V nasledujúcom článku sa pozrieme na históriu rímskokatolíckej cirkvi a jej farnosti, pričom sa dotkneme aj zaujímavých osobností a udalostí, ktoré formovali tento región.
Významné osobnosti a ich prínos
V obci Malé Trakany na Zemplíne sa 29. apríla 1888 narodil Béla Petrik (slov. Vojtech) v maďarskej gazdovskej rodine.
Jeho strýko Albert Petrik (1876-1916), známy historik architektúry, pamiatkár a fotograf pamiatok Uhorska zrejme podnietil a nasmeroval záujem o fotografovanie u mladého Bélu ako gymnazistu v Sátoraljaújhely, a neskôr bohoslovca v košickom kňazskom seminári.
V Košiciach bol Petrik v r. 1911 vysvätený za katolíckeho kňaza, a pôsobil ako kňaz či učiteľ náboženstva vo Veľkom Kamenci, Sárospataku, v Košiciach, a od roku 1920 napokon vo farnosti v obci Rad (okr. Trebišov) nasledujúcich takmer 40 rokov. Bol zároveň biskupským radcom, notárom dištriktu, v obecných voľbách kandidátom za Krajinskú kresťansko-socialistickú stranu.
Po vojne v rokoch 1945 - 1946 v dôsledku Benešových dekrétov strávil opakovane niekoľko mesiacov vo väzení v Kráľovskom Chlmci a v Košiciach, odsúdený na zhabanie majetku a stratu občianskych práv na 10 rokov. Patrí medzi kňazov - mučeníkov, trpiacich v časoch neslobody.
V roku 1957 sa skončilo jeho pôsobenie v Rade, a na dôchodku v Malých Trakanoch zomiera 23. júna 1971.
Svojim fotoaparátom značky „Koilos“ v rokoch 1906 - 1938 zvečňoval a na 406 sklenených želatinových negatívoch (9x12cm) či v 600-stranovej farskej kronike nám zachoval najčastejšie autoportréty, významných a blízkych ľudí, rodinu, udalosti a pamiatky s krajinou svojich pôsobísk.
Fotograf Béla Petrik rozmýšľal ako maliar a zároveň ako dokumentarista. Zachytával netradičné, niekedy až maliarske pohľady na krajinu s dômyselne komponovanými postavami ľudí, ako aj zaujímavé autoportréty či citlivé portréty so sociálnym podtextom. V jeho obrazovej pozostalosti na vyše 400 sklenených negatívoch vynikajú najmä menej inscenované vidiecke scény, obrazy chudoby a drsných životných podmienok, ale aj istej melanchólie života, spájajúcej sa najmä s motívom rieky.
Dielo Bélu Petrika je hodnotné aj napriek tomu, že neohuruje veľkosťou nálezu či vycibrenejším autorským rukopisom ako známi súdobí slovenskí fotografi. Historické dedičstvo fotokronikára svojej doby v relatívne skromnom území a rozsahu totiž poskytuje bohaté svedectvo o časopriestore v oblasti Medzibodrožia, ktorý dosiaľ nebol fotograficky objavený. Navyše, petrikovský fenomén (fotografi Albert Petrik, Béla Petrik, Aranka Petriková) by si zaslúžil osobitnú kapitolu v dejinách fotografie na Slovensku.
Fragmenty z nájdenej a zachránenej fotopozostalosti tvoria v hutnej skratke v individuálnom kurátorskom výbere aj jeho vôbec prvú výstavu a prvotný úvod ďalšieho bádania.
Farnosť Rad
Obec Rad sa nachádza v mnohonárodnostnom a mnohoreligióznom prostredí južnej časti Východoslovenskej nížiny na trase Košice - Kráľovský Chlmec, severne od obce Svätá Mária. Jej kataster tvorí rovina obkolesená mŕtvym ramenom Tice.
V roku 1637 tu zriadil Juraj Melič de Priber na svojich majetkoch v obci v rámci františkánskej rekatolizačnej misie kláštor bratov minoritov. V obci pôsobili s prestávkami do roku 1818.
V rokoch 2009 - 2013 sa na podnet otca Rolanda Bööra vykonával severne od objektu fary archeologický výskum, ktorý odkryl zvyšky kláštorného kostola a 14 hrobov, kde pri niektorých z nich súdnolekárska expertíza identifikovala aj stopy po mučení a násilnú smrť.
Záver
Znovuobjavené fotodedičstvo farára - fotografa Bélu Petrika sa stáva jedným z najvýznamnejších a najpôsobivejších dobových obrazových a historických dokumentov nielen pre región Medzibodrožia, ale aj v širšom stredoeurópskom kontexte.
Jeho prínos pre dokumentáciu života a histórie regiónu je neoceniteľný.
tags: #rimskokatolicka #cirkev #farnost #kralovsky #chlmec