Veľký počet kostolov akiste odráža starodávnosť mesta i Nitrianskeho biskupstva. Samotná história kresťanstva v regióne je ešte staršia. Figuruje v nej nitriansky knieža Pribina, ktorý dal postaviť v Nitre kostol, niekedy v rokoch 828 - 829 posvätený salzburským arcibiskupom Adalrámom.
Medzi Nitrou a Janíkovcami sa nachádzali majetky benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Vďaka tejto okolnosti sú Janíkovce písomne doložené v druhej Zoborskej listine z roku 1113. Tento starobylý majetok opátstva prešiel po zániku v 15. storočí na Nitrianske biskupstvo. Tento majetok spravoval Biskupský dvor, ktorý sídlil v dnešných Malých Janíkovciach. V Janíkovciach žilo služobníctvo a jobagióni (vojaci) Nitrianskeho hradu. Keďže Janíkovce mali napojenie na Nitriansky hrad, vznikla tu farnosť.
Zo štatútu Ostrihomskej kapituly sa dozvedáme, že v roku 1397 v okolí Nitry boli zriadené fary. V tomto roku bola zriadená fara aj na tomto mieste. I keď Janíkovce ležali blízko Nitry, netvorili súčasť Nitrianskeho biskupstva. Patrili do Ostrihomskej arcidiecézy. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikla v Trnave Apoštolská administratúra a neskôr Trnavské arcibiskupstvo a tak sa Janíkovce stali súčasťou tejto arcidiecézy do 14. V 17. storočí bola farnosť v rukách protestantov. V druhej polovici 17. storočia obyvateľstvo v Janíkovciach konvertovalo na katolícku vieru. Muselo sa tak stať niekedy pred rokom 1684, keď je tu doložený prvý katolícky kňaz František Mika.
V nepokojnom 17. storočí si veľa vytrpel aj janíkovsky kostol, ktorý bol počas početných vojen a tureckej okupácie značne zdevastovaný. Niekedy pred rokom 1695 bol preto kompletne opravený. Dostal novú strechu, pokrytú šindľom, nové tabernákulum, okná, jednoduchý chór a nový zvon. Bol tiež vybielený. Veľké Janíkovce boli pomerne veľkou farnosťou, no hoci mali až 4 filiálky (Veľký Lapáš, Malý Lapáš, Golianovo a Čechynce), vo farnosti nepôsobil žiadny kaplán. Strediskom náboženského života janíkovskej farnosti bol starobylý kostol sv. Petra a Pavla.
Po príchode Andreja Rabčeka bol opravený kamenný múr okolo kostola a taktiež opravená svätyňa a aj budova fary. Kostol mal tri oltáre. Hlavný a dva bočné, ktoré sa nachádzali v bočných kaplnkách. Veľkú úctu mali v náboženskom živote Janíkovčanov najmä sv. Július a svätá Anna. Relikviu sv. Júliusa nechal priviesť z Viedne, kde bola presunutá časť jeho pozostatkov z Ríma. Relikviu dostal so súhlasom samotnej panovníčky Márie Terézie. Relikvie boli verejnosti vystavené na 5. nedeľu po Veľkej noci v roku 1749. Ku relikvii nechal Anton Cito, osobný spovedník Márie Terézie, namaľovať od cisárskeho maliara veľký obraz sv.
Dva týždne pred slávnosťou požiadal Rabček listom okolitých farárov, aby ohlásili svojím veriacim, že v Janíkovciach bude slávnostné privítanie relikvií sv. Júliusa a aby ich povzbudili k návšteve tejto udalosti. Z Rabčekových rukopisov sa dozvedáme, že sa ešte pred slávnosťou uzdravila Alžbeta Haláková, ktorá od Rabčeka vypila vodu zmiešanú s práškom z kostí sv. Júliusa. Taktiež podobne sa mal uzdraviť nitrianský kanoník Ignác Holzpecka.
Už v sobotu pred slávnosťou prichádzali prvé procesie z Malého Cetína, Komjatíc, Ivánky pri Nitre spolu s farárom. Pútnici vo veľkom pristupovali k svätej spovedi a v kostole vo vrúcnom speve a v modlitbách prebdeli celú noc, ako spomína Andrej Rabček v rukopisoch: „gdo prítomný byl, ussy mel a slyssel, oči mel a widel, z gruntu srdca swogeho hnuti se musel, samy od seba hnuty a od žadneho prw nenanúceny na kolena padli, ruky spolu složili, na kolená wúkol oltára chodili, husté slzy proliwali, pilne w prsa byly, nočný sen w nič pustili, skrussene prospewuwali, hogne ofery činili“ (text je v pôvodnej slovenčine). K spovedi pristupovali aj takí, ktorí sa už dlho nespovedali. Na slávnosť prišli aj piaristi so 200 žiakmi Zo zoborského kláštora sv.
Andrej Rabček pre veľkú úctu založil bratstvo sv. Júliusa sv. Anny, usiloval sa o cirkevné schválenie. Mária Terézia sa stala hlavným protektom zakladaného bratstva. Keďže mal Rabček známych, ktorí na vysokých postoch, schválenie získal u ostrihomského arcibiskupa 11. decembra 1749. Ešte v tomto roku pápež Benedikt XIV. vydal zakladaciu bulu a nové bratstvo obdaril hojnými odpustkami. Mária Terézia a so svojím synom Jozefom II. sa stali čestnými členmi. Preto Mária Terézia darovala spolku kalich. Rabček nechal vyhotoviť z pieskovca sochu svätého Júliusa svätej Anny a Panny Márie, ktorá sa zachovala dodnes aj s kalichom. Obraz sv. Júliusa aj relikvia, dokonca aj relikvie z oltárov sa dnes v kostole nenachádzajú. Kde sa dnes nachádzajú sa nedá zistiť, pravdepodobne už neexistujú.
Rabček taktiež napísal v roku 1759 rukopisnú prácu „Pametná Kniha swatého Juliusa Mučedliníka, k wuli žádostiwých krestyanuw a pro lechkost čtenáruw na try díli rozhodená“ dnes uložená v Diecéznej Knižnici v Nitre. Bratstvo sa rýchlo šírilo do okolia Nitry a vznikali odbočky Bratstva. Andrej Rabček sa neskôr stal spišským kanoníkom a bratstvo bolo neskôr cisárom Jozefom II. zrušené dekrétom z roku 1783, kde zrušil všetky žobravé rehole a náboženské spolky. Andrej Rabček bol neskôr neprávom pozbavený kanoníctva a zomrel nezaopatrený v Malom Cetíne. Tam je aj pochovaný.
Významné udalosti v histórii kostola
- 11. septembra 1866 vznikol veľký požiar vedľa kostola a kostol bol čiastočne poškodený.
- 28. októbra 1918 keď vznikla Československá republika farár Vincent Szili v Janíkovciach po nesúhlase s novým štátnym usporiadaním opustil Janíkovce 14. apríla 1922 a odišiel do Maďarska.
- V roku 1970 prišiel do Janíkoviec farár Štefan Dobrovodský, rodák z Komjatíc.
11. septembra 1866 vznikol veľký požiar vedľa kostola a kostol bol čiastočne poškodený. Janíkovčania sa po požiari zložili na opravu kostola sumou 695 florénov a diecézna pokladnica prispela 1000 florénov. Tým, že kostol viac krát zachvátil požiar aj okolité domy nechali Janíkovčania vyhotoviť sochu sv. Floriána.
28. októbra 1918 keď vznikla Československá republika farár Vincent Szili v Janíkovciach po nesúhlase s novým štátnym usporiadaním opustil Janíkovce 14. apríla 1922 a odišiel do Maďarska. V roku 1970 prišiel do Janíkoviec farár Štefan Dobrovodský, rodák z Komjatíc. Pred kostolom vybudoval lurdskú jaskyňu, postavil novú budovu fary. I keď tento farár zanechal veľa dobrého, za jeho pôsobenia bola odstránená drevená kazateľnica spolu aj so vzácnymi rámami na krížovej ceste.
Novodobá historická skutočnosť, viažúca sa k janíkovskému kostolu je z 30. júna 1995. Je to návšteva dnes už vyhláseného za svätého pápeža Jána Pavla II. V Janíkovciach na letisku mal stretnutie s mládežou Slovenska. Tento deň je hlboko zapísaný v dejinách kostola a farnosti. Na pamiatku je v kostole aj na letisku osadená pamätná tabuľa.
V rámci svojej pastoračnej návštevy Slovenska navštívil 30. júna 1995 vtedajší pápež a dnes už sv. Ján Pavol II. Nitru. Na neďalekom letisku v Janíkovciach sa stretol so slovenskou mládežou. Nezabudnuteľnými sú jeho slová, ktoré povedal pri bohoslužbe slova, ktorej predsedal: “Som vďačný Pánu Bohu a som rád, že som mohol prísť do staroslávnej Nitry, ktorá je Betlehemom kresťanstva na Slovensku. Nitra nám hovorí o prvom tisícročí. Tu neďaleko stál prvý kresťanský kostol v stredovýchodnej Európe. Tu sa od roku 828 pšeničné zrno stáva v Eucharistii Telom Krista, ktorý v sebe zjednocuje všetkých, čo ho s vierou prijímajú. Preto som túžil navštíviť Nitru. Ešte za života svätého Metoda tu bola zriadená diecéza. Katedrálny chrám, ktorý sa vypína nad mestom, je jedným z najstarších biskupských sídiel medzi slovanskými národmi.”
Dnes už svätý Ján Pavol II. následne v sprievode vtedajšieho nitrianskeho diecézneho biskupa, blahej pamäti Jána Chryzostoma kardinála Korca neplánovane navštívil aj Nitriansky hrad a Katedrálu - Baziliku sv.
Túto historickú udalosť si pamätníci a veriaci z Nitry pripomenuli v Kostole sv. Gorazda v Nitre na Klokočine presne 30. júna 2020 počas sv. Omše, ktorú celebroval miestny farár Jozef Tomica. Aj on vo svojej homílii spomínal na osobnosť Jána Pavla II. a chvíle na letisku vo Veľkých Janíkovciach, ktoré prežil ako bohoslovec Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre. Ale pripomenul aj slová, ktoré vyslovil pápež Ján Pavol II. a adresoval ich nielen Nitre, ale hlavne mládeži Slovenska. Posolstvo, ktoré vychádzalo z pápežových myšlienok korešpondovalo aj s aktuálnym evanjeliom, ktorého podstata spočívala v odvahe nebáť sa a veriť Bohu. Ako povedal: „Nezabudnuteľnou myšlienkou z príhovoru Jána Pavla II. ostatnú slová, že Nitra je slovenský Betlehem. Betlehem je miesto, kde sa spojilo nebo so zemou. Boh začal nový spôsob komunikácie s človekom. Už sa ho netreba báť - má ľudské telo, reč aj spôsoby. Práve táto myšlienka sa stala témou prvého príhovoru Jána Pavla II., keď zdôraznil: „Nebojte sa“. Aj evanjelium dnešného dňa ju zdôrazňuje. „Majte odvahu, nebojte sa!“ hovorí Ježiš apoštolom, ktorí sa ocitajú vo veľkom nebezpečenstve počas búrky na mori. On tam bol s nimi. Zdalo sa, že nečinný a predsa Pán nad všetkým - morom, vetrom, búrkou… I nad ľudských strachom z toho, čo nás presahuje.“ uzavrel farár Tomica.
Skutočnosť, že sv. Ján Pavol II. Osobné svedectvo o živote pápeža sv. Jána Pavla II. a zážitkoch s ním, o Slovákoch vo Vatikáne a vzťahu Vatikánu a Slovenskej republiky prítomným veriacim poskytla aj bývala veľvyslankyňa Slovenskej republiky pri Svätej Stolici a Zvrchovanom Maltézskom ráde Dagmar Babčanová. Podelila sa o zážitky, ktoré mala možnosť získať počas svojho pôsobenia v diplomatickej funkcii v blízkosti sv. Jána Pavla II. v období, kedy sa jeho zdravotný stav už zhoršoval, ale napriek tomu do poslednej chvíle zjavoval svetu život viery v chorobe, bolesti a utrpení v priamom prenose. Nitra si takýmto spôsobom pripomenula pápežskú návštevu, ako zatiaľ jedinú vo svojej histórii, na počesť ktorej stojí aj v areáli Nitrianskeho hradu socha sv. Jána Pavla II. pápeža a hradné námestie nesie jeho meno.
Úcta k svätému Júliusovi v Janíkovciach
Úcta k svätému Júliusovi v Janíkovciach sa začala písať v 18. storočí kedy vtedajší pán farár a neskorší kanonik spišskej kapituly Andrej Rabček (Rabcsek) zaobstaral pre Farský kostol svätých Petra a Pavla od rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie relikviu sv. Júliusa mučeníka. Jednalo sa o kosť, ktorú veriaci s veľkou úctou privítali.
Keďže úcta k tomuto svätcovi rástla aj u ďalších veriacich, sa Andrej Rabček rozhodol založiť Bratstvo svätého Júliusa a svätej Anny. Cieľom Rabčekovho Bratstva bolo prehĺbiť vieru, zdokonaliť mravy, zvýšiť účasť na bohoslužbách, pomáhať blížnym v telesnej a v duchovnej núdzi, hlavne pomáhať chorým, v náboženstve a v kresťanských mravoch zaostalým. Bratstvo bolo zasvätené sv. Júliusovi a sv. Anne, ktorej bol zasvätený oltár v bočnej rotunde janíkovského kostola. V tej dobe zdôrazňovala sa úcta a nasledovanie cností sv. Anny v kresťanských rodinách.
Spolková organizácia bratstva bola táto: Hlavným protektorom a prvým členom Bratstva bola cisárovná Mária Terézia a jej syn Jozef II. a bratstvu darovali krásny zlatý kalich. Počet členov sa nedá zistiť. Rabček vo svojich zápiskoch do roku 1760 okrem Janíkoviec spomína aj tieto farnosti, kde boli zriadené odbočky Bratstva: Nitra, Pohranice, Kolíňany, Gýmeš, Veľké Chyndice, Veľký Cetín, Branč, Veľký Kýr, Ivanka pri Nitre, Komjatice, Šurany, Nové Zámky, Tvrdošovce, Vráble.
Bratstvo bolo neskôr zrušené Jozefom II. a Juliánska slávnosť sa prestala sláviť a úcta začala postupne upadať. Dnes na túto úctu upozorňuje už len barokový kalich, ktorý bol darovaný pre potreby bratstva. Andrej Rabček napísal Pamätnú knihu, v ktorej opisuje celú históriu úcty ako aj bratstva. Napísal aj hymnus spolu a s novénou k tomuto svätcovi.
Kalich z 18. storočia, ktorý sa dodnes dochoval v inventári janíkovskej farnosti nesie jasné znaky úcty k sv. Júliusovi v našej farnosti. Július ako aj sv. Anna, ale aj patróni farského kostola sv. Peter a Pavol. Žiaľ dnes nevieme potvrdiť ani vyvrátiť či tento kalich je darom od panovníčky Márie Terézie alebo kalichom ktorý daroval sám farár Rabček, keďže na kalichu je vyobrazený aj rodový erb kňaza Andreja Rabčeka. jediné čo vieme zatiaľ s istotou potvrdiť, že sa jedná o kalich, ktorý Rabček po zrušení náboženských spolkov Jozefom II.
Samozrejme úcta k tomuto svätcovi úplne nezanikla. V posledných rokoch sa povedomie o sv. Júliusovi znova rozšírilo a 3. decembra 2022 sa konala púť z Janíkoviec do Viedne, kedy sa po stáročiach janíkovčania opäť modlili a vzdavali úctu ostatkom tohto veľkého svätca a mučeníka Júliusa. Pri ostatkoch odzneli Litánie ako aj hymnus k sv.
Nitriansky hrad
Kostol sv. Petra a Pavla v Janíkovciach
Nitra - Hrad