Budhistické Kláštory a Sväté Miesta: Cesta za Poznáním a Duchovnom v Ázii

Budhistické učenie si našlo svojich priaznivcov po celom svete. Väčšina z nich mieri pri svojom cestovaní do Ázie, odkiaľ náboženstvo pochádza, a navštevuje chrámy ozdobené podobizňami usmiateho Budhu. Nádherná architektúra a výnimočná atmosféra však lákajú aj ostatných turistov a patria k najväčším atrakciám kontinentu.

Shwedagon Pagoda v Mjanmarsku

V dnešnej dobe, keď globalizácia utvára svetovú scénu, je dôležité nezabúdať na historické miesta a kultúrne poklady, ktoré nám prajú pohľad do minulosti a ponúkajú jedinečný zážitok.

Mandalay: Srdce kultúry a histórie Mjanmarska

Mandalay je druhé najväčšie mjanmarské mesto po Yangone, ležiace na brehu rieky Irrawaddy. Je známe ako posledné kráľovské hlavné mesto, ktoré so svojimi početnými palácmi, chrámami a pagodami reprezentuje budhistické a kultúrne centrum Barmy. V Mjanmarsku je Mandalay jedným z najvýznamnejších historických miest, ktoré privádzajú návštevníkov do centra bohatej kultúry a tradícií tohto regiónu.

V Mandalay nájdeme rôzne druhy tradičných remesiel, ktoré sú pre toto mesto typické. Medzi najznámejšie patrí výroba rukoväťových sloníkov, tradičné tkanie látky z hedvábnej či bavlnenej preadly a výroba lakových výrobkov.

Shwenandaw Monastery v Mandalay

Po dni plnom spoznávania rušných ulíc Mandalay, miestnych trhovísk, budhistických chrámov, ale aj bývalých kráľovských miest Sagaing a Mingun sme sa zobudili do ďalšieho nádherného rána. Budíček o štvrtej ráno bol pre nás (nočné sovy) mimoriadne nepríjemný a náročný, ale verili sme, že to bude stáť naozaj za to a užijeme si krásny východ slnka s ešte krajším výhľadom na okolie. Mandalay Hill je kopec, ktorý sa týči do výšky 230 metrov nad mestom a nachádza sa na ňom okrem iného bohato zdobená pagoda Su Taung Pyai. Za približne 20 minút sme si to pekne vyšlapali po schodoch až na samotný vrchol (samozrejme naboso), kde nás okrem nie príliš vydareného východu slnka čakali úžasné výhľady a scenérie všade navôkol.

Ďalej sme pokračovali k celkom opustenej Kuthodaw Pagoda kúsok od Mandalay Hill, ktorá je prezývaná aj ako „najväčšia kniha na svete„. V 729 stupách sú umiestnené kamenné dosky s posvätným textom zo všetkých 15 kníh Tripitaky (učenie Buddhovo). Na tomto mieste sme strávili viac času a s pokorou sme sledovali mníchov pri svojej rannej modlitbe.

V blízkosti Kuthodaw Pagoda sme navštívili ešte niekoľko zaujímavých miest, z ktorých by som určite vyzdvihla Shwenandaw Monastery. Je úžasným príkladom tradičného barmského dreveného kláštora, ale aj pripomienkou na zničený Mandalajský palác. Kedysi bola táto budova súčasťou palácového komplexu , kde kráľ Mindon žil aj zomrel. Neskôr ju kráľ Thibaw Min nechal rozobrať a za hradbami znova postaviť. Vďaka presťahovaniu sa podarilo zachrániť tento kláštor pred zničením počas druhej svetovej vojny a dodnes môžeme obdivovať jeho nádherné rezby z tíkového dreva.

Významným pútnickým miestom je Mahamuni Paya, ktorú dal postaviť kráľ Bodawpaya v roku 1784. Je jednou z najuctievanejších budhistických svätýň v Mjanmarsku. V strede komplexu sa nachádza 4 metrová najposvätnejšia socha Buddhu, pôvodne z bronzu, no dnes je pokrytá takmer 20 centimetrovou vrstvou zlatých lístkov, ktoré tu lepia pútnici z celej krajiny. Socha je prístupná z najbližšej vzdialenosti len mužom a aj tí musia byť vhodne oblečení, aby ich k soche vôbec pustili (takže chlapi, žiadne kraťasy, ani tielka).

Našou ďalšou zastávkou bol rozľahlý areál Mandalajského kráľovského paláca, ktorý je obklopený hradbami dlhými 3,2 km a vysokými 8 metrov. Okolo hradieb je 70 metrov široká vodná priekopa. V skutočnosti je to len nanovo postavená kópia pôvodného palácového komplexu, ktorý bol zničený požiarom v období druhej svetovej vojny. Z pôvodného komplexu sa zachovala len časť hradieb, vodná priekopa a základy, na ktorých je postavený zrekonštruovaný kráľovský palác a niekoľko desiatok ďalších budov.

Pomaly sme sa presunuli do 11 kilometrov vzdialeného bývalého hlavného mesta Amarapura, kde sa nachádza najväčší budhistický kláštor v krajine a je jedným z najvýznamnejších centier budhistického vzdelávania, kde žije viac než tisíc mníchov a učencov. Každý deň okolo 10:30 môžete sledovať rituál prijímania jedinej potravy, ktorú mnísi za deň spotrebujú. Boli sme poctení a v miernom šoku, keď sa s nami jeden mních podelil o svoju stravu a bol to jeden zo silných momentov našej návštevy tohto mystického miesta. Chvíľu sme sa ešte rozprávali s mníchmi o kláštore, o budhistickej viere, našom nádhernom Slovensku a všeobecne o živote a preč sme odchádzali s dobrým pocitom na duši. Je to odlišný svet, náročný, štrukturovaný, s presne naplánovaným časom pre všetko. Napriek tomu sú však návštevníci vrelo vítaní a vždy sa tu nájde čas na úsmev, smiech a krátku debatu.

Nasadli sme do auta a pokračovali sme návštevou slávneho mosta U Bein Bridge. Väčšina ľudí sem prichádza sledovať východ a západ slnka, kedy sa tento skvost stáva pravdepodobne najfotogenickejším miestom v okolí Mandalay a môžete si ho užiť z loďky, alebo sa po ňom poprechádzať, či len tak obdivovať z diaľky, v každom prípade má svoje jedinečné čaro. Pripravte sa však aj na veľké davy turistov najmä počas západu slnka.

V Amarapure sme sa zastavili ešte v niekoľkých pagodách, konkrétne v Pahtodawgyi a Kyauktawgyi Paya, kde neboli žiadni turisti a opäť sme si vychutnávali tú úžasnú samotu, ktorú máme na týchto posvätných miestach najradšej. Zavítali sme aj do manufaktúry na výrobu londží (longi), ktoré sú tradičným mjanmarským odevom a obdivovala som všetky tie prekrásne farby a materiály, z ktorých sú vyrobené. Kto by sa už len vyznal v tomto?

Našou poslednou zastávkou bolo niekdajšie kráľovské hlavné mesto Inwa (alebo aj Ava), ktoré bolo postavené na umelom ostrove prepojením riek Myitnge a Irrawaddy kanálom Myittha na jeho južnej strane. Jedinou možnosťou dopravy po meste je totiž konský povoz. Mladému Barmáncovi sme zaplatili 5000 kyatov/2 osoby za hodinovú jazdu v štýlovom, farebnom konskom záprahu, ale na túto cestu by sa podľa mňa hodil skôr tank. Pešia udupaná cesta bola posiata obrovskými priehlbinami a doslova sme nadskakovali a búchali si hlavy o striešku. V samotnom meste nám najviac učaroval kláštor Bagaya, ktorý je komplet postavený z tíkového dreva a Maha Aung Mye Bonzan Monastery. Úplne najviac ma však bavilo sledovať okolie a život miestnych obyvateľov na tomto umelom ostrove. Aj keď som bola na konci tohto výletu totálne otrasená a poudieraná, stálo to skutočne za to. Bola to príjemná skúsenosť a návrat do minulosti bez áut a smogu. Domáci obyvatelia sa tu presúvali tiež pomocou konského záprahu, na bicykloch a niektorí aj na skútroch (ale takých bolo našťastie pomenej).

Mandalay a celé jeho okolie je krásne miesto s úžasnou atmosférou, ktoré určite odporúčam navštíviť. Som presvedčená o tom, že má každému čo ponúknuť a nikto odtiaľ neodíde sklamaný.

Dambulla: Jaskynné chrámy a budhistická história Srí Lanky

Dambulla je domovom jaskynného chrámového komplexu, ktorý uchováva nádherne zdobené nástenné maľby a budhistické pamiatky. Jaskynný chrámový komplex v Dambulle pozostáva z piatich jaskýň, ktoré sú vytesané do skalnej steny. Každá jaskyňa je plná úžasných nástenných malieb, ktoré zobrazujú výjavy z budhistických príbehov a legiend. Návštevníci si môžu pozrieť rôzne maľby, ktoré zobrazujú postavy Budhov, bohov a iných dôležitých postáv budhistickej tradície. Každá jaskyňa má svoj vlastný jedinečný charakter a ponúka jedinečný zážitok. Pre milovníkov histórie a náboženského umenia je nezabudnuteľným zážitkom návšteva jaskynného chrámového komplexu v Dambulle.

Už v treťom storočí pred našim letopočtom tieto jaskyne slúžili mníchom a ich rituálom či meditáciám. Ich význam však narástol až v prvom storočí pred našim letopočtom, keď vtedajší kráľ Valagamba bol vyhnaný z Anuradaphury útočníkmi z južnej Indie a práve tu našiel na 15 rokov pomoc a skrýšu.

Keď znova získal svoje hlavné mesto, z vďaky miestnym mníchom dal vybudovať ďalšie jaskyne a spraviť z nich "kláštor". V jeho tradícii pokračovali aj ďalší králi, ktorí prejavovali úctu a náklonnosť k budhizmu tým, že dávali tesať ďalšie sochy Budhu a maľovať ďalšie fresky.

Počas 18. storočia bol komplex obnovený a vyzdobený kráľom Kirti Sri Rajasinha, čím získal svoj súčasný vzhľad.

Počas svojej bohatej histórie síce Srí Lanka často musela odolávať vpádom a útokom z Indie, ale takisto uzatvárala s indickými dynastiami aj prímeria z čoho mnohokrát vznikli manželské zväzky. No a keď sa kráľ budhista vybral do svätyne so svojou manželkou hinduistkou, tá tu nemala žiadne hinduistické božstvá ku ktorým by sa modlila. A tak začali králi do budhistických chrámov pridávať aj hinduistické svätyne a sochy hinduistických bohov. V dnešnej dobe aj samotní budhisti mnohých z nich obľubujú a modlia sa k nim.

Fantastickým miestom, ktoré môžete v okolí Dambully objaviť je aj ikonická Sigiriya. Patrí k najznámejším miestam celého ostrova a jej krásnu panorámu vidíte aj odtiaľto z Dambully. Vyberte sa k masívnej skale, objavte nádherné fresky a napokon vyšliapte schody až na samotný vrchol, kde sa pred vašimi očami rozprestrie niekdajší palácový komplex.

Angkor: Majestátne chrámy Kambodže

Angkór, komplex stavieb v Kambodži, je jedna z najvýznamnejších kultúrnych pamiatok krajiny. Zároveň je aj výzamným archeologickým náleziskom, kde sa zachovalo veľké množstvo pamiatok z odbodia Khmérskej ríše. Na celej ploche náleziska Angkór sa nachádza viac ako 1000 pamiatok. Môžete medzi nimi natrafiť na pamiatky od jednoducho navŕšených kopcov či tehál až po majestátne chrámy.

Ta Prohm je jedným z najpopulárnejších chrámov v komplexe Angkór. Zaslúžila sa o to najmä kombinácia stromov rastúcich na jeho ruinách a okolitá džungľa. Jeho pomaly sa rozpadajúce steny a veže vyzerajú ako v objatí obrovských koreňových systémov. Chrám bol postavený v bayonskom štýle koncom 12. a začiatkom 13. storočia a slúžil ako budhistický kláštor a univerzita. Založený bol kráľom Khmerom Jayavarmanom VII. a pôvodne sa nazýval Rajavihara. Kráľ postavil chrám na počesť svojej rodiny.

Angkor Wat v Kambodži

Ta Prohm je chrám veží, uzatvorených nádvorí a úzkych chodieb. Mnohé z chodieb sú nepriechodné, upchané neusporiadanými hromadami kamenných blokov, ktoré sa uvoľňujú pri zasahovaní rastúcich koreňov stromov. Basreliéfy na vypuklých stenách sú pokryté lišajníkmi, machmi a popínavými rastlinami a zo striech monumentálnych veránd vyrastajú kríky. Stromy sa už po stovky rokov týčia nad chrámom a filtrujú slnečné lúče.

Podľa historických záznamov bol chrám domovom pre viac ako 12 000 ľudí, vrátane 18 najvyšších kňazov, 2700 úradníkov a 615 tanečníkov. Ak sa však vezme do úvahy aj počet ľudí, ktorí bývali v okolitých dedinách, číslo stúpa až na 80 000. Dedinčania sa taktiež snažili prispievať k zveľaďovaniu chrámu, poskytovali služby aj zásoby.

Po páde khmerskej ríše bol chrám po mnoho stáročí úplne zanedbávaný.

Základnom schémou chrámu Ta Prohm je typický khmerský plochý pôdorys v tvare „taniera“ s piatimi obdĺžnikovými plotmi okolo centrálne svätyne. Rovnako, ako väčšina khmerských chrámov, aj Ta Prohm je orientovaný ba východ. Vonkajšiu stenu obklopuje oblasť, o ktorej by sa ľahko dalo povedať, že sa tam nachádzalo mesto, ktorého však značná časť je dnes pokrytá lesom.

V chráme sa nachádzajú gopury, teda vstupy zo všetkých hlvných svetových strán, hoci dnes je prístup možný len z východného a západného vchodu. Každý z vchodov má od 13.

Ta Prohm, na rozdiel od iných kambodžských chrámov, nemá veľa naratívnych reliéfov. Vysvetlenie pre tento nedostatok môže spočívať v tom, že veľká časť pôvodného diela chrámu bola spojená s budhizmom, a preto sa predpokladá, že boli zničené hinduistickými ikonoklastami po smrti kráľa Jayavarmana VII.

Ďalšie významné budhistické miesta v Ázii

Okrem spomenutých destinácií, Ázia ponúka nespočetné množstvo ďalších budhistických kláštorov a svätýň, ktoré stoja za návštevu.

• Chrám Budhovho zubu (Srí Lanka): Jedna z najposvätnejších budhistických pamiatok na Srí Lanke, kde sa uchováva Budhov zub.
• Sárnáth (India): Miesto, kde Buddha predniesol svoju prvú kázeň.
• Wat Phra Dhammakaya (Thajsko): Jeden z najväčších budhistických chrámov v Thajsku, známy svojou modernou architektúrou.
• Kláštor Hemis (India): Populárny kláštor v Ladakhu, známy svojou históriou a tradičným festivalom mníchov v maskách.
• Lamayuru a Alchi (India): Dva z najstarších a najväčších kláštorov v Ladakhu, ktoré ponúkajú úžasné výhľady a scenérie.

Tibetský budhizmus je forma budhizmu, ktorá sa vytvorila v priebehu 10. a 11. storočia v Tibete. Mahajánové, ale najmä vadžrajánové budhistické školy sa dostali do Tibetu z Indie v 8. storočí nášho letopočtu.

Prvým tzv. misionárom v Tibete bol indický svätec Padmasambhava (Guru Rinpoche), ktorý skombinoval indický budhizmus a pôvodné náboženské predstavy Tibeťanov, ktoré sa volajú Bon. Bon je pôvodné tibetské náboženstvo s prvkami mnohých primitívnych náboženstiev, ako je uctievanie démonov, mágie, prírodných síl a čarodejnej moci kňazov. Bolo však ovplyvnené budhizmom, no nikdy celkom nevymizlo.

Tibetský budhizmus je teda forma vadžrajánového budhizmu, ktorý má obrovské množstvo božstiev (všetky sú bodhisattva - každá osoba, ktorá dosiahla stav predchádzajúceho Budhu a ďalej sa usiluje o prebudenie, t.j. šíri cestu k oslobodeniu) s pôvodom z hinduizmu a bonizmu. Niektoré z božstiev sú rozzúrené a slúžia ako ochranní bohovia (Wrathful deities). Mnoho z nich je však zobrazených v sexuálnom objatí s manželkou. Táto poloha, resp. póza, sa nazýva Yab-Yam.

Medzi 11. až 15. storočím sa v Tibete objavilo niekoľko reformných siekt, ktoré vymedzili štyri hlavné smery tibetského budhizmu, ktoré sa navzájom akceptujú. Gelugpa, najrozšírenejšia škola, Kagyupa, ktorá má viacero línií, Sakyapa a tá najstaršia nereformovaná škola Nyingmapa. Kagyupa, Sakyapa a Nyingmapa sú tradične nazývané ako „červené čiapky“ a jediná Gelugpa je známa ako „žlté čiapky“.

Medzi prvé gompy, ktoré v Ladakhu navštívime je kláštor v Lamayuru. Buď sem prídeme zo Šrinagaru cez Sonamarg, Dras a Kargil, kedy tu aj spíme, alebo sem ideme na celodenný výlet z Lehu spojený s kláštorom v Alchi a kúpaním v rieke Indus. Obe cesty vedúce k Lamayuru (Z Kargilu alebo z Lehu) sú extrémne scénickým rajom pre fotografov. Z Kargilu do Lamayuru budeme prechádzať cez horské sedlo Fotu La (4108 m. n.

Lamayuru a jeho kláštor týčiaci sa nad dedinou má v sebe mysteriozitu ako žiadny iný v Ladakhu. Je to najmä kvôli tomu, že okolie je veľkolepé. Sú tu špicaté zrázy, kamenisté svahy, zelené údolie s potokom Drogpo a neopísateľná atmosféra. Občas sa mu hovorí aj Shangrila medzi drsnými horami. Nachádza sa vo výške 3510 m. n. m. na diaľnici Srinagar - Leh Hwy. Od horského priesmyku Fotu La je vzdialený iba 15 km. Už v polovici 70. rokov 20. storočia bol kláštor Lamayuru prvým podstatným a fascinujúcim kláštorom pre turistov. Mnohí z nich tu na ceste do Lehu prespávali, čo pretrváva dodnes.

Hovorí sa, že kotlina v údolí pod Lamayuru bola kedysi obrovské jazero, čo z geologického hľadiska môže byť pravdivé (nasvedčuje tomu priehlbina vyzerajúca ako mesačná krajina, ktorú aj my vidíme všade okolo nás). Významný mudrc Arhat Nyimagong, podľa príbehu, údajne použil svoje spirituálne sily a vytvoril trhlinu na boku kotliny, ktorou jazero odtieklo. Predpovedal, že nad priehlbinou vyrastie kláštor a tak zasadil na jej okrajoch kukuricu, ktorá vyrástla do tvaru svastiky.

Lamayuru je jeden z najstarších a najväčších kláštorov v Ladakhu. Pôvodne to bola vraj popredná svätyňa a chrám viery Bon. Dnes však už nie sú v kláštore zachované žiadne stopy po tejto viere.

Najstarším chrámom v Lamayuru je Sengge-gang, o ktorom sa hovorí, že ho nechal postaviť tibetský misionár a prekladateľ Rinchen Zangpo (958 - 1055). Údajne tu postavil dva chrámy a 5 stúp. Legenda vraví aj to, že významný kašmírsky mudrc Naropa (1016-1100) kedysi v tunajších jaskyniach meditoval. Práve z jeho učení vznikla škola Kagyupa, ktorá má poddruh Drigungpa, ktorý sa vyučuje práve v Lamayuru.

V súčasnosti má kláštor okolo 150 - 200 mníchov, medzi ktorými sa školia aj mladiství (getsuls). V roku 1820 bolo v kláštore vraj 500 lámov - podľa William Moorcrofta, ktorý spolu s George Trebeckom patril medzi prvých Britov, ktorí navštívili Ladakh.

Lamayuru pozostáva z 3 hlavných chrámov. Dukhang (aula) je hlavná kláštorná budova na okraji zrázu. Je tu séria schodov, ktoré vedú k hlavnému nádvoriu, ktoré tvorí priečelie hlavného chrámu s nákresom bežných božstiev pri jeho vstupe. Interiér chrámov je vždy pestrofarebný, nakoľko je tu mnoho farebných modlitieb „mantra“, ale aj rôzne záclony a rúcha v červenej, žltej, oranžovej alebo v inej výraznej farbe. Taktiež skulptúry budhistických božstiev sú častokrát pestrofarebné i napriek tomu, že vyzerajú strašidelne a nebezpečne. Sú tu zobrazené postavy ako Guru Rinpoche (indický misionár), Choskyi Lotup (popredný Láma z Lamayuru), Skyoba Jigten Sumgon (zakladateľ poddruhu učenia Drigungpa) alebo dvaja guruovia z radov Drigungpa, Thinley Zangpo a Zin Chotok, ktorí sú na pravej strane miestnosti. Úplne napravo je ľahko rozoznateľná skulptúra Sakyamuni Budhu, teda Sidharta Gautamu, ktorý bol prvým osvieteným.

Nad Dukhangom na hornom poschodí budovy je Gonkhang (chrám ochranného božstva). Tento chrám je venovaný božstvu Mahakala, zúrivému ochrancovi. Táto miestnosť je na rozdiel od klasických gonkhangov dobre osvetlená. Mahakala je od dverí na pravej strane miestnosti. Okrem neho tu nájdeme skulptúry pre Marpa, Vajradhara (primárny budha podstaty - Buddha of Essence) a Milarepa (svätý básnik - jeho pravá ruka si prichytáva ucho počas počúvania ozveny prírody).

Keď pôjdeme z nádvoria nižšie, uvidíme ďalší významný chrám zvaný Chenresig Lhakhang. Lhakhang je svätyňa, týchto môže mať kláštor viacero. Je to podobná miestnosť ako Dhukhang, ale oveľa menšia. Lhakhang doslova znamená „miestnosť bohov“, pričom každá jedna môže byť venovaná inému božstvu. Tento v Lamayuru je venovaný Budhovi Avalokitesvara (bodhisattva súcitu, zľutovania). Skulptúra je postavená z dreva a je veľmi atmosférická vďaka svojej starobylosti.

Je tu ešte jeden chrám, ktorý sa oplatí vidieť, no nie vždy je dostupný, pretože je zamknutý. Ak sem prídeme, treba sa hneď spýtať niektorého z mníchov, či nám môžu požičať kľúčik a ísť otvoriť najstarší chrám v Lamayuru, Sengge-Gang. Mnoho turistov o tomto chráme ani nevie, nakoľko sa nachádza nižšie. My v BUBO máme okolie zmapované a ideme po schodoch dole a pomedzi tehlové domčeky prejdeme až k starým dreveným dverám so zámkom.

Názov Sengge-Gang sa dá preložiť ako „leví kopec“. Súvisí to s pokračujúcim príbehom vypusteného jazera mudrcom Arhatom, ktorý tu po odplavení vody údajne našiel telo mŕtveho leva. Dnes na mieste mŕtveho leva stojí tento chrám. Vnútri je podobizeň vševedúceho modliaceho sa Budhu, ale aj božstva Vairochana, ktoré je zobrazené aj na maľbách na stene.

Lamayuru je sureálnou krajinou Ladakhu a preto sa po ceste do chrámu Alchi zastavíme aj na foto vyhliadke na samotný kláštor, ale aj mesačnú krajinu, ktorá je extrémne fotogenická.

Z Lamayuru pokračujeme smerom k Lehu po diaľnici Srinagar - Leh Hwy a po 57 km sa dostaneme do malej, ale veľmi malebnej dedinky Alchi. Chrámový komplex v Alchi patrí medzi najvýnimočnejšie chrámy. Sú umiestnené na rovnej ploche pri rieke, čo vôbec nie je bežné pre chrámy z 11. storočia. Práve tu sa nachádzajú tie najúžasnejšie nástenné maľby z celého Ladakhu. Tak, ako aj Lamayuru, aj chrámy v Alchi sú ešte z čias, kedy do Ladakhu prišlo tibetské náboženstvo Bon. Prezrádzajú to vnútorné maľby a skulptúry, ktoré majú mierny vplyv z Číny a Tibetu. Čo však tento chrám prezentuje najviac, je umelecký tradičný štýl budhistickej severnej Indie, najmä Kašmíru, ktorý sa vyparil takmer bez zanechania stopy z celého subkontinentu v 12. storočí po moslimskom víťazstve a drancovaní regiónu.

Chrámový komplex bol podľa miestnych legiend postavený významným prekladateľom Rinchen Zangpom medzi rokmi 958 - 1055. Tibetológovia David Snellgrove a Tadeusz Skorupski, ktorí ako prví spísali detailné štúdie chrámu Alchi v polovici 70. rokov 20.

Do Alchi sa dostaneme cez most, ktorý je 52 km od Lamayuru a pretína rieku Indus. Dostaneme sa na pravý breh rieky a po miernych stúpaniach prejdeme cez budhistickú bránu, za ktorou je naľavo miestna základná škola. Sem chodievame navštíviť deti a prinesieme im malé darčeky(ceruzky, perá alebo cukríky).

Odtiaľto je na koniec cesty po Alchi Rd. asi 4,5 km. Prídeme na parkovisko, kde po pravej strane uvidíme budovu s názvom „Potala Hotel & Restaurant“ a po ľavej strane bude na kraji stará drevená budova červenej farby. Hneď za ňou je koridor, ktorým sa dostaneme k chrámom. Prejdeme cez uličku zakrytú rôznymi celtami alebo inými igelitmi, pod ktorými sú celé rady suvenírov. Po ľavej strane je reštaurácia Zimskhang, kde si aj my dávame počas výletu obed.

Na prvý pohľad chrámy Alchi nepôsobia veľmi impozantne, nakoľko väčšina z nich zvonka vyzerá ako skromný obyčajný domček z bahna a tehál. Ide však najmä o to, čo zachovávajú v interiéri. V celom areáli je 6 chrámov a 3 stupy, ktoré sa nazývajú aj „chorten“.

tags: #budhisticky #klastor #a #svatin