Topoľčany, mesto ležiace na severe Nitrianskeho samosprávneho kraja, sa pýši bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Najstaršie náznaky osídlenia územia súčasného mesta siahajú do staršej doby kamennej, Topoľčany však vznikli asi v polovici 9. storočia. Výhodná poloha Topoľčian ležiacich v blízkosti križovatky diaľkových ciest spôsobila, že už v priebehu 11. storočia sa stali významným hospodárskym strediskom. Najstaršia doložená písomná zmienka o Topoľčanoch je v zachovanej darovacej listine (z roku 1235) uhorského kráľa Bela IV. (1206-1270).
V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších sakrálnych a historických pamiatok mesta, vrátane kostolov, kaplniek a nemocnice, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v živote miestnych obyvateľov.
Letecký pohľad na Topoľčany
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie
Chrám Nanebovzatia Panny Márie je dominantou Topoľčian. Najstaršia zmienka o ňom je z roku 1285, dnešná podoba však pochádza až z neskorobarokovej prestavby v rokoch 1792 - 1802. Kostol je situovaný v strede obdĺžnikového námestia, v centre historického jadra mesta, vyhláseného za pamiatkovú zónu „Centrálna časť historického jadra mesta Topoľčany“.
So vzrastajúcim šírením mariánskeho kultu zmenil nový farský kostol svoje patrocínium v 17. st. a bol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie. Kroniky mesta, kroniky farnosti a kanonická vizitácia z roku 1695/6 uvádzajú toto zasvätenie ako dávno zaužívané.
V roku 1731 vypukol v meste požiar, ktorému podľahlo množstvo budov a zhorel i kostol. Znovu vystavaný barokový chrám o 9 rokov neskôr, t.j. v roku 1740, konsekroval biskup Mons. Žigmund Beréni. Neskoršie neskorobarokové úpravy a prestavby (1792-1802) si taktiež vyžiadali ďalšiu konsekráciu kostola. Tú uskutočnil 15. augusta 1802 belehradský biskup, prepošt ostrihomskej kapituly a trnavský vikár Mons. Jozef Vilt. Pri tejto príležitosti bolo mariánske patrocínium kostola Nanebovzatia Panny Márie potvrdené.
Dnešný vzhľad kostola pochádza z významnej neskorobarokovej prestavby, postavenej v rokoch 1792 - 1802. O tom, že táto prestavba zásadne zmenila výraz architektúry kostola, svedčí jeho znovu vysvätenie 15.8.1802 belehradským biskupom a prepoštom ostrihomskej kapituly Jozefom Viltom.
Vnútorný priestor kostola je zaklenutý. Jednotlivé klenbové polia sú oddelené medziklenbovými pásmi dosadajúcimi na mohutné vtiahnuté piliere s dvojicami stuccolustrových pilastrov s rímsovými hlavicami. Klenby a celý interiér majú bohatú maliarsku výzdobu - široko koncipované figurálne výjavy a iluzívnu maľbu architektonických článkov a ornamentov.
Medzi zaujímavosti patrí samotný autoportrét maliara Edmunda Massányiho, ktorý sa svojou rukou podieľal na skrášlení topoľčianskeho chrámu. Pre interiér je charakteristické bohaté použitie materiálov typických pre obdobie neskorého baroka a luisézu.
Hlavná, západná fasáda má v strednej osi vstavanú vežu, ukončenú štvorbokou strechou zvonovitého tvaru, vo vrchole s dvojramenným pokovovaným krížom s polmesiacom a hviezdou, symbolizujúcim mesto. Po stranách veže sú nad korunnou rímsou štvorcové murované nadstavce bočných priestorov veže, ukončené dvojicami malých vežičiek s helmicami na vrchole s krížikmi.
Kostol so zeleňou ohraničuje nízka ohrada s murovaným soklom a piliermi. Medzi piliermi krytými nízkou stanovou strieškou z betónu sú jednoduché kované oplôtky, výškou nepresahujúce piliere. Pred hlavným priečelím je dvojica štvorbokých pilierov so stupňovitými strieškami nesúcimi lampy.
Fresky Edmunda Massányiho
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie nebol vždy vyzdobený freskami. Pred 75 rokmi ich namaľoval Edmund Massányi. Roku 1942 sa v Topoľčanoch za pôsobenia dekana-farára a pápežského preláta Msgr. Antona Richtera, uskutočnila veľká obnova farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Jej súčasťou bolo aj vymaľovanie fresiek na klenbách kostola.
Na začiatku, hneď pri vstupe do chrámu, je freska Krista pred Pilátom, ktorá svojou atmosférou, myšlienkou a výrazovými prostriedkami pripomína skôr tvorbu vrcholného baroka s čiastočnými prvkami renesancie ako slovenskú medzivojnovú modernu.
Kristove zmŕtvychvstanie a vykúpenie následne prináša prostredná freska s plejádou svätých a očistením duší v očistci. Treťou freskou je freska vpredu nad hlavným oltárom, ktorá predstavuje nanebovzatie Panny Márie. Na vrchole fresky tróni Svätá Trojica.
Obnova organa v roku 2019
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch prešiel v roku 2019 generálnou opravou, ktorá sa dotkla aj jeho vzácneho organa. Táto obnova bola významným počinom pre zachovanie kultúrneho dedičstva a umeleckej hodnoty tohto nástroja.
Obnovený organ slávnostne požehnal dňa 8. septembra 2019 nitriansky biskup Mons. Viliam Judák. Dvojmanuálový 24 registrový organ má pneumatické traktúry, kuželkové vzdušnice s registrovými kancelami.
Duchovný význam
Topoľčany sa 29. júna 2019 stali svedkom významnej udalosti duchovného charakteru, ktorá sa odohrala počas liturgickej slávnosti v miestnom farskom chráme Nanebovzatia Panny Márie. Tento chrám sa na základe reskriptu z Apoštolskej Penitenciárie Svätej Stolice zo dňa 25. februára 2019 a dekrétu podpísaného arcikňazom baziliky Mons. Stanisławom kardinálom Ryłkom, stal putom duchovného spojenia s pápežskou Bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, a v mene Svätého Otca Františka mu boli udelené plnomocné odpustky, ktoré v tomto kostole možno získať v dňoch stanovených v reskripte.
Slávnostný kazateľ Mons. Štefan Valo v homílii prítomným veriacim pripomenul slová pápeža sv. Jána Pavla II., ktoré povedal pri svojej návšteve Slovenska, že dobre vie o dvojakej láske Slovákov a Sloveniek, ktorou je ich láska k Panne Márii a k Petrovmu nástupcovi rímskemu pápežovi.
Kaplnka Panny Márie Karmelskej
Kaplnka Panny Márie Karmelskej je situovaná severovýchodne od historického centra mesta, po východnej strane Krušovskej cesty. Bezprostredné okolie kaplnky tvoria dnes už len časti zaniknutého cintorína. Plocha cintorína je zatrávnená.
Kaplnka Panny Márie Karmelskej bola postavená približne okolo roku 1750. V minulosti slúžila ako pohrebná kaplnka. Cintorín okolo kaplnky sa spomína po roku 1780 a pochovávalo sa na ňom približne do roku 1851, kedy bol v meste zriadený ďalší cintorín na Tovarníckej ceste. Spočiatku sa tu pochovávali iba deti a cudzinci.
Baroková kaplnka je jednoloďová stavba so segmentovým uzáverom svätyne, loď aj svätyňa sú klenuté pruskou klenbou, ktorá sa opiera o plytké zalamované pilastre s profilovanými pätkami a hlavicami. Nad vstupom do lode je empora prístupná rebríkovým schodiskom. Drevený parapet empory je tvorený z piatich maľovaných obrazov, na štyroch sú stvárnení západní cirkevní otcovia, na strednom obraze stvárnený obraz Krista Pantokratora - Vševládcu.
Vstup s nikou lemujú pilastre, zhodne riešené ako pilastre na nárožiach kaplnky. Celou hmotou lode kaplnky obieha širšia korunná rímsa, zalamovaná v mieste hlavíc pilastrov. Obvodom svätyne obieha korunná rímsa užšia. Strecha lode kaplnky je sedlová, s valbou na východnej strane, krytina pálená.
Exteriér kaplnky bol obnovený v roku 2021.
Nemocničná kaplnka Božieho milosrdenstva
Nie často sa požehnáva kaplnka v nemocnici, a nie často získava patrocínium na základe osobnej motivácie kňaza, ktorý ju nadobudne cez osobnú skúsenosť hospitalizácie v ochorení. Za účasti veriacich i pacientov Nemocnice v Topoľčanoch 23. novembra 2019 na vigíliu slávnosti Krista Kráľa nitriansky biskup Mons. Viliam Judák počas svätej omše požehnal práve jednu takúto novú nemocničnú kaplnku Božieho milosrdenstva.
Nachádzajú sa totiž na prízemí topoľčianskej nemocnice - na chodbe, ktorá spája dve hlavné budovy, kde sa nachádzajú jednotlivé ambulancie a lôžkové oddelenia. Nitriansky biskup Mons. Viliam Judák na vigíliu slávnosti Krista Kráľa slávnostne požehnal tieto priestory novej kaplnky a to v sobotu 23. novembra 2019 o 17.00 hod.
Spolu s ním sv. omšu celebrovali miestny dekan Mons. Dušan Argaláš, nemocničný duchovný P. Frank Vandegehuchte MSC a ďalší kňazi pôsobiaci na území mesta. Mons. Judák v príhovore zameral pozornosť veriacich na myšlienky o slobode, ako ju vníma človek, a ako ju vnímal Kristus, ako kráľ opustený na kríži, Boží Syn zriekajúci sa slobody a konajúci v záujme iných až na smrť na kríži.
Preto vyzval veriacich, aby sa vždy a za všetkým učili hľadať a prijímať Božiu vôľu. Ako povedal: „Buďme ľudia slobodní, úspešní, radostní, ktorí budujú a skrášľujú tento svet, ale buďme aj ľuďmi, ktorí vedia prijať Božiu vôľu, ak sa to všetko neodvíja podľa našich predstáv a našich plánov.“
Túto úlohu bude plniť aj nová nemocničná kaplnka Božieho milosrdenstva, aby v nej ľudia mohli nachádzať Božiu vôľu, povzbudenie, posilu a útechu pri znášaní radostí, či i ťažkostí života, akými sú aj ochorenia.
V závere slávnosti Mons. Argaláš poďakoval biskupovi Judákovi, ale aj všetkým, ktorý sa pričinili o vybudovanie kaplnky, a vyjadril radosť z jej zrodu, a z toho, že nové sakrálne priestory budú slúžiť ľuďom a prinášať im pokoj a zdravie duše.
Priestory kaplnky boli upravené tak, aby mohli byť denne otvorené a k dispozícii tak pacientom, zamestnancom nemocnice, ako aj jej návštevníkom.
Stummerova nemocnica
Nemocnica je situovaná na južnom okraji pamiatkovej zóny „Stummerova ulica s areálom starej nemocnice v Topoľčanoch". Výstavba areálu nemocnice mala veľký význam pre konečný urbanistický charakter Stummerovej ulice.
Nemocnicu dal postaviť barón August Stummer v roku 1884 na svojom vlastnom pozemku a na svoju dobu ju aj moderne zariadil. Po jej úplnom dokončení v roku 1885 daroval nemocnicu Nitrianskej župe, ktorá ju z vďačnosti pomenovala "Augustínovou verejnou nemocnicou".
V tom istom roku daroval barón nemocnici aj väčší pozemok na "Brehách" pre zriadenie cintorína, dnešný tzv. "nový cintorín", situovaný juhozápadným smerom od nemocnice. Nemocnicu, ktorá bola filiálkou nemocnice v Nitre, slávnostne odovzdal do prevádzky župný delegát z Nitry Július Szálavský 2. januára 1886.
Pôvodný areál s rozlohou 1700 m2 z roku 1885 tvorili štyri budovy vytvárajúce štvorhranné nádvorie obdĺžnikového pôdorysu s fontánou, ktorú obliehala kruhová komunikácia spájajúca všetky budovy nemocnice. Prístupová cesta prechádzala od cestnej komunikácie k objektu kaplnky.
Z ďalších troch strán uzatvárali nádvorie hlavná budova, hospodárska a administratívna budova. V južnej časti objektu kaplnky bol zriadený byt vrátnika. V hlavnej budove bol byt duchovného, sklad na šaty a lôžkové oddelenie. Južne od hlavnej budovy bola hospodárska budova, v nej situovaná kuchyňa, sklad potravín, dreváreň a byty sestier. V severnej, administratívnej budove umiestnili kanceláriu, lekárenské byty a byt správcu.
Južne od nádvoria je situovaný mladší infekčný pavilón z roku 1904. Smerom na západ sú v uličnej zástavbe situované objekty márnice a vstupnej budovy, pochádzajúce z druhej štvrtiny 20. storočia. Márnica a vstupná budova sú objekty charakterizované ako výrazne dotvárajúce prostredie areálu „starej“ nemocnice.