Ukrajinská gréckokatolícka cirkev: História a súčasnosť

Ukrajinská gréckokatolícka cirkev (UGKC) je najväčšou východnou katolíckou cirkvou, ku ktorej sa hlási 4,5 milióna kresťanov. Jej história je úzko spätá s dejinami Ukrajiny a jej obyvateľov. V tomto článku sa pozrieme na jej vznik, vývoj a súčasné postavenie.

Počiatky a vznik únie

Keď východní Slovania prijali kresťanstvo (988), cirkev v Kyjevskej Rusi sa stala podriadenou Carihradskému patriarchovi. Po dobytí Kyjevskej Rusi Mongolmi sa centrum metropolitu presunulo do Vladimíru a neskôr do Moskvy. Konštantínopol sa postupne dostával do zovretia Osmanov.

Po dávnom rozdelení západnej a východnej cirkvi (1054) patriarcha i moskovský metropolita pristúpili na opätovné zjednotenie (1439). No Moskva neprijala Úniu a v roku 1448 si vyhlásila nového metropolitu, čím sa ruská cirkev stala fakticky samostatnou. Po páde Konštantinopolu (2. Ríma) vzniká postupne v Ruskej ríši idea 3. Ríma, čiže ruské kresťanstvo sa považovalo za jediné neporušené a spásonosné na celom svete.

Keď sa vytvoril Poľsko-Litovský štát (1569), Poľsko nadobudlo prevahu a nastala polonizácia a katolizácia dnešného územia Ukrajiny. Časť pravoslávnych na západe územia Ukrajiny patriacich pod Konštantínopol sa pripojili k Rímu a vytvorili Uniatsku cirkev, neskôr s názvom Gréckokatolícka cirkev. Tým začal obojstranný násilný konflikt medzi katolíkmi a pravoslávnymi.

V rokoch 1590 až 1595 boli spísané podmienky únie v 33 článkoch. Teologickým pozadím bolo chápanie únie podľa Florentského koncilu. Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere. Priniesla oslobodenie východného kňazstva z nevoľníctva, možnosť vzdelávania a rozvinutie náboženského života.

Po povstaní Chmelnického (1654) bola ľavobrežná časť Poľsko-litovského štátu (Ukrajina na východ od Dnepra) pripojená k Rusku. Kyjevská cirkev sa roku 1686 podriadila Moskovskému patriarchátu. Po rozdelení Poľska, väčšina dnešnej Ukrajiny pripadla Rusku, nastala pre zmenu rusifikácia a pravoslavizácia.

Pôsobenie a prenasledovanie v 20. storočí

V roku 1920 sa v dnešnej západnej Ukrajine od pravoslávnej cirkvi odčlenila Ukrajinská autokefálna pravoslávna cirkev, ktorú nikto neuznal. Po 2. svetovej vojne bola Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine formálne zlikvidovaná sovietskymi úradmi. Na „zlučujúcom koncile“, ktorý sa konal od 8. do 10. marca 1946 vo Ľvove, bola zrušená únia s Rímom a celá Haličská metropólia bola podriadená jurisdikcii Moskovského patriarchátu.

Prvé desaťročie po formálnej likvidácii Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi sa vyznačovalo neúprosným prenasledovaním komunít, ktoré boli nútené žiť v katakombách.

Keď impozantné demonštrácie ukázali, že hnutie za legalizáciu Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi nemožno potlačiť, sovietske autority na konci novembra 1989 uznali existenciu gréckokatolíckych farností.

Obnova a súčasnosť

Na začiatku perestrojky Ukrajinská gréckokatolícka cirkev začala vychádzať z podzemia. Gréckokatolícka hierarchia, zložená z desiatich biskupov vysvätených v podzemí, okamžite spustila obnovu zrušených inštitúcií a cirkevných úradov. Pracovalo sa aj na oživení vzdelávacieho, sociálneho a kultúrneho apoštolátu.

Na Kvetnú nedeľu 1991 sa najvyšší predstaviteľ Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi - väčší arcibiskup Miroslav Ivan Ľubačivský vrátil z exilu na svoj ľvovský stolec. O trocha neskôr bola vyhlásená nezávislosť Ukrajiny (24. augusta 1991), ktorá bola ratifikovaná zdrvujúcou väčšinou (90,32 %) prostredníctvom referenda (1. decembra 1991).

V roku 2000 Synoda schválila ad experimentum partikulárne právo Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi a potvrdila oficiálne pomenovanie „Synoda biskupov Kyjevsko-Haličskej metropólie Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi“ na označovanie Synody biskupov Ukrajinskej väčšej arcibiskupskej cirkvi.

Od 23. do 27. júna 2001 svätý Ján Pavol II. vykonal apoštolskú návštevu v Ukrajine a zamieril do Kyjeva a Ľvova. Dvadsiateho siedmeho júna vo Ľvove počas Božskej liturgie slávenej v byzantskom obrade, na ktorej sa zúčastnil milión ľudí, pápež blahorečil dvadsiatich šiestich nových mučeníkov Ukrajinskej gréckokatolíckej cirkvi 20. storočia.

Po rozhodnutí presťahovať do Kyjeva arcibiskupské sídlo Ukrajinskej arcibiskupskej cirkvi sa po dvestoročnom prerušení v októbri 2002 v Kyjeve začala výstavba patriarchálnej katedrály Kristovho vzkriesenia. Prenesenie arcibiskupského stolca do Kyjeva sa uskutočnilo 21. augusta 2005. Katedrálu Kristovho vzkriesenia posvätili 18. augusta 2013.

Dnes má Ukrajinská gréckokatolícka cirkev doma i v diaspóre celkovo 33 eparchií a exarchátov, 52 biskupov, vyše 4 000 farností a približne 4,5 milióna veriacich, ktorí z nej robia najpočetnejšiu východnú katolícku cirkev.

V súčasnosti na Ukrajine dominujú tri cirkvi Pravoslávna cirkev Ukrajiny (PCU, 39 % z obyvateľov v roku 2020), Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (UPC MP, 21 %), a Gréckokatolícka cirkev (GKC, 10 %). UPC MP dominuje v rusky hovoriacich oblastiach na východe a juhu a GKC na západe Ukrajiny.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku

Gréckokatolícka cirkev má hlboké korene aj na území Slovenska, ktoré siahajú až do čias cyrilometodskej misie. Jej história je spojená s kultúrnym a náboženským vývojom slovanských národov v strednej Európe.

Oficiálnemu zjednoteniu našich kresťanov gréckeho obradu s Rímom veľmi napomohli poľskí panovníci, ktorí chceli oslabiť vplyv Ruska na Rusínov / Malorusov /, obývajúcich najmä severozápadnú časť Ukrajiny /Halič/. Za pomoci poľských kráľov Štefana Báthoryho a Žigmunda III. na žiadosť biskupov naklonených k Únii, došlo k zjednoteniu v Breste v roku 1595. Rím potvrdil doterajšie práva Kyjevského metropolitu. Brest- litovská únia zabezpečovala zachovanie tradície a obradov východnej cirkvi v plnej miere. Priniesla oslobodenie východného kňazstva z nevoľníctva, možnosť vzdelávania a rozvinutie náboženského života.

Mimoriadne významnú úlohu v živote gréckokatolíkov na území dnešného Slovenska zohralo prešovské biskupstvo. V roku 1816 požiadal cisár František I. Rím o zriadenie prešovskej eparchie so sídlom v Prešove. Bulou pápeža Pia VII. RELATA SEMPER zo dňa 22. septembra 1818 bolo prešovské biskupstvo zriadené. Mukačevskú eparchiu v tých rokoch viedol biskup Alexej Pócy /1816-1831/, pôvodom Rumun. V roku 1818 vyčlenil 193 farností pre eparchiu Prešov a v roku 1821 vysvätil biskupa Gregora Tarkoviča v Krásnom Brode.

Z nedávnej histórie tejto cirkvi je nutné poukázať na rok 1950, keď 28. apríla bol administratívne zinscenovaný tzv. „Prešovský sobor“ na ktorom boli veriaci gréckokatolíci prehlásení za pravoslávnych a komunistický režim postavil Gréckokatolícku cirkev mimo zákon a zakázal jej činnosť. Biskup Peter Pavol Gojdič bol uväznený a odsúdený na doživotný žalár. Zomrel ako mučeník v Leopoldovskej väznici.

Činnosť cirkvi bola obnovená v roku 1968, kňazi sa mohli vrátiť do svojich farností, ale jej útrapy sa tým neskončili. Dňa 13. júna 1968 bola obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu. Biskup Vasiľ Hopko sa aktívne zúčastňoval obnovy cirkvi.

28. februára 1997 pápež Ján Pavol II. zriadil Apoštolský exarchát pre gréckokatolíkov žijúcich na území, ktoré je zhodné s hranicou košického kraja. Tým toto územie vyčlenil z Prešovskej eparchie, čím vznikol nový cirkevnoprávny subjekt. Nová „diecéza“. Na čele s exarchom biskupom Mons.

Významné osobnosti

Medzi významné osobnosti Gréckokatolíckej cirkvi patria:

• Blahoslavený Peter Pavol Gojdič - prešovský biskup, mučeník a blahoslavený.
• Blahoslavený Vasiľ Hopko - pomocný biskup prešovský, blahoslavený.

Gréckokatolícka cirkev na Slovensku prešla zložitým historickým vývojom, ktorý ju formoval a posilnil. Dnes je živou súčasťou náboženského života na Slovensku, ktorá si ctí svoje tradície a zároveň sa snaží odpovedať na výzvy súčasnosti.

Prehľad niektorých významných udalostí v histórii Gréckokatolíckej cirkvi:

tags: #ukrajinska #greckokatolicka #cirkev