Sisi a František Jozef mali spolu štyri deti, Žofiu v roku 1855, Gizelu v roku 1856, Rudolfa v roku 1858 a Máriu Valériu v roku 1868. Obzvlášť vysoké nároky kládla jej svokra Žofia, ktorá jej bránila venovať dostatok času výchove svojich detí, pretože ju považovala za nezrelú.
Cisárovná Alžbeta Bavorská, známa ako Sisi
Liečebné Pobytu na Madeire
Kroky jednej z najznámejších žien Rakúsko-Uhorska viedli i na exotický ostrov Madeira, a to hneď dvakrát. Po treťom dieťati išlo zdravie Sisi dolu vodou, trpela depresiou, závratmi, nevoľnosťou, únavou, horúčkou, nespavosťou a problémami s pľúcami. Jej doktor pán Škoda jej odporučil nekonvenčnú liečbu, pobyt na ostrove Madeira. Takéto pobyty tu boli celkom bežné.V roku 1860 sem prišla na liečebný pobyt a o 33 rokov neskôr, v roku 1893, sa opäť vrátila na ostrov, tentoraz za účelom oslavy svojich 56. narodenín. Keď cisárovná priplávala do Funchalu, čakalo ju veľkolepého privítanie. Cisárovná strávila na Madeire zimu v období medzi novembrom 1960 a aprílom 1861. Oslávila tu i svoje 23. narodeniny - 24. decembra. Počasie bolo určite pozitívnejšie ako studená Viedeň, avšak odlúčenie od detí muselo byť náročné. Franz Joseph jej posielal listy, aby sa informoval o zdravotnom stave svojej manželky.
Svoj liečebný pobyt strávila Sisi vo vile Quinta Vigia. Na pamiatku Sisi tu stojí aj jej socha. Počas svojho pobytu Sisi preskúmala ostrov, užila si nádhernú turistiku, spievala madeirské piesne v spoločnosti svojich dám a vyskúšala tradičný spôsob dopravy bohatších obyvateľov - sane vo štvrti Monte, ktorá leží na kopci.O 33 rokov neskôr, v roku 1893, sa cisárovná na Madeiru vrátila. Doplavila sa z Gibraltaru parnou jachtou pomenovanej „Greif” za tri dni. Tentokrát sa ubytovala v luxusnom hoteli Reid’s Palace, ktorý bol otvorený len dva roky pred tým, v roku 1891. Oslávila tu svoje 56. narodeniny. Tentokrát to však bolo iba v menšom kruhu, cisárovná prišla na ostrov totiž inkognito. Cestovala pod menom grófky Hohenems.
Prečo Cisárovná Sissi UTEKALA Z Manželskej Postele? ŠOKUJÚCE Tajomstvá Najkrajšej Habsburgovky
Smrť a Pohreb
Sisi zomrela 10. septembra 1898 vo švajčiarskej Ženeve vo veku 60 rokov. Bola zavraždená anarchistom Luigim Lucheniy, ktorý jej zabodol do hrude niekoľko-centimetrovú čepeľ. Je pochovaná v cisárskej hrobke v Kapucínskom kostole vo Viedni spolu so 150 príbuznými. V hrobke sa však nachádzajú len ich prázdne telá. Orgány boli pochované na iných miestach. Srdcia Habsburgovcov boli uložené do Augustínskeho kostola a ich ostatné orgány do katakomb pod Dómom svätého Štefana.Pamiatky na Sisi v Maďarsku
Anton I. dal postaviť, resp. radikálne prebudovať 33 kostolov (zväčša aj s farou) a kaplniek. Čo nestihol dokončiť za života, dotiahla jeho tretia manželka Terézia Klobušická, syn Anton II. a zvyšok vnuk Anton III. Išlo o väčšie chrámy v klasickom barokovom štýle v Peštianskej a Hevešskej župe susediacej s Novohradskou.V roku 1768 nechal Anton I. vybudovať rímskokatolícky kostol zasvätený sv. Otílii, ktorá sa podľa legendy narodila slepá. Približne v roku 1724 dal gróf osídliť súčasný (od roku 1950) XXIII. obvod Budapešti katolíckymi Frankami a Švábmi z Württemberska. V roku 1759 naprojektovali farský kostol Panny Márie pravdepodobne architekti rodiny Grasalkovičovcov Andrej Mayerhofer a Ignác Oracsek.
Obec Séď (maďarsky Sződ) leží 30 kilometrov severne od Budapešti. Anton I. ju kúpil spolu s Göd Pusztou od Madáčovcov v roku 1736 a usadil v nej slovenské obyvateľstvo z hornatých oblastí a neskôr Sikulov zo Sedmohradska. Základný kameň súčasného kostola položili 4. júna 1743 na mieste staršieho, z ktorého použili stavebný materiál. O necelý rok ho vysvätili na počesť Márie Magdalény. V roku 1776 tu dal Anton II. postaviť rímskokatolícky kostol sv.V roku 1788 postavili dediči Antona I. kostol Panny Márie stojaci na kopci nad Vácegresom, severne od Gödöllő, na románskych základoch. Keď gróf o desať rokov dedinu odkúpil, platil zákaz stavať protestantské chrámy, tak nechal zrekonštruovať rímskokatolícky. Anton I. V roku 1764 gróf Grasalkovič nechal zaľudniť aj tunajšiu pustatinu. Jeho syn, už knieža Anton II., tu dal postaviť kostol sv. Martina z Tours.
V roku 1813 dal jeho syn postaviť rímskokatolícky kostol na základoch predchádzajúceho, ktorý bol vysvätený okolo roku 1720 tiež na počesť Martina z Tours. Juhovýchodne od Budapešti založil v roku 1764 Anton I. dedinu Újhartyán, kde sa usadili zemianske evanjelické rodiny zo Slovenska. Gróf bol obľúbencom Márie Terézie (udelila mu aj najvyššie vyznamenanie - Kráľovský uhorský rád sv.
Na barokovej prestavbe Bratislavského hradu mal svoj podiel aj gróf Anton I. Podľa plánov z tých čias sa uskutočnila aj najnovšia obnova Bratislavského hradu, projektovaná už na sklonku socializmu. V roku 1740 kúpil gróf Grasalkovič dnes už zničený hrad Debro a k nemu patriace panstvo v priestore stredovekej dediny Csalpuszta, ktoré o tri roky pomenoval Al Döbrő a začal sem sťahovať osadníkov z viacerých oblastí Nemeckej ríše.
V roku 1750 sa mestečko Baja (v južnom Maďarsku, s prístavom na Dunaji a s 37-tisícmi obyvateľov) dostalo spolu so zámkom do majetku rodiny Grasalkovičovcov. V roku 1863 sa mestské úrady nasťahovali do budovy a sídlia tam dosiaľ. Najznámejšou stavbou Grasalkovičovcov je barokový zámok v Gödöllő (po slovensky Jedľovo), ktorý nechal Anton I. vybudovať v rokoch 1735 až 1745 ako prepychové rodinné sídlo.
| Mesto | Kostol/Pamiatka | Zasvätenie/Popis |
|---|---|---|
| Parád | Rímskokatolícky kostol | Sv. Otília, patrónka slepých a nevidiacich |
| Séď | Kostol | Mária Magdaléna |
| Vácegres | Kostol Panny Márie | Stojaci na kopci nad obcou |
| Nagytarcsa | Rímskokatolícky kostol | Rekonštruovaný Antonom I. |
| Tataháza | Kostol sv. Martina z Tours | Postavený Antonom II. |
| Rózsaszentmárton | Kostol sv. Martina z Tours | Postavený v roku 1813 |
Zámok Gödöllő
Sisi a Zámok Gödöllő
Vojakov zranených počas prusko-rakúskej vojny v bitke pri Hradci Králové v lete 1866 dočasne ubytovali v jazdiarni zámku. Navštívila ich cisárovná Alžbeta, dnes viac známa ako Sissi. Hľadala v Uhorsku útočisko pre svoje deti - Gizelu a následníka trónu Rudolfa. Túžila po paláci v lone prírody a Gödöllő jej padlo do oka.V roku 1867 teda uhorský štát zámok odkúpil a po opravách vedených známym predstaviteľom historizujúcej architektúry Miklósom Yblom ho venoval Františkovi Jozefovi I. Cisárski manželia František Jozef I. Alžbeta sa tam rada utiekala pred nenávidenými dvornými povinnosťami vo Viedni. Veľa čítala, naučila sa po maďarsky, milovala konské dostihy, chrtie závody a tiež poľovačku. Prijímala maďarskú šľachtu, osobitne grófa Júliusa Andrášiho. Posledný raz tu strávila niekoľko dní v októbri 1897.
Rozľahlý zámok ponúka na obdiv viac než stovkou komnát a reprezentatívnych priestorov. Návštevníkov zaujmú renovované sály stredného krídla, slávnostná sieň zdobená zlato-bielymi štukami a časť kráľovských obytných priestorov. Pripomína sa aj častá prítomnosť cisárovnej Alžbety, ktorej izbu zrenovovali v pôvodnej, jej obľúbenej fialovej farbe. Zámok Gödöllő sa stal architektonickým vzorom pre Grasalkovičov palác, resp. pre súčasné sídlo slovenských prezidentov v Bratislave.
Sisi a Slovensko
Očarujúcou, ba priam až romantickou historickou stavbou v bratislavskej mestskej časti Staré mesto, je Kostol svätej Alžbety Uhorskej, známy tiež ako Modrý kostolík. Kostol sv. Alžbety je jednoloďová stavba s pristavanou valcovitou vežou. Interiér, exteriér a dokonca aj strešná krytina kostola sú vymaľované odtieňmi bledomodrej farby. Fasáda a interiérové steny kostola sú vyzdobené modrou majolikou. Hlavným prvkom fasády kostola, ako aj hlavného oltára, je mozaika s postavou svätej Alžbety držiacej v náručí ruže. Kostolík mal byť pôvodne akýmsi symbolickým mauzóleom cisárovnej Alžbety, známej ako Sissi.Na jeho zbudovanie prispela okrem bratislavskej mestskej honorácie, miestnej aristokracie taktiež cisárska rodina či cisár František Jozef I. osobne. Mnohí historikov s istým nadsadením považuje tento chrám aj za pamätník cisárovnej Alžbety - niečo ako slovenský Taj Mahal. Súčasťou interiéru chrámu kedysi býval aj reliéf tragicky zosnulej cisárovnej.
Modrý kostolík v Bratislave