Kostol Kráľovnej anjelov: Historický a architektonický skvost Levoče a Čížika

Kostol Kráľovnej anjelov je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou a unikátnou architektúrou. Tieto kostoly, nachádzajúce sa v Levoči a Čížiku (dnes Sádok), predstavujú dôležité svedectvo o stredovekom a novovekom vývoji Slovenska. V tomto článku sa pozrieme na ich históriu, architektonické zvláštnosti a umelecké hodnoty.

Kostol Kráľovnej anjelov v Levoči

Kostol spolu s priľahlým kláštorom bol podľa tradície postavený v prvej polovici 14. storočia vďaka financiám, ktoré poskytol v roku 1309 gróf Ladislav Dank, ktorý je v literatúre stotožňovaný s magistrom Dončom. Patrí k najstarším gotickým kláštorom na Slovensku. Prvá nepriama zmienka o pôsobení minoritov na Spiši pochádza už z 2. pol. 13. stor., aj keď lokalita prvého rehoľného domu nie je známa. Patril konventuálom/minoritom - menším bratom sv. Františka, ktorí sa venovali predovšetkým duchovnej službe a starostlivosti o chudobných.

Kláštor bol postavený pri západných hradbách Levoče, čo zodpovedalo františkánskemu zvyku zakladať svoje sídla na okraji miest, najmä v blízkosti chudobných štvrtí. Kostol bol pôvodne zasvätený sv. Ladislavovi, neskôr niesol patrocínium Panny Márie Kráľovnej anjelov. Táto sakrálna stavba predstavuje výnimočný príklad gotickej architektúry a bola vybudovaná známou levočskou stavebnou hutou.

Prvotné provizórium pre mníchov koncom 13. storočia tvorilo len niekoľko budov. Bola to menšia murovaná sakrálna stavba, ktorej jadro dnes tvorí kapitulnú sieň, v jej susedstve jednoduché dormitórium (spálňa mníchov) a refektár (spoločná jedáleň). V 20. - 40. rokoch 14. storočia začala rozsiahla výstavba kláštora do dnešnej podoby. Výstavba kláštora zahŕňala novostavbu Kostola sv. Ladislava, ktorého počiatočnú fázu tvorila svätyňa. Na túto stavbu nadväzoval ambit - krížová chodba. Severne od najstaršieho kláštorného kostola bol postavený nový refektár (dnešná recepcia). Nové dormitórium bolo zrejme umiestnené na poschodí nad ním. Staršie dormitórium, teda pôvodná provizórna kláštorná budova, bolo upravené na sakristiu kostola. Dilatačný priestor medzi kostolom a sakristiou bol využitý na schodisko, ktoré dodnes vedie na poschodie kláštora. Zmeny sa dočkal aj najstarší kláštorný sakrálny objekt, ktorý bol prebudovaný na kapitulnú sieň. Stavba všetkých týchto objektov trvala niekoľko desaťročí a mohla byť ukončená okolo roku 1380.

V období reformácie po roku 1544 sa kostol dostal - podobne ako Kostol sv. Ducha na Košickej ulici - dostal do rúk evanjelickej obci v Levoči. Cez reformáciu schátral a bol používaný ako sýpka. Od roku 1691 pripadol do správy jezuitom, ktorí pristúpili k rozsiahlej prestavbe. Poškodený strop s klenbami a stĺpy prerobili v barokovom slohu, no gotické prvky v presbytériu zostali zachované. Barokový interiér kostola vznikol v rokoch 1694 - 1697 v dielni stolára Olafa Vavrinca Engelholma, švédskeho pôvodu. Osobitnú pozornosť si zasluhuje monumentálny hlavný oltár, v ktorom sa spája gotická socha Madony z 15. storočia s barokovými plastikami uhorských kráľov a jezuitských svätcov. Pomenovanie Čierny kostol pochádza z čierno-zlatého lakovania mobiliáru, ktorý mal imitovať vzácny mramor. Podobne aj interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb. Ide o ojedinelé vyobrazenie, keďže Duch Svätý je tu zobrazený ako mladý človek. Takáto ikonografia bola neskôr zakázaná a nahradilo ju vyobrazenie Ducha Svätého ako holubice.

Krížová chodba kláštora minoritov v Levoči, tzv. ambit, je vzácnym príkladom stredovekej kláštornej architektúry, aká bola bežná v celej Európe. Štvorstranné chodby s otvorenými arkádami, obklopujúce tichý rajský dvor, vytvárali symbolickú hranicu medzi svetom za múrmi a vnútorným životom komunity. Ambit nebol len miestom rozjímania - slúžil aj na liturgické procesie a duchovné slávenia - čo dokazuje napríklad pastofórium vo východnom krídle či zachované nástenné maľby. Rajský dvor uprostred mal evokovať stratený raj - miesto pokoja, nevinnosti a duchovnej harmónie. Mnísi tu nachádzali priestor na tichú meditáciu. Ako vyzeral levočský dvor v stredoveku, dnes nevieme, no určite v ňom rástla okrasná i úžitková zeleň. V niektorých kláštoroch bývali uprostred dvorov fontány alebo studne, no v Levoči sa ich existencia nepotvrdila. Stavba krížovej chodby prebiehala od 20. do 40. rokov 14. storočia, paralelne s výstavbou Kostola sv. Ladislava. Na severe k ambitu pribudol refektár a nad ním dormitórium. Tieto priestory nesú stopy vplyvu rakúskej podunajskej architektúry a patria k najcennejším častiam kláštorného komplexu. Levočský ambit jedinečnou pamiatkou tohto druhu na Slovensku.

Kostol Kráľovnej anjelov v Levoči

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Čížiku (Sádok)

Farský kostol Panny Márie kráľovnej anjelov vo včasnostredovekej osade Čížik (Sádok) predstavuje mimoriadne cenný architektonický objekt, ktorý prekonal v priebehu stredoveku zaujímavý vývoj. Na základe vývinu cirkevnej organizácie na Ponitrí možno jeho počiatky predpokladať v druhej polovici 11., resp. najneskôr na začiatku 12. storočia. V súlade so zásadami budovania siete fár v období včasného stredoveku vznikol kostol v dominantnej (opevnenej) polohe, aby mohol slúžiť pre viacero osád na dolnom toku riečky Vyčomy.

Ako farský kostol slúžil pre 6 osád (okrem samotného Čížika aj Klátová Nová Ves, Janova Ves, Bošany, Praznovce a Krnča). Počet filiálnych osád sa neskôr ešte rozšíril o Baštín, Kutňu a Horňany, ktoré vznikli v priebehu 14. stor. Z obdobia 12. a prvej polovice 13. stor. nemáme o kostole Panny Márie žiadne písomné správy. Začiatkom 40. rokov 13. storočia došlo pravdepodobne k čiastočnej deštrukcii kostola. Stalo sa tak už v prvej fáze príchodu Tatárov na juhozápadné Slovensko, t. j. na jar roku 1241. Cestou Tatári plienili okolitý vidiek a zrejme sa dostali aj do bezprostrednej blízkosti Čížika, kde vypálili aj starú osadu zvanú Hrdovič, ktorú sa podarilo znovu osídliť až v priebehu niekoľkých desaťročí. Vďaka tejto okolnosti získala aj nový názov v podobe Nová Ves. Stredné Ponitrie sa z tatárskeho plenu pomerne rýchlo zotavilo a spôsobené škody sa postupne odstraňovali. To sa zrejme týkalo aj kostola Panny Márie.

Koncom 13. a začiatkom 14. storočia sa konečne objavujú aj prvé písomné pramene o dávno existujúcom Čížiku, jeho majiteľoch i farskom kostole Panny Márie. Prvá z nich pochádza z roku 1295, keď sa pri predaji Novej Hornej Vsi (dnešnej Janovej Vsi) spomínajú ako susedia hradní vojaci Nitrianskeho hradu Števko, Roman a Juraj. Svetskými patrónmi kostola boli až do začiatku 14. stor. hradní vojaci (jobagióni) sídliaci v povodí Vyčomy. V priebehu prvej polovice 14. stor. sa ako noví vlastníci Klátovej Novej Vsi a Sádku presadili príslušníci novoveskej vetvy Diviackovcov, ktorí sa stali aj novými patrónmi kostola.

Reformačné nepokoje šíriace sa v 16. storočí i na vidieku zasiahli aj do interiéru kostolíka. Vizitácie z rokov 1559 a 1561 zaznamenávajú, že fara bola v tom čase neobsadená a z cenností tu zostal iba jeden kalich a jeden ornát. Predpokladáme tiež, že tu mohli byť aj najpotrebnejšie bohoslužobné knihy. Viac podrobností o stave a zariadení kostola v Sádku prináša vizitácia z roku 1700. Uvádza sa, že bol zasvätený Panne Márii kráľovnej anjelov a krátko predtým strechu pokryli novým šindľom, pretože starý sa už rozpadával. Rovný strop kostolnej lode bol z dreva. V kostole stála kamenná kazateľnica s drevenou farbami ozdobenou strieškou. Nachádzal sa tu (dočasne) starobylý oltár sv. Martina (prinesený sem z Bošian), ďalej maľovaný (maľbami ozdobený) drevený chór a prikrývadlá na antipendium. V kostolnej veži pokrytej murovanou helmicou sú 2 zvony. Vo vizitácii z roku 1731sa spomína jediný oltár zasvätený Panne Márii (oltár sv. Martina sa zrejme znovu vrátil do Bošian). V kostole sa ešte nachádzala kamenná kazateľňa a drevený chór. Vizitácia z roku 1755 uvádza, že v elegantne vymurovanej veži sa nachádzali 2 zvony. Jeden z nich však bol puknutý. V kostole sa opatroval starý strieborný a pozlátený kalich s patenou (miska na hostiu), ostatné veci potrebné pri slúžení omše sa prinášali z Bošian.

V druhej polovici 19. storočia chodili Horným Uhorskom členovia maďarskej pamiatkovej komisie, ktorí zakresľovali a zapisovali historické pamiatky. Medzi prvými známymi bol Ferencz Drahotuszky, ktorý v júli roku 1876 vyhotovil dve kresby kostolíka a jeden pôdorys a okrem kresieb prispel aj krátkym článkom o histórii a opise kostola. kostole sa zmieňuje, že je v dobrom stave vďaka tomu, že tunajšia šľachtická rodina Bacskadyovcov pri kostole pochovávala svojich predkov, a preto sa starajú o pietne miesto. Drahotuszky píše, že omietka zo stien kostola je opadaná, pretože kostol je situovaný na kopci a je vystavený búrkam. O jedenásť rokov neskôr prichádza József Könyöki, ktorý vo svojich perokresbách zdokumentoval veľký počet hradov a kostolov na území dnešného Slovenska. Kostolík v Sádku krátko opísal a zakreslil ešte s pôvodnou, čiastočne zdeštruovanou ohradou. Ku kresbe pôdorysu kostola zachytil aj pôdorys karneru.

Zďaleka dominujúca stavba kostola sa vyníma na vrchole kopca Chríb vo východnom okraji osady Sádok, dnes miestnej časti obce Klátova Nová Ves. Na základe archeologických nálezov v okolí kostola sa predpokladá, že táto jednoloďová stavba s pravouhlým presbytériom, sakristiou a mohutnou predstavanou západnou vežou vznikla na mieste staršieho včasnostredovekého hradiska zvaného Čížik, ktoré nadviazalo na praveké osídlenie z obdobia lengyelskej kultúry. Mladšie stredoveké archeologické nálezy z tejto lokality a nedávny výskum identifikujúci viacero románskych etáp vývoja kostola umožňujú očakávať vznik jeho najstarších častí najneskôr v 12. Aj ďalšia, v poradí tretia románska prestavba z 2. polovice 13. storočia bola zameraná na zväčšenie plochy sakrálnej stavby. Tento krát ju rozšírili z južnej strany o prístavbu nízkej bočnej lode s funkciou bočnej kaplnky, presvetlenej malými polkruhovými okienkami. Niekedy na sklonku 13. storočia sa v rámci 4. stavebnej etapy dvojloďový interiér kostola zjednotil do priestranného jednolodia presvetleného od juhu novými vysokými oknami. Okná mali dekoratívne kamenné ostenia zakončené trojlístkami, tzv. „mníškami“. Rovnakými okennými otvormi vtedy od východu presvetlili aj novú priestrannejšiu a dodnes stojacu pravouhlú svätyňu kostola. Tá nahradila staršie malé románske presbytérium, pričom južnejšia polvalcová apsida zostala zachovaná.

Mladšie stredoveké prestavby 14.-15. V období konca 16. až konca 17. storočia, kedy bol kostol v rukách evanjelikov, boli jeho múry vo veľmi zlom stave. Staticky narušená južná stena lode bola preto podopretá nárožnými piliermi a južná narušená apsida bola odstránená. Kostol vtedy získal aj novú dominantu, mohutnú hranolovú vežu zakončenú murovanou helmicou. Vežu pristavali do stredu západného priečelia a situovali do nej hlavný vstup využijúc kamenné články staršieho rozobratého románskeho portálu. Prestavané okná na fasádach vyzdobili omietkovými maľovanými rámami, tzv. paspartami, a v interiéri pribudla dekoratívna drevená empora. Vizitácia z roku 1778/79 konštatuje, že kostol sa podobá ruine. Zlý stav stavby zotrval i v 19. storočí, kedy vo východnom susedstve chrámu ešte stála malá kostnica.

V rokoch 1957-58 boli obnovené fasády a zrekonštruovaný okružný múr vymedzujúci dodnes funkčný cintorín. Obnova kostolíka v 20. a 21. Na začiatku 20. storočia bol kostolík funkčný a plnil svoj pastoračný účel. V roku 1933 bol podľa záznamov údajne za kostolom na východnej strane prebúraný vchod do krypty, ktorý bol prístupný verejnosti až do roku 1957. Vo februári 1952 urobil v tejto zosunutej krypte archeologický výskum O. Krupica. Keď prehnila šindľová krytina strechy a začala zatekať voda do objektu, pokryli strechu v roku 1935 novým šindľom. O dva roky neskôr, v roku 1937opravili objekt zvonka (nespomína sa, o aký druh opravy šlo) a v kostole bola položená tehlová podlaha. Dňa 5. Predbežný odhad na tieto práce činil 80 000 Kčs. S opravami sa začalo už v tom roku a v nasledujúcom roku 1958 boli opravy ukončené. Obnovili sa fasádne omietky na kostole a na oporných pilieroch, znemožnil sa prístup do krypty, interiér nanovo vymaľovali a okolo kostola urobili ohradový múr. ž očistili na kameň od vápenných náterov oba vstupné románske portály a portál sakristie rozšírili emporu v jej strednej časti. V správe z farského úradu v Klátovej Novej Vsi sa uvádza, že v roku 1984 bola strecha na mnohých miestach núdzovo pokrytá lepenkou, aby voda nezatekala do vnútra kostola. Zlý technický stav objektu sa skonštatoval až v roku 1985 v rámci revízie stavu nehnuteľných kultúrnych pamiatok. roku 1988 Pamiatková správa začala vykonávať podrobnejšie prieskumy a PhDr. Peter Jurkovič vypracoval Pamiatkový zámer obnovy. Predbežný odhad na pamiatkovú obnovu kostola určili na cca 3 mil. Kčs. Obnova však nebola zahájená a v roku 1991 bol objekt Ústavom pamiatkovej starostlivosti v BA zaradený medzi objekty pamiatkového fondu v havarijnom stave. O kostolíku sa konštatuje, že: „proces devastácie neudržiavaním pamiatky v dobrom stave dosiahol stupeň vysokého ohrozenia objektu.

Dňa 21. mája 1992 Štátny fond kultúry Pro Slovakia poskytol finančný prostriedok vo výške 700 000 Sk na obnovu strechy. V júni roku 1992 vypracoval statický výpočet krovu strechy a železobetónového podkrovného venca Ing. M. Klokner (zodpovedný projektant Ing. Kohút) z firmy Prodis v Bratislave. Dňa 29. 7. 1993 ObÚŽP v Partizánskom vydal stavebné povolenie na opravu strechy a statického zabezpečenia kostola. V tom istom roku došlo ku výmene strechy a stropu a pri tej príležitosti múry kostola staticky zabezpečili železobetónovým podkrovným vencom. V januári 1994 Obvodný úrad životného prostredia v Partizánskom vydal Kolaudačné rozhodnutie, v ktorom povoľuje užívanie stavby. V roku 1994 sa uskutočnila výmena vchodových dverí, ktorá mala za cieľ zabezpečiť bezpečnú uzamykateľnosť objektu. V rámci sanačných prác, ktoré mali odblokovať vplyv nežiaduceho zavlhovania stavebnej konštrukcie kostola, vykopali v máji 1996 po obvode stavby drenážny kanál ( hl. 60 cm a š. 60 cm). Tento odvzdušňovací kanál mal slúžiť na uloženie drenáže a vybudovanie odkvapového chodníka. Ing. M. Pichová vypracovala (júni r. 1996) sanačný projekt na úpravu základového muriva proti vlhkosti. Na dokončenie odvlhčovacieho projektu finančné prostriedky nezvýšili. Od r. 2006 sa vykonávajú postupné reštaurátorské práce pre zachovanie tejto mimoriadnej kultúrnej pamiatky pre budúce generácie. Národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963.

Rímskokatolícky Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov je jednoloďová jednovežová stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom presbytéria. Pôvodne renesančný kostol bol postavený v roku 1668 na starších stredovekých základoch. V polovici 18.storočia bol barokovo upravený. Baroková kazateľnica aj s oltárom je súčasná. Rokokové svietniky sú z 2.tretiny 18.storočia. Voľný závesný obraz Madony je barokový, olejomaľba na dreve je z konca 17.storočia.

Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov v Čížiku (Sádok)

Architektonické a umelecké zvláštnosti

Kostoly Kráľovnej anjelov v Levoči a Čížiku (Sádok) sa vyznačujú niekoľkými architektonickými a umeleckými zvláštnosťami:

• Gotické prvky: V Levoči sa zachovali gotické prvky v presbytériu, úchvatné kružby okien, hlavice a pätky klenieb.
• Barokové prestavby: Interiér kostola v Levoči bol prestavaný v barokovom slohu v 17. storočí, s monumentálnym hlavným oltárom.
• Stredoveké fresky: Interiér kostola a sakristie v Levoči je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva.
• Románske prvky: Kostol v Čížiku (Sádok) má románske prvky z 12. storočia, s viacerými etapami vývoja a prestavieb.
• Renesančné a barokové úpravy: Veža kostola v Čížiku (Sádok) bola pristavaná v renesančnom štýle a neskôr upravená v barokovom slohu.

Vývoj a obnova kostola v Čížiku (Sádok)

Počiatky kostolíka siahajú na začiatok 12. storočia a možno aj hlbšie do minulosti. Vznikol ako farský chrám slúžiaci pre viacero okolitých dedín a osád. Polozrúcaný objekt, z ktorého sa zachovali dnes už len severné múry lode a svätyne, obnovili okolo polovice 13. storočia. Loď bola predĺžená západným smerom a doplnená emporou, na ktorú nadväzovala veža. Už koncom 13. storočia však dvojlodie zrušili a priestory lodí zjednotili. Kvôli lepšiemu osvetleniu prerazili na južnej strane nové okná už gotického tvaru. Južným smerom rozšírili aj románsku svätyňu, apsida bývalej bočnej lode však zostala ešte zachovaná.

V takejto podobe pretrval kostolík nasledujúce storočia, až kým sa nepristúpilo v 17. storočí k renesančnej prestavbe. Tú podnietil najmä zlý stav statiky objektu. Preto zbúrali polkruhovú apsidu a k nárožiam lode z južnej strany doplnili oporné piliere. Románsku vežičku nad emporou nahradili mohutnou predstavanou vežou s murovanou helmicou. Koncom 18. storočia i v nasledujúcich desaťročiach kostolík chátral, obnovy sa dočkal až v druhej polovici 19. storočia a neskôr i viacerých v priebehu 20. storočia. Na prelome storočí bol však už opäť v havarijnom stave, čo podnietilo v roku 2002 vznik občianskeho združenia Slovacia Incognita, ktoré začalo záchranu kostolíka. Obnovu exteriéru dokončili v roku 2009.

V roku 2009 dostal kostolík novú fasádu a v rokoch 2009 - 2011 sa reštaurovali fresky v presbytériu. Následne sa začalo s prácami na maľbách v lodi. Kostolík patrí farnosti Rímskokatolíckej cirkvi v Klátovej Novej Vsi a slúži ako filiálny chrám. Od roku 2002 sa tu realizuje komplexná obnova, ktorú realizuje OZ Slovacia incognita.

Zaujímavosti

• Kopec, na ktorom kostolík stojí, sa volá Chríb. Toto meno nesú lokality spojené so stredovekým slovanským osídlením a na Slovensku ich existuje niekoľko desiatok.
• V exteriéri sa zachovalo viacero okien z rôznych období, časť z nich, objavená pri poslednej obnove fasád, však nebola prezentovaná.
• Na veži je kruhové okno osadené kamennou rozetou.
• Do kostolíka sa vstupuje zo západu cez renesančnú vežu. Pri jej výstavbe však vytvorili portál z častí pôvodného románskeho. Rovnaký nájdeme aj v podveží, osadený v bývalom západnom priečelí lode. Pôvodne šlo o jeden ústupkový portál s dvoma stĺpikmi vložených v dvoch ústupkoch.
• V presbytériu sa zachovala nika s trojuholníkovým ukončením.
• Prieskum v roku 2007 odkryl freskovú výzdobu v interiéri, najstaršiu etapu ktorej datujú v prípade presbytéria už do prvej polovice 13. storočia (objav fragmentov románskej omietky s freskovou výzdobou - časť tváre, detail krídla) a v prípade lode do obdobia prelomu 15. a 16. storočia.
• Odkrytie fresiek bolo ocenené výročnou cenou revue Pamiatky a múzeá za rok 2011 v kategórii objav - nález.
• Dominantou výmaľby presbytéria v ranogotickej etape bol obraz Ježiša Krista v mandorle na valenej klenbe, ktorý dopĺňajú postavy anjelov a symboly štyroch evanjelistov.
• Na južnej stene lode (pri víťaznom oblúku zbúranej apsidy) sa našla monumentálna maľba sv.

Sádok tvorí dnes časť obce Klátová Nová Ves a leží cca 11 km východne od Topoľčian. Kostolík je neprehliadnuteľný, vidieť ho už od obce Bošany. Stojí na kopci v ohradenom areáli cintorína, prístupný je len poľnou cestou.

Ďalšie sakrálne stavby v okolí

Okolie Levoče a Klátovej Novej Vsi je bohaté na historické a sakrálne pamiatky. Medzi ne patria:

• Románsky Kostol sv. Michala v Klížskom Hradišti: Kostolík bol postavený pravdepodobne miestnymi šľachticmi a nachádza sa v Klížskom Hradišti, čo je miestna časť Veľkého Klíža.
• Zrúcanina kostola na Vrchhore: Miesto, kadiaľ viedla cesta spájajúca Skýcov a Klížske Hradište, nám ponúka hneď niekoľko historických zastávok.
• Kostol v Maduniciach: Kostol bol postavený v rokoch 1799 až 1806 a je zasvätený Narodeniu Panny Márie, Kráľovnej anjelov.
• Kostol sv. Mikuláša v Domaniži: Rímsko-katolícky kostol, zasvätený sv. Mikulášovi, stojí na úpätí vŕšku Leska, uprostred starého cintorína.
• Bazilika sv. Jakuba v Levoči: Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči a je jedným z najväčších gotických chrámov na Slovensku.

Tieto stavby sú svedectvom bohatej histórie a kultúry regiónu Spiša a Ponitria.

Kostoly Kráľovnej anjelov v Levoči a Čížiku (Sádok) sú cennými pamiatkami, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve Slovenska. Ich architektonické a umelecké zvláštnosti robia z nich významné miesta pre kultúrne a historické bádanie.

tags: #kostol #kralovnej #anjelov