Obec Nižný Kručov sa nachádza v okrese Vranov nad Topľou. Uprostred dediny sa nachádza neveľký gréckokatolícky chrám - teda cerkev, zasvätený sv. Kozmovi a Damiánovi a vedľa cintorín. V obci je fara, sídlo gréckokatolíckeho farského úradu s filiálkami Merník a Komárany (a v minulosti aj Nižný Kručov).
Podľa záznamov v obecnej kronike sa spomína rok 1983, kedy sa ukončila úplná rekonštrukcia rímskokatolíckeho kostola v Nižnom Kručove. Po 26 rokoch sa tak stalo zas. Naši kurátori Ing. Ján Paľko a Ján Marcinčin si zobrali na svoje plecia nemalú úlohu a to opäť po toľkých rokoch opraviť náš kostolík. Veľmi cieľavedome ich k tomu povzbudzovala aj naša pani kostolníčka pani Anna Barátová, ktorá sa tiež podieľala na plnohodnotnej práci na kostole. Dodávala ľuďom elán do práce, ale aj milé slová, ktoré neraz povzbudili nejedného z nás.
Veľmi dobrú prácu odviedol aj Jozef Marcinčin st., ktorý celý kostol vymaľoval z vnútra. Pri tom mu pomáhali naši mládežníci: Jozef Marcinčin ml., Daniel Majerník, Ján Dzurko. Lavice opravili a premaľovali Pavol Marcinčin ml. a Ján Šugar. O vnútorné poumývanie kostola sa zaslúžili ženy: Božena Marcinčinová, Irena Hermanovská, Mária Dutkovičová, Anna Barátová, Anna Magurová, Danka Kovaľová, Helena Maťašová, Helena Musáková, ale treba poďakovať aj pani Viere Imrichovej, ktorá dala do poriadku anjelov.
Chcem tiež poďakovať aj pánovi Jánovi Mackovi (hasič) aj jeho pani manželke Anne, ktorí tiež pomáhali pri vnútorných prácach a pričinili sa tak o rekonštrukciu nášho kostolíka. Na vonkajších prácach na kostole sa pričinili: Pavol Marcinčin st., Milan Musák, Pavol Imrich, Ján Marcinčin, ...atď. Chcem poďakovať všetkým, ktorí sa zúčastnili brigády betónovania, ďalej všetkým, ktorí poupratovali a pokosili okolie kostola, aj tým najmenším: Jurkovi Majerníkovi, Janíkovi Hermanovskému a Jožkovi Kruschovi.
Celú strechu na kostole nám namaľovali maliari, ktorí prišli až z Ukrajiny, ktorých sme už museli zaplatiť, ako aj pánovi, ktorý odvodnil celý kostol lepenkou. Chcem poďakovať všetkým dobrým ľuďom, ktorí sa podieľali na prácach v kostole, ale aj všetkým Vám, ktorým nie je ľahostajný život, okolie a celkovo prostredie v našej obci.
Ďakujem aj Vám, ktorí ste prispeli na kostol finančnou čiastkou, za ktorú sa dal opraviť obraz, nakúpili sa farby, zakúpili sa plastové okná a mali sme aj na vyplatenie cudzích pracovníkov. Oceňujem aj pomoc našej mládeže a to hlavne tým, ktorí pochopili nutnosť tejto rekonštrukcie kostola.
Za dokončovacie práce a to za coklík okolo kostola z vonkajšej strany kostola sa patrí poďakovať nášmu dobrému občanovi Ľubomírovi Marcinčinovi, ktorý práce urobil sám a tiež bez honoráru-zadarmo. Zásluhou Vás, ktorí ste prišli pomôcť sa nadvihol aj kríž pred kostolom, namaľoval a opravil. Prepáčte mi ak som niekoho nespomenula, prípadne som na neho zabudla.
Cieľ, ktorý sme si dali a ku ktorému nás niekedy poháňali naši kurátori, je splnený a po toľkých rokoch je opäť zrekonštruovaný náš Kručovský kostolík zasvätený Premeneniu Pána a tentokrát aj s pitnou vodou, ktorá doposiaľ v kostole nebola. Opäť sa píše história obce a ja som hrdá na svojich občanov, ktorí vedia pochopiť, že sám človek nedokáže nič, ale skupina dobrých ľudí dokáže veľa. Škoda len, že v tej skupine je nás málo.......... Touto cestou sa Vám chcem všetkým v závere ešte raz poďakovať za poskytnutú pomoc.
Najstaršou dodnes stojacou stavbou v Kručove je chrám sv. Paraskievy. Ide o barokovo - klasicistickú stavbu postavenú okolo roku 1783, ktorá nadviazala na staršiu stavbu. Ide o derivátny typ východoslovenských trojpriestorových kostolov, ktoré majú presbytérium, centrálne chápanú loď a otvorené podvežia, ktoré je označované aj ako babinec.
Nie celkom tradične je koncipované presbytérium, ktoré nemá štvorcový tvar, ale je v podobe polkruhovitej veľkej apsidy. V lodi kostola sú dve polia tzv. pruskej klenby, s klenbovými pásmi, ktoré dosadajú na rímsy nástenných pilierov. Fasády majú polkruhovité, barokové okná, miernym oblúkom sú zakončené aj okná vo veži. Samotná veža si zachovala pôvodne barokovú strechu. Kostol počas jednotlivých období prechádzal viacerými zmenami.
Zaujímavé sú i zvony, ktoré sú umiestnené vo zvonici chrámu. Ten najstarší pochádza z druhej polovice 17. storočia je zdobený dekórom kvetov a listov, a odlial ho, ako na to upozorňuje nápis na ňom, zvonár Matej Ulrich z Prešova. Tento zvon ako jediný prečkal obdobie prvej svetovej vojny, keď sa väčšina zvonov využila ako cenný zdroj surovín.
Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Roztavili sa a vyrobili sa z nich zbrane. Ďalšie zvony, ktoré je v súčasnosti v Kručove, sú podstatne mladšie. Odliali ich v roku 1923. Väčší z nich, zasvätený sv. apoštolom Petrovi a Pavlovi, venovali chrámu spoločne majetnejší obyvatelia obce. Konkrétne Michal Mašlej, Michal Krucik a Michal Dzurjanin. Zvon odliali v tom čase známa dielňa bratia Buchnerovci pracujúca v Košiciach.
Partnerstvo s Jaroslawom
Obec Nižný Kručov v okrese Vranov nad Topľou a Starostwo Powiatowe w Jaroslawiu vstúpili do partnerstva. Dohodu podpísala starostka Vladimíra Hermanovská (KDH) a za poľskú stranu Jerzy Batycki. NIŽNÝ KRUČOV. Zámer nie je náhodný.
Vtedajší zemepán Štefan Kručay viedol totiž z poverenia Františka Rákociho II. tajnú dvornú kanceláriu v poľskom Jaroslawi. Z nej vybavoval diplomatické záležitosti v zahraničí. „V roku 1712 uzavrel dohodu s kňažnou mesta Jaroslaw Sienavski-Lubomirskou. K podpísaniu tejto dohody nedošlo hneď. Štefan Kručay musel kňažnú presviedčať niekoľko rokov. Pôsobením Štefana Kručaya v Jaroslawi ho spoznali viacerí významní ľudia, ktorí si ho vážili pre jeho rozvážnosť, múdrosť, ale hlavne ľudskosť,“ povedala o historických udalostiach starostka Vladimíra Hermanovská (KDH).
Zemepán zomrel v roku 1747 vo veku 80 rokov v budove jezuitského kolégie v Jaroslawi. Jeho pomiatke preukázali veľkú česť tým, že ho pochovali v kostole svätého Jána uprostred jezuitského kostola. Hrobka je v kostole svätého Jána dodnes. Spája ich teda história, na ktorú chcú súčasníci nadviazať spoločnými aktivitami. Tie zatiaľ obaja starostovia nešpecifikovali.
5.7.2012 obec Nižný Kručov, v zastúpení Bc. Vladimírou Hermanovskou, starostkou obce podpísala cezhraničnú spoluprácu s poľským partnerom Starostwo Pawiatowe w Jaroslawiu,v zastúpení Jerzy Batycki, starosta powiatu Jaroslawskiego. Podpísaním tejto spolupráce sa chce obec uchádzať o realizácu mikroprojektu pod názvom: "Partnerstvo bez bariér" , na základe vyhlásenej výzvy PSK, prioritná os III Podpora miestnych iniciatív.
Z histórie Obce Nižný Kručov sa dozvedáme, že obec mala s mestom Jaroslaw v Poľsku už spoluprácu v roku 1712, kedy Štefan Kručay, ktorý bol z rodu Kručayovcom najvýznamnejší zemepán obce , bol poverený vedením tajnej dvornej kancelárie Františka Rákocziho II v Poľskom Jaroslawe, kde spravoval majetok Františka Rákocziho II a vybavoval diplomatické záležitosti v zahraničí.
V roku 1712 uzavrel dohodu Štefan Kručay s kňažnou mesta Jaroslaw Sienavski-Lubomirskou. K podpísaniu tejto dohody nedošlo hneď, ale Štefan Kručay kňažnú Jaroslawi presviedčal niekoľko rokov. Pôsobením Štefana Kručaya v Jaroslawi ho spoznali viacerí významní ľudia, ktorí si ho vážili pre jeho rozvážnosť, múdrosť, ale hlavne ľudskosť. Dňa 4.4.1747 vo veku 80 rokov Štefan Kručay zomrel, verný priateľ a radca Františka Rákociho II, v budove jezuitského kolégie v Jaroslawe. Jeho pomiatke preukázali veľkú česť tým, že ho pochovali v kostole svätého Jána uprostred jezuitského kostola v Jaroslawe. Táto hrobka v kostole svätého Jána je tam aj dnes, ale v časoch moru a cholery bola zaliata betónom a pokrytá dlažbou.
Ďalšie kultúrne aktivity v obci
Významnou kultúrnou aktivitou v obci je činnosť Záujmového združenia na obnovu folklóru, ľudových tradícií a remesiel Kňahinka. Ustanovujúca schôdza záujmového združenia sa konala 24. 3. 2000. Sila tohto ZZ bola predovšetkým v jeho kolektívnom poňatí a súdržnosti.
Za obdobie existencie sa v ZZ Kňaninka vystriedalo viacero členov - obyvateľov obce. Záujmové združenie Kňahinka rozšírila aj ľudovú hudbu, ktorá hrá v zložení: Kertis Radoslav, Čikot Juraj, Mgr.
V r. Prvá písomná podoba obce bola v roku 1327 Cruchow. V ďalších rokoch sa vyskytla v rôznych obmenách takto: 1373 - de Kruchou, 1390 - Kruchow, 1477 - Crwcho, 1549 - Crwchov, v 17.storočí Új-Krucsó, 1773 - Krocžov, 1808 - Uherský Kručow, 1839 - Magyarkrúcsó, 1920 - Kručov, 1927 - Uhorský Kručov a od roku 1946 až dodnes Nižný Kručov.
Obec má vlastný erb a vlajku. Historický odtlačok pečate sme našli v Zemplínskom archíve v Satoraljaújhely.
Podľa úradných štatistík a výkazov napríklad v roku 1862 žilo v Kručove 30 rímskych katolíkov, 24 gréckych katolíkov a 57 evanjelikov. Dvaja tunajší obyvatelia boli iného vierovyznania. V rámci sčítania obyvateľstva v roku 2001 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 14 rímskokatolíkov, 180 gréckokatolíkov, 48 pravoslávnych. V roku 2011 sa prihlásilo k svojmu vierovyznaniu: 12 rímskokatolíkov, 168 gréckokatolíkov, 35 pravoslávnych.
Prehľad historických udalostí
Nasledujúca tabuľka poskytuje stručný prehľad dôležitých udalostí v histórii obce a jej kostola:| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1327 | Prvá písomná zmienka o obci (Cruchow) |
| 1712 | Štefan Kručay uzatvára dohodu s kňažnou Jaroslaw Sienavski-Lubomirskou |
| 1747 | Úmrtie Štefana Kručaya v Jaroslawe |
| 1783 | Postavenie barokovo-klasicistického chrámu sv. Paraskievy |
| 1983 | Ukončenie rekonštrukcie rímskokatolíckeho kostola |
| 2012 | Podpísanie cezhraničnej spolupráce s poľským partnerom Starostwo Pawiatowe w Jaroslawiu |
Dúfame, že tento článok poskytol komplexný pohľad na históriu a súčasnosť kostola v Nižnom Kručove, ako aj na dôležité aspekty života v obci.