Pôvodné stredoveké mesto tvorilo okrem hradu dnešné Námestie SNP, Dolná a Horná ulica, Lazovná (kde bývali kúpele), Horná Strieborná a Kapitulská. Najbohatší mešťania a ťažiari si stavali domy na námestí. Mesto si posilnilo svoje postavenie aj tým, že sa koncom 18. storočia ako jedno z prvých miest na Slovensku stalo sídlom biskupstva. Nový biskupský palác vyrástol na Námestí SNP.
Námestie SNP, Banská Bystrica
Na rohu Námestia SNP a Kapitulskej ulice stojí dvojvežový katedrálny Kostol Sv. Františka Xaverského. Kostol je už vyše 200 rokov katedrálnym chrámom banskobystrického biskupa a zároveň hlavným kostolom banskobystrickej diecézy. Na mieste pôvodného Oberhausu, domu bohatého mešťana Michala Königsbergera, stojí Katedrála. Súčasťou jeho domu bola gotická kaplnka sv. Jána Krstiteľa, ktorá bola v 16. storočí jediným miestom, kde sa slúžili katolícke bohoslužby.
História Katedrály sv. Františka Xaverského
Koncom 17. storočia si na Königbergerovom pozemku, v priestoroch dnešnej Kapitulskej ulice, postavili svoje kolégium jezuiti a začali aj so stavbou kolegiálneho kostola sv. Františka Xaverského. Kostol vznikol podľa typu jezuitských chrámov „Il Gesú“ v Ríme. V roku 1702 začali pri rezidencii stavať svoj kostol, ktorý však pre búrlivé roky rákociovského povstania mohli dokončiť až v roku 1715.
Keď však v roku 1703 mesto obsadili vojská Františka II. Rákocziho, Jezuiti boli nútení odísť. Práce na kostole sa na dlhý čas zastavili. Novopostavený jezuitský kostol slávnostne konsekroval 24. septembra 1715 biskup Lukáš Natale, auxiliár ostrihomského arcibiskupa.
Po zrušení jezuitského rádu v roku 1773 a po vzniku banskobystrickej diecézy v roku 1776 sa kostol sv. Františka Xaverského zmenil na katedrálny chrám. Bol taký veľký, ako je dnešná kostolná loď. Biskupi katedrálneho chrámu ho chceli rozšíriť a zväčšiť, no podarilo sa to až štvrtému biskupovi v poradí - Jozefovi Belanskému, ktorý vo svojom testamente poručil tretinu pozostalosti na zväčšenie katedrály.
Z finančných prostriedkov biskupa sa tak realizovala rozsiahla prestavba chrámu - loď kostola a bočné chóry predĺžili, postavili novú kazateľnicu. Z bývalej sakristie sa stala nová svätyňa a novú sakristiu a konzistórium pričlenili ku kostolu z priľahlej budovy jezuitského kolégia. Hlavný oltár ozdobili pôvodným obrazom sv. Dostavali dve veže a medzi nimi pribudol hlavný portikový portál so štyrmi toskánskymi stĺpmi.
Katedrála sv. Františka Xaverského
Architektúra a Interiér
Kostol bol jednoloďovou barokovou stavbou so 6 postrannými kaplnkami a chórmi po celom obvode. Dispozícia kostola vychádza z pôvodnej myšlienky rímskeho chrámu Il Gesù, ktorého tvorcom bol Vignola. Stavba je jednoloďová so šiestimi bočnými kaplnkami, nad ktorými sú tribúny. Loď je zaklenutá štyrmi poľami valenej klenby s lunetami.
Exteriérovej architektúre dominujú dve veže, ktoré boli pristavané až v roku 1844. Medzi nimi je hlavný portikový vstup so štyrmi toskánskymi stĺpmi. V roku 1844 bol kostol predĺžený zrušením pôvodnej sakristie, z ktorej vznikla dnešná svätyňa. V 80. rokoch 19. storočia vzniká romantizujúca úprava veží a štítu hlavnej fasády.
Bohato zdobený interiér katedrály bol riešený v duchu liturgickej reformy Druhého vatikánskeho koncilu a jeho renovácia sa uskutočnila v roku 2001. Dominantou hlavnej siene je oltár s obrazom sv. Františka Xaverského pochádzajúci z roku 1829.
Významné Udalosti a Rekonštrukcie
Kostol sa zmenil na katedrálny chrám so založením Banskobystrickej diecézy v roku 1776. Renovácia exteriéru prebehla v roku 2000. Dňa 2. 10. 2001 sa konalo slávnostné posvätenie nového oltára a požehnanie obnovenej katedrály sv. Františka Xaverského. Posledná rozsiahla rekonštrukcia, ktorá úplne zodpovedá pokoncilovému duchu, bola urobená za pätnásteho banskobystrického biskupa Mons. Rudolfa Baláža v roku 2001.
V roku 1880 postavila do katedrály organ firma Rieger z Krnova, opus 63. Nástroj mal 12 registrov. Na jeseň r. 1924 bol rozšírený o šesť registrov. Tento organ bol v kostole do r.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1648 | Postavenie kaplnky sv. Jána na mieste bývalého Oberhausu |
| 1695-1715 | Výstavba kostola sv. Františka Xaverského |
| 1776 | Kostol sa stal katedrálnym chrámom Banskobystrickej diecézy |
| 1844 | Kostol bol rozšírený a dostavané dve veže |
| 2001 | Renovácia interiéru katedrály |
Hudobný život v Kostole
Okrem vzrastajúcej svetskej hudobnej kultúry bol náboženský život jeho integrálnou súčasťou, čo zabezpečilo dostatok prostriedkov na väčšie chrámové hudobné produkcie. V piatich mestských katolíckych kostoloch dominovali okrem liturgickej latinčiny aj nemčina, maďarčina a slovenčina. Dôležitou osobnosťou sa stal banskobystrický regenschori, Ján Egry.V období 19. storočia vzniklo veľa sakrálnych diel komponovaných skladateľmi národného významu. Títo skladatelia boli často krát činní ako organisti, regenschori, ktorí viedli zbory a starali sa o hudobnú produkciu v chrámoch. Počas svojho pôsobenia okrem pravidelných chrámových produkcií, koncertov či iných podujatí komponuje vlastné diela, čím dopĺňa už doposiaľ zaobstaraný repertoár od svojich predchodcov zo starších období.V Banskej Bystrici bolo v tom čase päť rímskokatolíckych kostolov. Najvýznamnejšími boli Katedrála sv. Františka Xaverského a Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie. Z hľadiska hudobnej produkcie po príchode Egryho do Banskej Bystrice mali Katedrála a Farský kostol spoločného regenschoriho, so samostatnými organistami pre jednotlivé chrámy a samostatnými hudobnými archívmi. Repertoár bol veľmi bohatý - v hudobnom archíve z Farského kostola nájdeme skladateľov ako Joseph Haydn, František Xaver Brixi, Joseph Leopold Eybler, Anton Diabelli, Anton Zimmermann a ďalší. Znela aj tvorba domácich skladateľov, ktorých Ján Egry dobre poznal.
Pri konkretizácii hudobného predvádzania skladieb treba poznamenať, že v Katedrále bola liturgia latinská s maďarskou kázňou do roku 1918. Pri hudobných produkciách v Katedrále vypomáhali aj bohoslovci, nakoľko v meste prebiehala výchova katolíckych kňazov v Kňazskom seminári sv. Karola Boromejského (sídlil v Kapitulskej ulici, dnes už neexistuje). Spievali gregoriánsky chorál a odzneli tu prvé kompozície Jána Levoslava Bellu. V čase Egryho mal tento kostol spolu s Farským kostolom spoločný miešaný zbor a orchester v obsadení: flauta, klarinety, trubky, basový trombón, tympany a sláčiky. Interpretovali sa diela domácich i európskych autorov. V nedeľu bývala v Katedrále kolegiálna (kapitulská) sv. omša o 9.00 hod. spolu s bohoslovcami seminára, navyše sa v kostole modlili ofícium - ráno a podvečer. Latinské vešpery bývali pravidelne.Na tieto nedeľné pobožnosti Egry komponoval vlastné skladby - mariánske antifóny, litánie, vešpery, Tantum Ergo, Te Deum (v posledný deň v roku) a podobne. Pobožnosti boli údajne hojne navštevované (v minulosti ľudia prichádzali do chrámu v nedeľu dvakrát - doobeda na sv. omšu a poobede na pobožnosť). Dôležitým aspektom je tiež zasvätenie tohto kostola Panne Márii a sviatku Nanebovzatia Panny Márie, ktorý sa v liturgii slávi 15. augusta.
Ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici a okolí
- Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici
- Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku
- Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach
- Kostol sv. Jána Krstiteľa v Tajove
Na záver je vhodné spomenúť aj ďalšie sakrálne pamiatky v Banskej Bystrici a okolí: Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Banskej Bystrici bol postavený v roku 1303 na konci Dolnej ulice, pri mestskom špitáli pre chorých a nevládnych baníkov. Kostol evanjelickej cirkvi augsburského vyznania nahradil začiatkom 19. storočia starší tolerančný kostol z roku 1783. V malebnej obci Hronsek, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza unikátny skvost sakrálnej architektúry - drevený artikulárny kostol. Rímskokatolícky kostol Cyrila a Metoda v Selciach patrí medzi najstaršie sakrálne objekty v okolí Banskej Bystrica. Bol postavený v roku 1222 a rozšírený začiatkom 16. storočia so vzácnymi pamiatkami z 15. Najstaršou kultúrno-historickou pamiatkou v obci Tajov je pôvodne gotický, rímskokatolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa.