Nové Zámky, mesto s bohatou históriou, sa pýši niekoľkými významnými sakrálnymi stavbami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou jeho kultúrneho dedičstva. Dva z týchto kostolov sa nachádzajú priamo na hlavnom námestí a svedčia o rôznych obdobiach a vplyvoch, ktoré formovali mesto.
V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť týchto dvoch významných kostolov: Farského kostola Povýšenia svätého Kríža a Evanjelického kostola.
Farský Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Farský Kostol Povýšenia Svätého Kríža je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť.
Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 “.
V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. Batthyányi. Nad hlavným portálom je i dnes nápis " Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811". V roku 1810 stavbu aj so zariadením úplne zničil požiar. Zachovala sa len časť so sakristiou a zachránilo sa aj večné svetlo z presbytéria.
Až do r. 1867 mal kostol znaky typickej stavby v štýle neskorobarokového klasicizmu. V tomto roku však vežu kostola prestavali, lebo víchrica 8. augusta 1867 vežu kostola zrútila. Postavili ju znova podľa plánov L. Lippera a na oprave sa podieľal aj arcibiskup Ján Simor.
K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien.
V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže. Hlavná časť kostola a svätyňa sú pomerne dlhé, takže spolu s vežou je jej vonkajšia dĺžka 51,8m, šírka 14,6 m a veža je vysoká 60m. Je postavená z tehál. Najkrajšia a plasticky najbohatšie zdobená časť kostola je priečelie s vežou: Nad dverami stojí pamätná tabuľa Széchenyiho s erbom primasa. Predsieň s hlavnou časťou spája predsienka.
Pod svätyňou je krypta, upravená na základe nových pravidiel. Vchod má zvonka. Sem pochovávali kňazov kostola. Dvanásteho novembra 1934, za prítomnosti pána farára Ščepku, učiteľa dr. Ödöna Noszkayho, Aladára Hangosa, Károlya Docsayho, Andrása Adlera, Antala Zachara, Vazula Szbóa, Józsefa Ficzu atď. Vykonali potrebné opravy a 13. novembra sem previezli telesné pozostatky kňaza Viktora Erhardta z cintorína sv. Jozefa, ktorý zomrel 19. 2. 1932 a za celebrovania farára Jozefa Ščepku ho opäť pochovali. O tejto udalosti referoval časopis Érsekújvár és Vidéke vo svojom čísle z 18. 11.
Najhodnotnejším umeleckým predmetom farského kostola je monštrancia z pozláteného striebra, pochádzajúca z XV. storočia. Ďalším zo vzácnych umeleckých predmetov je strieborné kadidlo (thuribulum), zlatnícka práca gotického štýlu. Trikrát ho reštaurovali, ako to naznačujú i roku na ňom: 1550, 1772, 1835.
Starý organ zničili Turci a počas veľkého požiaru v roku 1810 zhorel. Terajší organ vyhotovili v strede XIX. storočia.
Zvony mal kostol ešte pred rokom 1630, ale počas tureckých čias sa zničili. Visitatio z roku 1700 spomína, že farár zohnal jeden 1,5 metra vážiaci zvon. Visitatio z roku 1755 už hovorí o troch pokrstených zvonoch a z roku 1761 ešte o jednom 8 metrov vážiacom zvone.
Po vojne vznikla myšlienka zbierky na prvý zvon u vtedajšieho zbormajstra Jána Dubrovaya Spomenul túto myšlienku ako tajomník Katolíckeho krúžku 23. X. 1921. Na základe podnetu Oltérového združenia na zasadnutí výboru na zaobstaranie zvonov sa 12. XI. Veľký zvon zasvätený srdcu Ježišovmu: „Sväté srdce Ježišovo, zmiluj sa nad nami. Menší zvon zasvätený svätému Jozefovi: „Svätý Jozef, snúbenec Panny Márie, oroduj za nás. Malý zvon pre kalváriu s nasledovným nápisom: „Znej na slávu Božiu a počesť svätého kríža.
Farská komunita pod vedením farára Jána Töröka pôsobila v Nových Zámkoch už v roku 1572. Pôvodný kostol svätého Kríža bol postavený medzi rokmi 1584 - 1585. Bola to jednoduchá stavba v neskorogotickom slohu. Počas Bocskayho povstania v roku 1605 obsadil mesto Valentín Homonnai Drugeth. Drugeth kostol odobral od katolíckych veriacich. Rekonštruovaný kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup František Forgáč na počesť svätého Vojtecha.
V rokoch 1663 - 1685, počas obsadenia mesta Turkami (v čase zriadenia Novozámockého ejáletu - Eyalet Uyvar), bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou.
K ďalšej renovácii farského kostola došlo v roku 1693. “Georgius Széchényi Archi-Episcopus Strigoniensis Anno 1693” (Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup v 1693. roku Pána). Po rekonštrukcii bol Farský Kostol vysvätený na počesť Nanebovstúpenia Pána 29. júna 1693.
Na stene kostola sa nachádza úryvok básne, ktorú r. Barbareis expost dextris dum strata iacerem, Erixit rursum Széchényiana manus. Postea bombarum tactu lacerata patebam; Sed per Saxoniae sum renovata Ducem.
V roku 1787 dal opraviť Farský Kostol arcibiskup Jozef Batthyány. 9. mája 1810. kostol aj faru zničil mestský požiar, zachránila sa iba sakristia a večné svetlo. Po roku 1867 kostol dostal neskorobarokový a klasicistický ráz.
Dňa 19. júla 1867 zhodila vežu kostola silná víchrica. Veža kostola spadla na ľoď a zničila jej klenbu. Za 369 forintov bola rekonštruovaná aj monštrancia, ktorá bola vyzdobená šestnástimi ametystami a deviatimi rubínmi. Zvláštnosťou kostola je, že základ veže a jej strecha sú rovnako vysoké.
Kostol bol Jánom Simorom dňa 21. novembra 1877 znova vysvätený. Jeho meno je vyznačené na mramorovej tabuli nad hlavným vchodom do kostola: Joannes Card Simor Ampliavit, Resttairavit, Ornavit A. 1877.
Barokový jednoloďový rímsko-katolícky farský Kostol povýšenia Svätého kríža (bývalý Kostol nanebovstúpenia Pána) postavený v rokoch 1584-1595. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná. Kostol bol upravovaný v 1. a 2.polovici 17.storočia a v rokoch 1739 a 1787. Jednovežová päťkaplnková stavba s obdĺžnikovým pôdorysom s polygonálnym záverom. Autorom obnovy veže z roku 1877 je J. Lippert. Nachádza sa na ulici Rákociho. Národná kultúrna pamiatka Kostol s areálom vyhlásená v roku 2000.
Evanjelický Kostol
Evanjelická a. v. (augburského vyznania) komunita sa v meste sformovala okolo r. 1870. Cirkevne patrila pod Komárno, kde v tom čase už pôsobil evanjelický cirkevný zbor na čele s farárom - administrátorom.
Na popud komárňanského evanjelického farára Lajosa Jánossyho (1869-1939) bola 30. júna 1896 vytvorená aj v Nových Zámkoch cirkevná obec, ktorá spočiatku fungovala bez vlastného kostola a pastora len ako filiálka komárňanského zboru. V apríli roku 1904 mesto darovalo novozámockým evanjelikom pozemok pre stavbu kostola a školy na vtedajšom Czuczorovom námestí.
Stavba kostola bola financovaná zo zbierok veriacich a nový evanjelický kostol bol slávnostne vysvätený biskupom zadunajského dištriktu Dr. Frigyesom Baltikom 15. augusta 1905. Kostol bol postavený z pálených tehál v novogotickom štýle so štíhlou vežou.
Na čelnom mramorovom portáli kostola bol pôvodne maďarský nápis "Erős vár a mi Istenünk" (Hrad prepevný je Pán Boh náš). Po odchode Lajosa Jánossyho fíliu spravoval Ödön Fizély, ev. a. v. farár v Zlatých Moravciach (1911-1929), ktorému pre neznalosť češtiny od r. 1922 vypomáhal L. Záthurecký (1880-1959), ev. a. v. farár v Nových Sadoch.
Ödön Fizély sa zaslúžil o vybudovanie fary, o stavbe ktorej rozhodlo mimoriadne presbyteriálne zasadnutie 30.septembra 1927. Z prostriedkov biskupského úradu a pôžičky od Zemskej banky bola nová fara postavená a 5. januára 1930 sa novozámocký cirkevný ev.a.v. zbor osamostatnil a v Nových Zámkoch bola zriadená kňazská stanica.
Za farára bol zvolený Juraj Holčík (1903-1984), ktorý V Nových Zámkoch zotrval až do r. 1978. V r. 2003 vydali v Bratislave zborník z príležitosti 100. výročia narodenia J. Holčíka.
Použitá literatúra:
- Elena Laurincová a kol., Evanjelický a.v. cirkevný zbor v Nových Zámkoch V premenách času, Nové Zámky 1997
- Ladislav Kočiš, Nové Zámky v minulosti a súčasnosti, ONV v Nových Zámkoch 1967
- Slavomíra Očenášová-Štrbová a kol., Malá veža, veľký zvon. Juraj Holčík v spomienkach k 100. výročiu narodenia, Bratislava 2003
Ďalšie sakrálne pamiatky v Nových Zámkoch
Okrem týchto dvoch dominantných kostolov sa v Nových Zámkoch nachádzajú aj ďalšie sakrálne pamiatky, ktoré stoja za pozornosť:
- Kalvária: Postavená na mieste bývalej Forgáchovej bašty v roku 1779.
- Socha Najsvätejšej Trojici: Kultúrna pamiatka z roku 1749, postavená na pamiatku zažehnania morovej epidémie.
- Kaplnky: V meste sa nachádza niekoľko kaplniek, vrátane kaplnky Najsvätejšej Trojice, kaplnky P. Márie, kaplnky sv. Anny a kaplnky sv. Antona.
- Synagóga: V Nových Zámkoch sa nachádza aj ortodoxná synagóga z druhej polovice 19. storočia.
Tieto pamiatky svedčia o bohatej histórii a kultúrnej rozmanitosti mesta Nové Zámky.
Dúfame, že tento článok vám poskytol komplexný prehľad o histórii a súčasnosti kostolov na námestí v Nových Zámkoch a ďalších sakrálnych pamiatok v meste.