Kostol Kráľovnej pokoja v Prešove a jeho historické korene

Obec Gaboltov sa nachádza v severovýchodnej časti Slovenska, 15 km severozápadne od Bardejova, v údolí potoka Kamenec pod vrchom Busov. Táto oblasť má bohatú históriu, ktorá siaha až do 11. - 12. storočia.

Prvá písomná zmienka o Gaboltove pochádza z roku 1247 a je zaznamenaná v liste uhorského kráľa Bélu IV., adresovanom členom rádu cisterciátov v Bardejove. V tomto liste sa spomína pôsobenie rytierskeho rádu križiakov, známych ako „strážcovia Božieho hrobu v Jeruzaleme“, ktorí sa podpisovali ako „cruciferi de Gaboltho“. Títo križiaci mali materský kláštor v poľskom Miechove a na Slovensko prišli na pozvanie uhorských panovníkov. Predpokladá sa, že títo križiaci mali svoj kláštor aj v Chmeľove.

Historici tvrdia, že križiaci z Chmeľova získali majetok obce Gaboltov už pred rokom 1212. Následne v Gaboltove založili kláštor a postavili kostol zasvätený sv. Vojtechovi, biskupovi a mučeníkovi. Ich kláštor stál na južnom vrchu Busova a bol náboženským a kultúrnym centrom okolia. Z neznámych dôvodov však križiaci v druhej polovici 13. storočia odišli.

Pôsobenie križiakov v Gaboltove môže poukazovať na počiatky úcty k sv. Vojtechovi, ktorý patrí k hlavným patrónom Poľska. Svätý Vojtech ohlasoval evanjelium na území Poľska, kde sú uložené aj jeho relikvie. Podľa tradície sv. Vojtech prechádzal starodávnou soľnou cestou z Uhorska do Poľska cez Gaboltov a Kurovské sedlo. V Gaboltove bola stanica, kde sa vyberalo mýto, čo bolo doložené dokumentom uhorského kráľa Ľudovíta I. z roku 1355. Sv. Vojtech si tu so svojím sprievodom odpočinul a napil sa vody zo studničky, ktorá sa nachádza blízko kostola sv. Vojtecha. Dnes je táto studnička ukrytá v kaplnke zasvätenej sv. Vojtechovi. Schematizmus Košického biskupstva z roku 1938 uvádza, že táto kaplnka je starobylá. Terajšia kaplnka pochádza zo začiatku 19. storočia a pripomína miesto, ktoré posvätil sv. Vojtech. V roku 1891 bola renovovaná.

Vo vnútri kaplnky sa nachádza obraz, ktorý zobrazuje sv. Vojtecha sediaceho pod stromom a požehnávajúceho prameň, z ktorého sa napil. Svätý Vojtech je zobrazený v biskupských insígniách. Na obraze sú tiež dvaja mnísi, ktorí ho sprevádzali na misijnej ceste.

Sv. Vojtech pochádzal z českého rodu Slavníkovcov. Narodil sa okolo roku 956 a mladosť prežil na Libici pod vedením kňaza Radla. Bol veľmi zbožný a dokazoval to skutkami kresťanského milosrdenstva. Študoval v Magdeburce a po návrate do Čiech sa stal pražským biskupom v roku 982. Svoj úrad spravoval s horlivosťou a odstránil zvyšky pohanstva. Pre odpor odišiel v roku 989 do Ríma, kde prežil tri roky v benediktínskom kláštore. Na žiadosť pápeža Jána XV. a kniežaťa Boleslava II. sa vrátil do Prahy a v Břevnove pri Prahe založil prvý benediktínsky kláštor v roku 993. Pre nové spory sa Vojtech znovu zriekol svojho biskupského úradu a odišiel do Uhorska, kde ohlasoval evanjelium a pokrstil knieža Gejzu a jeho syna sv. Štefana, prvého uhorského kráľa. Neskôr odišiel do Poľska a odtiaľ k pohanským Prusom, kde podstúpil mučenícku smrť 23. apríla 997.

História Farského Kostola v Gaboltove

V súčasnosti sa nedá presne určiť, kedy bol postavený prvý kostol v Gaboltove. Farský kostol má svoje počiatky v období pôsobenia križiackeho rádu v Gaboltove. Bol postavený v gotickom štýle a v roku 1370 bol prestavaný. Počiatky dnešného farského kostola sa kladú do prvej polovice 14. storočia. Predpokladá sa, že na jeho mieste kedysi stál starší kostol alebo sakrálny objekt, pravdepodobne kaplnka kláštora.

Gaboltovský kostol má gotickú hranolovú vežu, obdĺžnikovú loď, polygonálne ukončenú svätyňu, pristavenú sakristiu a barokovú kaplnku. V roku 1715 bol upravený v barokovom slohu (kazetový strop pochádza z tohto obdobia), neskôr v tomto slohu upravili aj vežu kostola (dostala cibuľovitú strechu). Gotický portál zostal nedotknutý. Z pôvodnej gotickej architektúry sa zachovali obvodové múry a klenba s rebrami vo svätyni kostola, okná, gotický portál medzi presbytériom a terajšou sakristiou, gotický lomený víťazný oblúk. V lodi kostola sa zachoval aj pôvodný gotický portál na južnej strane.

Dnešný hlavný oltár bol inštalovaný v roku 1715. Tvorí ho stĺpová architektúra s pozlátenou a farebnou ornamentikou. V strede oltára je socha patróna kostola, sv. Vojtecha, ktorý drží v ľavej ruke dvojramenný kríž a pravou rukou žehná veriacich. Sochy sv. Petra a Pavla symbolizujú apoštolskú činnosť, sochy sv. Juraja a sv. Michala archanjela poukazujú na úlohu sv. Vojtecha pri obrane práv a cirkevných záujmov, sochy uhorských kráľov sv. Štefana a sv. Ladislava pripomínajú zásluhy sv. Vojtecha.

Ľavý bočný oltár je barokový s manieristickými prvkami a je zasvätený Panne Márii Škapuliarskej. Pochádza z druhej polovice 18. storočia. Na oltári je obraz Panny Márie Škapuliarskej a obraz sv. Jozefa, ženícha Panny Márie. Oltár bol postavený z iniciatívy členov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej. Centrálny obraz Panny Márie je vysoký 137 cm. Panna Mária drží vo svojich rukách malého Ježiša. Na hlave má striebornú korunu a okolo nej je dvanásť pozlátených hviezd. Pri nohách Panny Márie kľačí Šimon Stock, ktorý k nej vystiera ruku, aby prijal škapuliar. Udalosť sa uskutočnila 16. júla 1251, keď sa Šimonovi Stockovi zjavila Panna Mária a podala mu škapuliar so slovami: „Milý syn môj, vezmi tento škapuliar svojho rádu, odznak môjho bratstva pre teba a pre všetkých karmelitánov ako mimoriadne znamenie milosti. Kto v ňom zomrie nezakúsi večný oheň.“

Pravý bočný oltár je postavený v barokovom štýle a je zasvätený Čenstochovskej Panne Márii. Postavili ho počas renovácie kostola v roku 1715. Dôvodom pre postavenie tohto oltára s týmto ideovým zameraním bol fakt, že kostol, v ktorom bol postavený, je zasvätený svätcovi, ktorý patrí k hlavným patrónom Poľska. Okrem obrazu Panny Márie tu znova nachádzame plastiku sv. Vojtecha.

Oltár sv. Rozálie je postavený v ranobarokovom slohu. Pochádza z druhej polovice 17. storočia. Jeho súčasťou je obraz sv. Antona Paduánskeho a obraz sv. Rozálie zo začiatku 19. storočia.

Kaplnky v Gaboltove

V roku 1925 bola neďaleko obce postavená kaplnka Narodenia Panny Márie. V roku 1932 bola postavená veľká kaplnka nazvaná Capella Pacis zasvätená úcte Krista Kráľa. O výstavbe tejto kaplnky sa uvažovalo už skôr. Na výstavbu kaplnky Kráľovnej pokoja prispela veriaca katolíčka z Ameriky Anna Ratti. Svojimi darmi na výstavbu tejto kaplnky prispeli aj veriaci z Gaboltova a pútnici. Kaplnka bola postavená na pamiatku padlých v čase prvej svetovej vojny. K renovácii tejto kaplnky došlo v roku 1986 a najnovšia renovácia sa uskutočnila v roku 2005. Vo všedné dni sa v nej slúžia sv. omše.

V Gaboltove sa nachádzajú aj ďalšie kaplnky: kaplnka Sv. Jána Nepomuckého, kaplnka sv. Kríža a kaplnka Lurdskej Panny Márie.

Hoci sa dá predpokladať, že Gaboltov jestvoval ako samostatná farnosť už v čase pôsobenia križiakov, prvá historicky doložená správa o jestvovaní Gaboltova ako farnosti je až z obdobia katolíckej reformácie. Pravdepodobne v čase protestantskej reformácie v 16. storočí zanikla v Gaboltove katolícka fara, a jej miesto zaujali protestanti. Schematizmy Košickej diecézy uvádzajú rok 1660 ako rok zriadenia farnosti Gaboltov. Hoci dokumenty uvádzajú tento rok ako rok zriadenia farnosti, predsa už skôr v Gaboltove pôsobili katolícky kňazi v duchovnej správe. V roku 1656 tu pôsobil P. Ján Pilárik.

Náboženský život a púte v Gaboltove

V 18. storočí sa v Gaboltove stabilizoval náboženský život v katolíckom duchu. O jeho kvalite sa dozvedáme predovšetkým z kanonických vizitácií farnosti. V druhej polovici 18. storočia boli púte integrálnou súčasťou duchovného života veriacich Gaboltova. Prichádzali sem pútnici z okolitých farností a veriaci z Gaboltova putovali zas do okolitých farností. V tomto čase nešlo o veľké púte, ako je tomu dnes.

Zo správy gaboltovského farára Mateja Harucha (okolo roku 1750) sa dozvedáme o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej. Uvádza sa v nej, že bolo založené pred štyridsiatimi rokmi z iniciatívy vtedajšieho gaboltovského farára. Hlavnú zásluhu na jeho založení mali bosí karmelitáni z Krakova. V podkladoch pre oficiálny dokument kánonickej vizitácie farnosti, ktorú vykonal jágerský biskup Karol Eszterházy dňa 11. júla 1775, o Bratstve Panny Márie Škapuliarskej nachádzame poznámku, že bolo založené v roku 1706. Gaboltovskému kostolu boli udelené aj úplné odpustky, ktoré povolil pápež Klement XI. (1700 - 1721). Odpustky sa vzťahovali aj na nečlenov Bratstva Panny Márie Škapuliarskej, ktorí navštívili v deň Panny Márie Karmelskej - 16. júla.

V štatútoch Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa uvádza, že jeho predstaveným je gaboltovský farár. Ten má právo prijímať do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej nových členov. Táto tradícia sa zachováva až dodnes. Do Bratstva Panny Márie Škapuliarskej sa každoročne prijímajú noví členovia pri príležitosti púte ku Karmelskej Panne Márii. Púte sa konajú vždy v nasledujúcu sobotu a nedeľu po sviatku Panny Márie Karmelskej teda po 16. júli. Do Gaboltova z tejto príležitosti prichádza mnoho pútnikov takmer z celého Slovenska, z ktorých mnohí putujú peši.

Z rozhodnutia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča dňa 1. júla 2001 pozval pátrov redemptoristov, aby spravovali toto pútnické miesto. Pred príchodom pátrov redemptoristov tu veľmi požehnane účinkovali diecézni kňazi, ale pre množstvo pútnikov (len na hlavnú púť Panny Márie Škapuliarskej okolo 30000 ľudí).

Zveľadiť toto pútnické miesto znamená, nadviazať na všetko, čo tam už bolo vybudované, a nájsť spôsob, ako dané miesto ďalej rozvíjať. Prejavom tohto zveľadenia je aj púť mužov, ktorá sa koná každý rok v polovici augusta (po púti Rómov). Gaboltov je totiž jediné pútnické miesto na Slovensku, kde je možné vidieť mužov, ako sa spolu modlia a chvália Pána, ako spolu prežívajú sv. omšu, ako sa navzájom povzbudzujú vo viere, ako sa v ich srdci zapaľuje láska ku Kristovi.

Všetkých pútnikov srdečne pozývame na púte do Gaboltova, ktoré sú darom i pozvaním láskavého Boha, aby sme vstúpili do jeho prítomnosti a v nej aj zotrvávali. Zároveň veríme a o to sa aj modlíme, aby každý pútnik, ktorý príde do Gaboltova mohol vo svojom živote zrealizovať to známe - per Mariam ad Jesum (skrze Máriu k Ježišovi).

Jubilejné stretnutie mládeže sa uskutoční v sobotu 8. novembra 2025. Program sa začne o 17:00 v Dóme sv. Alžbety v Košiciach svätou omšou, ktorú bude celebrovať apoštolský nuncius na Slovensku, arcibiskup Nicola Girasoli , kardinál Dominik Duka a pozvaní hostia. Stretnutie bude pokračovať na Alžbetine ulici pred Dómom sv. Alžbety.

Pôstne obdobie v týchto dňoch vrcholí. Kresťania sa duchovne pripravujú na najdôležitejšie sviatky v roku svätou spoveďou. Aj košické farnosti posilňujú pred Veľkou nocou túto službu. V Dóme sv. Alžbety bude k dispozícii viacero kňazov v sobotu (12.4.) od 16.00 do 18.00 hod. a v nedeľu (13.4.) od 14.00 do 18.00 hod. V Kostole Krista Kráľa na Moyzesovej ulici sa bude spovedať na Kvetnú, po novom Palmovú nedeľu (13.4.) v čase od 14.00 do 16.00 hod.

V Kostole Nanebovzatia Panny Márie na Dominikánskom námestí sa bude vysluhovať sviatosť zmierenia nielen v nedeľu od 15.00 do 18.00 hod., ale aj v Svätom, teda Veľkom týždni od pondelka 14. apríla do stredy 16. apríla v časoch od 11.30 do 13.00 hod. a od 17.00 do 18.00 hod.

Kňazi budú spovedať aj v Seminárnom kostole sv. Antona Paduánskeho na Hlavnej ulici, a to v nedeľu od 14.00 hod. a v pondelok a utorok od 16.00 hod. Veriaci sa môžu vo Veľkom týždni vyspovedať aj v Premonštrátskom Kostole Najsvätejšej Trojice od 15.00 do 18.30 hod. Jezuiti budú vysluhovať sviatosť zmierenia v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho na Komenského ulici do stredy 16. apríla pred večernou bohoslužbou.

„Ponúkame spoveď každý pracovný deň od 16.00 do 17.45 hod., okrem stredy, keď spovedáme po rannej sv. omši od 7.30 do 8.30 hod. V sobotu 12. apríla a na Palmovú nedeľu spovedáme od 16.30 do 18.00 hod.,“ oznámila Farnosť Božieho milosrdenstva na košickom Sídlisku KVP.

V Kostole Kráľovnej pokoja na Juhu a spovedá už len dnes od 17.15 do 18.00 hod. Sviatosť zmierenia sa vo Farskom kostole sv. košických mučeníkov v mestskej časti Nad jazerom bude vysluhovať v sobotu od 14.30 do 17.00 hod. a v nedeľu od 15.00 do 17.00 hod. Kňazi budú v sobotu predpoludním spovedať v Kostole sv. Cyrila a Metoda v mestskej časti Košice - Krásna.

„Sviatosť zmierenia vysluhujeme počas pracovných dní polhodinu pred každou sv. omšou. V sobotu a nedeľu budeme spovedať od 16.00 do 18.00 hod.,“ uviedla Farnosť Svätej rodiny v mestskej časti Dargovských hrdinov.

Veriaci môžu prijať sviatosť zmierenia aj v Kostole sv. Dominika Savia na Sídlisku Ťahanovce, konkrétne v piatok, sobotu a nedeľu od 16.00 do 18.00 hod. Okrem toho môžu v sobotu od 9.00 do 11.00 hod. prísť aj do Kostola sv. Anny v Ťahanovciach. V augustiniánskom Kostole sv.

Padre Guilherme má na sociálnych sieťach po celom svete viac ako 1,5 milióna sledovateľov. Jeho jedinečná hudobno-evanjelizačná práca si rýchlo získava na popularite. Počas Svetových dní mládeže v Lisabone v roku 2023, pred záverečnou omšou s pápežom Františkom, sa mladí pútnici prebudili na skladbu Hallelujah od Georga Fridricha Händela, ktorú jedinečným spôsobom - hudobne aj rytmicky - zremixoval kňaz a DJ otec Guilherme.

tags: #kostol #kralovnej #pokoja #presov #sviatky