám bol obnovený v roku 1760 a v tom istom roku 14. septembra aj požehnaný vtedajším košickým farárom Františkom Karlayom. Rozsiahlu obnovu financovala šľachtičná Judita Šóšová (Soós), rodená Kapy. Od svojej výstavby bol kostol viackrát renovovaný, a to v rokoch 1882, 1906 (postavená nová veža) a 1971 - 1975. Pri poslednej rekonštrukcii chrámu bola odstránená pôvodná kazateľnica i oltár, steny boli vybielené a rekonštrukciou prešlo i presbytérium.
Od roku 1994 až do súčasnosti slúži ako Dom smútku (Dom nádeje). Kostol je od roku 1963 zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok. Súčasťou inventáru je rokoková monštrancia z roku 1763, rokokový kalich z roku 1767 a relikviár z druhej polovice 18. storočia obsahujúci relikvie svätého Kríža.
Kostol Panny Márie Sedembolestnej
Druhým kostolom je mladší kostol Panny Márie Sedembolestnej. S jeho výstavbou sa začalo v októbri 1990 na pozemku za Zdravotným strediskom na ulici Kostolná. Autorom projektu je doc. Ing. arch. Juraj Koban. Súčasťou stavby sú aj priestory fary a charity. Základný kameň požehnal v roku 1990 pápež Ján Pavol II. pri návšteve vtedajšej ČSFR. Bohoslužby sa v ňom konajú od 16. októbra 1994. Slávnostnú konsekráciu vykonal 15. októbra 1995 košický arcibiskup a metropolita Mons. Alojz Tkáč.
Vo veži kostola boli v roku 2002 osadené zvony: Sedembolestná, Svätý Peter a Svätý Michal Archanjel, ktoré odliala dielňa Marie Dytrichovej z Brodku u Přerova v Českej republike. Pred osadením zvony 16. decembra 2002 požehnal vtedajší farár ThLic. Michal Tkáč.
V presbytériu sa nachádza vyobrazenie patrocínia chrámu: socha Krista na kríži a socha Panny Márie Sedembolestnej. Autorom tohto diela je sochár František Patočka (1927 - 2002). Po obvode zadnej steny je vyobrazenie 12-tich zastavení krížovej cesty. Na stene v presbytériu pribudla v rokoch 2022 až 2023 mozaika zobrazujúca sedem bolestí Panny Márie. Autorom návrhu mozaiky je poľský umelec Maciej Kauczyński. V decembri 2024 bol v presbytériu osadený nový bohostánok, od Stanislawa Czajku.
Rímskokatolícka Farnosť Sedembolestnej Panny Márie
Rímskokatolícka farnosť Sedembolestnej Panny Márie bola zriadená 1. júla 1999 vtedajším košickým arcibiskupom - metropolitom Mons. Alojzom Tkáčom. Pôvodne do novozriadenej farnosti okrem Rozhanoviec patrili aj filiálky Beniakovce a Vajkovce. V júli 2019 boli Beniakovce pričlenené k farnosti Budimír.
Prvým farárom sa stal ThLic. Michal Tkáč, ktorý tu pôsobil do 30. júna 2012, kedy ho vystriedal ThDr. Juraj Semivan, PhD, ktorý tu pôsobil až do roku 2019. Od roku 2019 až doposiaľ je rozhanovským farárom Mgr. Marek Veľas.
Z laických spoločenstiev vo farnosti dlhodobo pôsobí Ružencové bratstvo pod vedením Emílie Migačovej. Okrem odpustových slávností 14. septembra (Povýšenie sv. Kríža, starý kostol) a 15. septembra (Sedembolestnej Panny Márie, nový kostol) sa od roku 1991 v amfiteátri pravidelne konal Festival náboženskej piesne, na ktorom vystupovali cirkevné zbory z blízkeho i vzdialenejšieho okolia. Posledný ročník festivalu sa uskutočnil v roku 2006. V rokoch 2000 a 2010 sa vo farnosti uskutočnili ľudové misie, ktoré viedli rehoľníci z Kongregácie najsvätejšieho Vykupiteľa (redemptoristi).
Kríže v Obci
Okrem kostolov sa v obci nachádza niekoľko krížov:
- Kríž - starý kostol. Postavený v roku 1904.
- Kríž - smer Vajkovce. Postavený v roku 1909 Jánom Gromošom. Nápis v preklade: „Na chválu Božiu!“
- Kríž - smer Košické Oľšany. Postavený v roku 1898.
- Kríž - smer Čižatice. Obnovený rodinou Kolesárovou v roku 1996.
- Kríž - cintorín.