Ak ste si doteraz mysleli, že svätostánky sú vhodné jedine na omše, ste na veľkom omyle. Architekti si vzali do parády malebné kostoly a svätyne a premenili ich na originálne priestory. Či ste veriaci alebo ateista, niektoré z týchto miest si jednoducho zamilujete!
Netradičné bývanie v Anglicku
Mysleli ste si, že do kostola sa chodí len v nedeľu a iba na omšu? V jednom z anglických kostolíkov môžete tráviť každý deň a pokojne si v ňom aj poležať alebo popíjať kávu! Architekti si vzali do parády malebný gotický kostol v malej anglickej dedine Cold Hanworth a výsledok je skutočne očarujúci! Fotografie dokazujú, že šikovným umelcom sa dielo vydarilo.
Kostol prešiel kompletnou rekonštrukciou, ktorej hlavným cieľom bolo vytvoriť originálne bývanie a zároveň zachovať čo najviac pôvodných prvkov. Architektom sa podarilo zachovať pôvodné vitráže, vežu a dokonca aj oltár! Gotická stavba je navyše situovaná na krásnom pozemku a skrýva ešte jedno prekvapenie. Jeho súčasťou je aj historický cintorín!
Ak by ste si ale povedali, že práve tento kostol spĺňa váš sen o bývaní, budete musieť siahnuť hlboko do vrecka. Za naozaj netradičné bývanie by nový záujemca zaplatil 450-tisíc libier, čiže vyše 600-tisíc eur.
Historické svätostánky v Kjóte, Japonsko
Japonské ostrovy sú pravidelne sužované prírodnými katastrofami, ktoré ničia aj historické pamiatky. Preto sa počas stáročí miestni naučili stavať budovy nízke, väčšinou z dreva a ľahkých materiálov. Ak nejaký drevený chrám, či svätyňa vyhoreli, bolo relatívne jednoduché ich zreštaurovať do pôvodnej krásy. Nasledujúce pamiatky sa nachádzajú v starobylom hlavnom meste z čias šogunátu, Kjóte. Keďže počas druhej svetovej vojny nebolo bombardované Američanmi, zachovalo si svoj pôvodný ráz a ročne ho navštívi 30 miliónov turistov z celého sveta.
Kiyomizu-dera
Budhistický chrámový „kláštor priezračnej vody“ (Kiyomizu) sa nachádza v meste Kjóto, na ktoré je odtiaľto prekrásny výhľad. Názov sa vzťahuje na liečivý prameň, ktorý sa nachádza pod hlavnou halou. Komplex budov je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. Hoci súčasné stavby pochádzajú zo 17. storočia, kedy ich dal zrekonštruovať vtedajší šogún, chrám samotný tu bol zriadený ešte v roku 798. Impozantnosť stavby podčiarkuje hlavná hala, ktorá stojí na dômyselnej konštrukcii stoviek drevených stĺpov. Údajne tu nebol použitý jediný klinec.
Chrámový komplex okrem turistov navštevujú aj Japonci, ktorí práve hľadajú partnerku, či partnera. Niektoré svätostánky sú totiž zasvätené bôžikovi lásky. Stavba je najmalebnejšia koncom novembra, keď sa lístie okolitých javorov sfarbí načerveno. K chrámu vedie spleť uličiek okolo tradičných japonských domčekov „machiya“, kde sa dajú kúpiť suveníry, vychýrený kjótsky riad, či veľmi chutné japonské zákusky. Pri šálke zeleného čaju si tu človek ľahko predstaví život v časoch šogunátu.
Kiyomizu-dera v Kjóte
Ryozen Kwan-on
Táto pamiatka pochádza z 50. rokov 20. storočia. Ide totiž o pamätník dvom miliónom japonským obetiam druhej svetovej vojny. Nad svätostánkom sa nachádza 24-metrová železobetónová socha sediaceho Bodhisatvu Avalokitesvaru. Len jeho tvár má šesť metrov a váži celkom 500 ton. Súčasťou komplexu je aj pamätná hala zasvätená neznámemu vojakovi sveta. Báseň na stene je venovaná všetkým padlým konfliktu z rokov 1939-1945, nech slúžili v ktorejkoľvek armáde. Návštevník môže na počesť obetí vojny zapáliť vonnú tyčinku.
Kodai-ji
Ide o budhistický chrám, ktorý sa nachádza v pohorí Higašijama neďaleko Kjóta. V roku 1605 ho založila šľachtičná menom Kita-no-Mandokoro, aby si uctila svojho nebohého manžela, Toyotomiho Hidejošiho (1536-1598). Po jeho smrti sa sama stala budhistickou mníškou. Stavbu financoval predovšetkým neskorší šogún Ieyasu Tokugawa. Chrám sa stal vychýrený vďaka jemným detailom v remeselníckej výzdobe. Po roku 1798 celý komplex niekoľko krát vyhorel a zostalo len niekoľko hlavných budov.
Chrám je obklopený úžasnou záhradou, ktorú vytvoril renomovaný architekt Kobori Ensyu (1579-1647) zo staršieho sadu, nachádzajúceho sa na rovnakom mieste. Udivuje najmä estetické rozmiestnenie opracovaných kameňov. Nachádza sa tu tiež rybník, v ktorého severnej časti môže návštevník vidieť ostrov v tvare korytnačky. V južnej časti sa zase nachádza skupina kameňov, ktoré pripomínajú vranu. Vedľa je pavilón, slúžiaci špecificky nato, aby návštevníci mohli počas splnu pozorovať odraz Mesiaca v rybníku.
Konchi-in a Nanzen-ji
Tento budhistický chrám bol založený okolo roku 1400. Maľby na posúvacích dverách sú príkladom umenia známej školy Kano. Komplex je zvláštny predovšetkým svojimi japonskými záhradami, ktoré sú taktiež dielom architekta Kobori Ensyu zo začiatku 17. storočia. Aj tu sa uplatnil jeho motív protistojacich ostrovov v tvare korytnačky a vrany. Ide o symboly šťastia a Japonci sa sem chodia modliť za osobný blahobyt. Najkrajšia časť záhrady sa volá kare-sansui. Pred zastrešenou plošinou sa nachádza upravená plocha štrku, ktorá má znázorňovať oceán. Za ňou sú upravené stromy a kríky. Pri návšteve je možné si tu sadnúť a v harmónií s prírodou rozjímať.
S Konchi-in susedí ďalší chrám, Nanzen-ji. Existuje už od 13. storočia a je jedným z najdôležitejších centier budhizmu v Japonsku. Cisár Kameyama (1249-1305) mal pred tým na jeho pozemku vilu. Návštevníka ihneď upúta masívna vstupná brána (tzv. sanmon) z roku 1628. Za ňou sa nachádzajú dve veľké haly: Hato (prednášková miestnosť) a Hojo (rezidencia hlavného kňaza). Priestranstvo pretína akvadukt v európskom štýle, vybudovaný na prelome 19. a 20. storočia za cisára Meidžiho.
Heian Jingu
Šintoistická svätyňa Heian vyniká spomedzi bežných japonských sakrálnych stavieb oranžovým zafarbením svojich budov. Na rozľahlom nádvorí sa nachádzajú dve kamenné fontány. Ide pritom o pomerne mladú pamiatku. Postavená bola v roku 1895 pri príležitosti 1100. výročia založenia mesta. Je zasvätená dvom japonským panovníkom. Cisár Kammu (737-806) preniesol svoj dvor z Nary do Kjóta. Cisár Kómei (1831-1867) bol predchodcom Meidžiho a o tisíc rokov neskôr preniesol hlavné mesto krajiny vychádzajúceho slnka z Kjóta do Tokia.
Každý rok, 22. októbra hostí svätyňa tradičný japonský festival vekov (Jidai Matsuri). Ide o vyhľadávanú turistickú atrakciu, pretože počas tejto slávnosti zaplnia okolité ulice postavy v historických kostýmoch. Vyfintený sprievod samurajov a gejší je skutočnou pastvou pre oči, ktorá zapôsobí na každého návštevníka.
Heian Jingu v Kjóte
Unikátne drevené chrámy - Hervartov, Ladomírová, Bodružal
Drevené kostolíky na Slovensku
Sú skromné, tajomné, nasiaknuté históriou. Na ich výstavbu sa často skladali chudobní dedinčania túžiaci po chráme, v ktorom budú bližšie k Bohu, a na prepych tak veľa peňazí neostalo. O to čistejší bol však zámer ich výstavby. Ich základná konštrukcia pripomína zrub. Pri väčšine sa využívali staré techniky spájania a sú budované bez použitia klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Šindľové strechy zobrazujú spôsobom ukladania najrôznejšie ornamenty. Medzi dekoračnými prvkami možno nájsť kríže a ďalšie predmety z kovu.
Drevené kostolíky nie sú len doménou gréckokatolíkov či pravoslávnych veriacich. Nájdu sa aj evanjelické či rímskokatolícke, medzi ktoré patrí aj najstarší zo všetkých. Nachádza sa v Hervartove a jeho výstavba sa datuje do 15. storočia. Najväčšie zastúpenie drevených chrámov je práve na severovýchode Slovenska. Pôvodne ich bolo okolo tristo, no v dôsledku požiarov či prestavieb na murované sa zachovala asi len pätina z nich. Niektoré sa nachádzajú v obciach, iné boli premiestnené do skanzenov.
V roku 2008 výbor OSN rozhodol, že osem z nich bude patriť do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Ide o drevené rímskokatolícke kostolíky v Hervartove a Tvrdošíne, evanjelické artikulárne chrámy v Kežmarku, Leštinách a Hronseku, ale aj svätostánky východného obradu v Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Poloha drevených kostolíkov UNESCO na Slovensku
Chrám Svätého Ducha v Medzilaborciach
V hlavnom meste Rusínov - v Medzilaborciach, nájdete okrem svetoznámeho Múzea moderného umenia Andyho Warhola aj renesančné umenie v podobe sakrálnej stavby Chrámu svätého Ducha. Pravoslávny kostol bol postavený v roku 1949 na pamiatku padlým vojakom v oboch svetových vojnách. V jeho vnútri nájdete strhujúcu interiérovú výzdobu a až 350 prekrásnych farebných ikon. Chrám stojí na mieste pôvodného dreveného kostolíka, ktorý bol zničený počas 2. svetovej vojny.
Počiatky jeho výstavby neboli jednoduché a to kvôli neľahkej povojnovej situácii, nedostatku finančných prostriedkov i stavebného materiálu. Realizácia sa však napokon predsa len uskutočnila a to vďaka podpore vtedajšieho ministra obrany Československej republiky a neskoršieho prezidenta Ludvíka Svobodu. Z vďaky za jeho pomoc nazývajú veriaci tento boží dom Pamätník padlých hrdinov - Slovanov.
Vedenia celej výstavby sa ujal duchovný otec Archimandrita Andrej Kolomacký, ktorý mal bohaté skúsenosti s výstavbou chrámov v Čechách, na Morave a Zakarpatskej oblasti. Pomocnú ruku mu podal Ing. arch. Luka Antič a vďaka tomu bol projekt 7. októbra 1947 schválený. So stavebnými prácami pomáhali aj samotní Medzilaborčania. O maľbu interiéru sa zaslúžila mníška Mária Klain. Kostol je zhotovený v staroruskom renesančnom slohu a svojou jedinečnou architektúrou patrí k dominantám tohto mesta.
Pri rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa konala v 90. rokoch 20. storočia sa na obnove interiéru podieľal okrem miestneho majstra aj svetoznámy grécky ikonopisec žijúci v USA - Dimitrios Leussis. Ten pracoval na pestrofarebných svetských maľbách štyri roky. Pravoslávna cerkov dodnes slúži na liturgické účely. V roku 1963 sa zaradila medzi národné kultúrne pamiatky.
Drevený kostolík v Miroli
Pri návšteve severovýchodného Slovenska si určite všimnete krásne drevené gréckokatolícke kostolíky. Poväčšine ide o jedinečné, niekoľko storočí staré chrámy, ktoré patria do kultúrno - historického dedičstva našej krajiny. Jeden z takýchto kostolov nájdete aj malebnej obci Miroľa. Táto horská obec sa nachádza v severnej časti Nízkych Beskýd v nadmorskej výške 380 m n. m. v okrese Svidník. Má len niečo cez 50 obyvateľov.
Gréckokatolícky drevený kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky stojí v obci od roku 1770. Bol postavený ma mieste staršieho chrámu zo 17. storočia. Počas druhej sv. vojny v roku 1944 bol vážne poškodený, ale obyvatelia ho dali opäť zrekonštruovať. Má charakteristickú zrubovú konštrukciu a typické vonkajšie i vnútorné trojdielne členenie, symbolizujúce svätú trojicu. Stavba spočíva na plytkej kamennej podmurovke. Veža, ktorá má stĺpovitú konštrukciu vyrastá zo vstupnej predsiene za ktorou sa nachádza loď. V predsieni sú umiestnené liturgické predmety, ktoré boli objavené pri rekonštrukcii cerkvi. Treťou časťou kostola je svätyňa. Veža, loď aj svätyňa majú samostatné zastrešenie pokryté dreveným šindľom.
Ikonostas oddeľujúci loď od svätyne patrí medzi národné kultúrne pamiatky. Je zaujímavý najmä svojou nádhernou farebnosťou. Jeho architektúra je štvorradová. Ikony sú zoradené v štyroch poschodiach. Pochádzajú približne z toho obdobia ako kostolík. Odhaduje sa, že boli vytvorené koncom 18. storočia. Na vrchole ikonostasu sa nachádza tabuľová ikona s výjavom Ukrižovania Ježiša Krista. Pod krížom je vyobrazená svätá Bohorodička a svätý evanjelista Ján. V 70.-tych rokoch 20. storočia bol celý ikonostas odborne zreštaurovaný.
Drevený kostol sv. Michala Archanjela Šemetkovce
Povedú Vaše kroky v najbližšom období do Svidníka? V tom prípade si určite vyhraďte čas aj na prehliadku dreveného kostola sv. Michala Archanjela Šemetkovce. Gréckokatolícka svätyňa, pochádzajúca z roku 1752, je situovaná priamo nad obcou Šemetkovce a dodnes slúži svojmu účelu. Z pohľadu architektúry sa považuje tento kostol za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku. Sakrálny skvost je obklopený prekrásnou prírodou regiónu Šariš, ponúkajúcou malebné výhľady a príležitosti pre výlety.
Chrám postavený v polovici 18. storočia bol výrazne poškodený počas vojenských bojov o Dukliansky priesmyk v roku 1944. O jeho obnovenie sa zaslúžili obyvatelia obce v roku 1945. Kostolík je trojpriestorový a dominujú mu tri veže. Hlavná veža je zakončená makovičkou s tamburom a kovovým krížom. Ďalšie dve vežičky nad svätyňou a loďou majú kužeľovitý tvar, sú pokryté šindľom a zakončené kovanými krížmi.
Interiér zdobia pozostatky nástenných malieb. Baroková drevená stena s ikonami pochádza z druhej polovice 18. storočia. Niektoré ikony, ktoré sú jej súčasťou, majú svoje korene v ešte starších obdobiach. Súčasťou oltára sú antické stĺpiky a ikona Panny Márie. Pod najvyššou vežou nájdete špeciálnu predsieň, v minulosti nazývanú aj babinec. Slúžila pre ženy, ktoré nemali právo vojsť do vnútra svätyne. Ku kostolíku patrí aj zvonica s tromi zvonmi. Bola postavená v 19. storočí na mieste pôvodnej zvonice z 18. storočia. V interiéri chrámu je fotografovanie prísne zakázané.
Drevený kostolík sv. Paraskievy Potoky
V malebnom prostredí obce Potoky sa nachádza Drevený kostolík sv. Paraskievy. Ich základná konštrukcia pripomína zrub. Pri väčšine sa využívali staré techniky spájania a sú budované bez použitia klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Šindľové strechy zobrazujú spôsobom ukladania najrôznejšie ornamenty. Medzi dekoračnými prvkami možno nájsť kríže a ďalšie predmety z kovu.
Najväčšie zastúpenie drevených chrámov je práve na severovýchode Slovenska. Pôvodne ich bolo okolo tristo, no v dôsledku požiarov či prestavieb na murované sa zachovala asi len pätina z nich. Niektoré sa nachádzajú v obciach, iné boli premiestnené do skanzenov.