Štós, v minulosti známy aj ako Štos alebo Stósz, je obec s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi pamiatky, ktoré tu nájdeme, patrí pôvodne gotický rímskokatolícky kostol sv. Jána Nepomuckého, vila továrnika Jozefa Wlaszlovitsa, neskorobarokový evanjelický kostol a neskorobaroková kaplnka Sv. Jána Nepomuckého. K turistickému ruchu prispievajú aj blízke Kúpele Štós a.s.
Kostol sv. Jána Nepomuckého v Štóse
Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Nepomuckého
Rímskokatolícky kostol je pravdepodobne najstaršou stavbou v obci. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia a pôvodne bol postavený v gotickom štýle. V roku 1542 bol kostol renovovaný a bola postavená východná loď kostola. Hlavný oltár s obrazom sv. Jána Nepomuckého bol postavený v roku 1727. Posledná obnova, pri ktorej sa vykonala maľba stropu, bola prevedená v roku 1937 za služby farára Jozefa Mikolaicsika za finančnej pomoci majiteľa nožiarskej továrne Wlaszlovitsa. Celková renovácia vonkajšej fasády kostola s kompletnou výmenou strešnej krytiny a vonkajšou maľbou celého kostola sa uskutočnila až po 60. rokoch.
Keďže svätec Ján Nepomucký bol blahorečený až v roku 1729, je pravdepodobné, že kostol predtým niesol iné patroncínium. Podľa povesti o vzniku Štósu, po druhom vpáde Tatárov (1285), sa obyvatelia slovenských a nemeckých osád rozhodli založiť spoločnú obec na mieste terajšieho Štósu a na znak priateľstva sa pustili aj do výstavby tohto kostola.
Chrámová jednoloďová stavba vznikla v gotickom slohu, avšak v roku 1542 prešla kompletnou prestavbou i dostavbou východnej lode. V dôsledku toho tu dodnes prevláda renesančný sloh.
Interiér Kostola
Dominantou interiéru je barokový oltár z roku 1727. Ústredným oltárnym obrazom je olejomaľba s výjavom zo života sv. Jána Nepomuckého. Obraz bol namaľovaný v roku 1791 maliarom Jozefom Sinajom. Pravý bočný oltár zdobí olejomaľba Immaculaty z konca 18. storočia, ľavý bočný oltár olejomaľba Videnie svätého Jána evanjelistu z konca 18. storočia. Strop je zdobený freskami z roku 1937, ktoré tu nechal vyhotoviť majiteľ vtedajšej štóskej nožiarskej fabriky Jozef Wlaszlovits. Vo veži sa nachádza zvon z čias baroka, ktorý bol vyrobený v roku 1753.
Kostol je turistickej verejnosti neprístupný, otvorený je len v čase bohoslužieb. Od jari do jesene však na chráme býva otvorená drevená brána, takže návštevník si má možnosť pozrieť interiér cez ozdobnú mrežu.
Slovensko vysvetlené za 9 minút (história, geografia a kultúra)
Evanjelický Kostol v Štóse
Popri rímskokatolíckom kostole sa v Štóse nachádza aj evanjelický kostol, ktorý tu vybudovali v 18. storočí za vlády cisára Jozefa II. Evanjelici si postavili vlastný kostol až na základe vydania tolerančného patentu kráľom Jozefom II. v r.1781. Podmienkou však bolo, že kostol nesmel mať zvonicu.
Stavba kostola bola začatá v r.1786, základný kameň bol položený 24. júna 1786. Neskôr murársky majster zo Smolníka, Mattias Haberland a tesárske práce zabezpečoval majster tesár Georg Heida zo Štósu. 28. septembra 1788 bol kostol vysvätený a hlavnú kázeň mal farár Zacharias Maior. 28. júna 1790 predstavitelia cirkevnej obce kúpili z katolíckeho kostola starý orgán.
Dominantou kostola je oltár s olejomaľbou, na ktorej je vyobrazený Ježiš Kristus. Posledná veľká investícia bola vykonaná v r.1994, kedy bola vymenená eternitová strešná krytina za medený plech.
História Tolerančného Patentu
História snáh protestantských cirkví o uznanie sa tiahla európskou históriou už piate storočie a čas na zrovnoprávnenie nastal až v druhej polovici 18. storočia, keď cisár Jozef II. vydal v roku 1781 tzv. tolerančný patent. Týmto vyhlásil síce obmedzenú, ale predsa len náboženskú slobodu, ktorá výrazne potlačila dovtedajšie zvýhodňovanie rímo-katolíkov. Cisár dal možnosti pre rozvoj a slobodné vyznávanie luteránom a kalvínom, rovnako zrovnoprávnil pravoslávnu cirkev.
Táto skutočnosť sa, samozrejme, týkala celej krajiny, kde naraz začalo vznikať veľa nových kostolov. Podobne tomu bolo aj v Štóse, kde sa k evanjelickej cirkvi augburského vyznania (luteráni) hlásili najmä nemeckí obyvatelia. Samotný cisár Jozef II. dokonca v roku 1783 navštívil susedný Smolník; je možné, že prešiel alebo sa zastavil aj v Štóse.
Architektúra a Interiér
Kostol nesmel stáť v obytnej zóne obce, ale za ňou a nesmie mať kostolnú vežu. Nakoľko chrám od času svojho vzniku neprešiel výraznejšou prestavbou, vežu nemá ani dnes. Staviteľmi kostola boli Antonius a Johann Georg Kreutzerovci, tesárčinu mal na starosti Georg Heida. Všetci traja boli zo Štósu. Staviteľov neskôr doplnil majster Mattias Haberland zo Smolníka. Kostol dokončili v roku 1788, kedy bol aj vysvätený.
Interiér svojim stvárnením zodpovedá času, v ktorom bol chrám postavený a nenesie výraznejšie známky neskorších úprav. Ústredným motívom oltára je obraz s modliacim sa Kristom v Getsemanskej záhrade. Vzácna je pôvodná kazateľnica z druhej polovice 18. storočia - polychrómovaná drevorezba s tepaným dekorom akantu a stvárnením historického erbu Štósu. Mimoriadnu pozornosť si zasluhuje aj neskorobaroková krstiteľnica z roku 1780. Je kovová s tepaným dekorom akantu a vytepaným dobovým zápisom o tolerančnom patente Jozefa II. Rovnako ako kazateľnica je aj krstiteľnica na zozname hnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Na chóre sa nachádza funkčný historický organ, ktorý evanjelici zakúpili z katolíckeho kostola v roku 1790.
Prístupnosť Pamiatky
Neskorobarokový evanjelický kostol v Štóse je filiálny a patrí pod faru Evanjelického cirkevného zboru a.v. Košice Terasa. Otvorený býva len počas bohoslužieb, ktoré sa tu konajú iba raz mesačne, a to vždy v druhú nedeľu v mesiaci so začiatkom o 9.30 hod.
Kaplnka Sv. Jána Nepomuckého
Barokovo-klasicistická kaplnka sv. Jána Nepomuckého bola postavená v r. V spomínanom sedle sa nachádza kaplnka Navštívenia Panny Márie nad Smolníkom z 18. storočia.
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého v Štóse