Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa, známy najmä ako Jezuitský kostol, prípadne Jezuiti, sa nachádza v historickom centre Bratislavy v Starom Meste. Patrí medzi najpopulárnejšie a veriacimi najviac navštevované kostoly v meste. Vďaka svojej polohe na Františkánskom námestí sa teší i veľkému záujmu zahraničných turistov.
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave
K budove jezuitského kostola sa najrýchlejšie dostanete kombináciou električky a pešieho pochodu. Prípadne sa môžete vybrať bicyklom, ktorý má čoraz lepšie podmienky na prevádzku v meste vďaka pribúdajúcim cyklotrasám. Ak by ste sem šli autom, môžete zaparkovať v podzemných garážach v blízkosti Františkánskeho kostola.
História a Vývoj Kostola
Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa je neskororenesančnou stavbou, s neskoršou barokovou úpravou. Možno málokto tuší, že bol pôvodne postavený ako protestanská sakrálna stavba. Výstavbu chrámu, dokončeného v prvej polovici 17. storočia mal na starosti nemecký staviteľ Hans Stoss z Augsburgu.
Tento kostol však evanjelickí veriaci nevyužívali dlho. V roku 1672 ho po potlačení protestanského sprisahania odovzdali práve jezuitskému rádu. Bola odstránená kazateľnica, pribudol oltár a nový barokový mobiliár. Nie je isté, čo sa stalo s pôvodným vybavením kostola. K najväčším novinkám patrilo vybudovanie menšej zvonice na streche tzv. sanktusníka s troma zvonmi.
Hoci v súčasnosti chrám opäť spravujú Jezuiti, v minulosti im bolo vlastníctvo odňaté Jozefom II. počas jeho cirkevných reforiem a neskôr totalitným režimom.
Interiér Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa
Architektúra a Interiér
Veci znalí, si určite ihneď všimnú, že tento kostol je bez veže a navonok má pomerne jednoduché architektonické prevedenie. Nie nebola zničená počas zemetrasení, ako veža susedného Františkánskeho kostola. Na Slovensku máme viacero podobných artikulárnych kostolov, známejších skôr čisto drevenou konštrukciou. Podľa zákonov doby protestantské kostoly nesmeli mať vežu, nemohli ani nijak inak pripomínať kostol a museli mať veľmi jednoduchý exteriér. Preto ani tento kostol nevyniká svojim vonkajším vzhľadom. Jediný výrazný ozdobný prvok exteriéru kostola sú bohato vyprofilované dvojkrídlové dvere s ústredným motívom maskarónov, ktoré pochádzajú z prvej polovice 17. storočia a sú považované za jedno z vrcholných diel rezbárskeho umenia.
Bežného návštevníka Kostol Najsvätejšieho Spasiteľa môže zaujať najmä ostrý kontrast vonkajšieho prevedenia, ktoré je skutočne striedme. Fasáda nie je takmer vôbec zdobená. Zaujme skôr vstup do kostola. Interiér je, celkom v protiklade, charakteristický bohatou výzdobou, z ktorej zaujme hlavný oltár a výrazná rokoková kazateľnica. Rokoková kazateľnica patrí k najkrajším pamiatkam svojho druhu na Slovensku a je v podstate najvzácnejším prvkom vnútornej výzdoby kostola.
V kostole sú veriacim dispozícii originálne drevené lavice. Architektonicky výrazné sú stĺporadia bielej farby, ako aj veľmi originálna dlažba a miestami použitý červenkastý kameň. Trojloďový priestor kostola, ktorý je halového typu je bohato osvetľovaný vysokými oknami v bočných lodiach. Presbytérium, ktoré je včlenené do pôdorysu kostola, je výškovo oddelené od hlavnej lode tromi stupňami, víťazným oblúkom a mramorovou balustrádou. Orgánová empora, ktorá je vo vstupnej časti kostola je pozostatok pôvodnej interiérovej architektúry 30. rokoch 17. storočia.
V kostole sa nachádza aj veľká krypta, ktorá slúžila ako miesto posledného odpočinku vzácnych predstaviteľov jezuitského rádu, ktorí v Bratislave pôsobili a zomreli. Ďalšou zaujímavosťou, ktorou kostol zaujme je historická a umelecká hodnota jeho vybavenia, v ktorej vyčnieva hlavný oltár a ďalších 6 bočných oltárov a tri barokové spovednice.
Atmosféru kostola dotvára prekrásny organ a veľmi dobrá akustika. Preto sa tu často konajú organové koncerty ako aj koncerty zborov. Tunajšie omše všeobecne patria k veľmi vyhľadávaným počas celého týždňa.
Významné Osobnosti a Relikvie
V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Ignáca z Loyoly, sv. Františka Xaverského a sv. Košických mučeníkov.
- Sv. Ignác z Loyoly bol zakladateľ Spoločnosti Ježišovej (potvrdenej pápežom Pavlom III. v roku 1540 ako Jezuitský rád), stratég a organizátor protireformácie. Je spoluautorom ducha barokovej filozofie a iniciátor a vyjadrovateľ barokového životného pocitu. Svojimi „duchovnými cvičeniami“ (modlitba, meditácie, čítania, spytovania svedomia pri úplnom mlčaní počas viacerých dní (3 - 30 dní) pod vedením exercitátora) nadobudol veľký, ešte dnes trvajúci vplyv na zbožnosť katolíckych kresťanov.
- Sv. František Xaverský bol spolu s Ignácom z Loyoly spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej a významný misionár v Indii a Japonsku.
- Sv. Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou. Pápež Ján Pavol II. ich 2. júla 1995 v Košiciach vyhlásil za svätých.
Ignác si uvedomoval, že na dlhodobé uspokojenie naliehavých potrieb Cirkvi nestačí iba skupina horlivých apoštolov, ale že treba vybudovať solídne ustanovizne, ktoré budú trvale pripravovať na cirkevnú službu rozumove i duchovne vyspelých pracovníkov. Preto v r. 1551 založil v Ríme ústredné kolégium, „Collegium Romanum”, z ktorého sa zakrátko vyvinula dodnes jestvujúca Gregorova univerzita, pomenovaná podľa jej spoluzakladateľa a mecenáša pápeža Gregora XIII. V r. 1552 založil Ignác „Collegium Germanicum” (neskoršie Germanicum-Hungaricum), na ktorom sa vychovávali kňazi pre krajiny strednej Európy. Tieto kolégiá sa stali predvojom rozsiahleho jezuitského školstva, ktoré malo význam nielen pre Cirkev, ale pre rozvoj celej západnej kultúry.
Ignác Loyolský zomrel osamote 31. júla 1556 ráno. Vtedy mal ním založený rád už tisíc členov, ktorí pracovali v trinástich rehoľných provinciách. Pápež Pavol V. vyhlásil v roku 1609 Ignáca Loyolského za blahoslaveného a pápež Gregor XV. V roku 1622 za svätého.
František v roku 1541 odišiel na misie do Ázie. Preplavil sa do mesta Goa v Indii na pozvanie portugalského kráľa Jána III., aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Pápež ho zároveň vymenoval za apoštolského nuncia na Východe. František začal reformovaním mesta Goa, kde žilo mnoho portugalských katolíkov známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov. V roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. Kde sa mu poradilo získať mnoho veriacich a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich. V roku 1552 sa vrátil do indického mesta Goa a po niekoľkých mesiacoch odišiel do Číny. Cestou, ale ochorel a zomrel 3. decembra takmer sám na ostrove Šang-čchuan.
Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. 25. októbra 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XI.
Aktivity a Udalosti
V Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa sa pravidelne konajú rôzne aktivity a udalosti:
- Ruženec v októbri v pracovný deň po sv.
- Litánie v máji v pracovný deň po sv.
- Krížová cesta v pôste v piatok po sv.
- Adorácia 1. každý pondelok po sv.
- Fatimská sobota každú prvú sobotu po sv.
- Krížová cesta v pôste každý piatok po sv.
Poloha a Dostupnosť
Kostol sa nachádza na Františkánskom námestí. Z Kostola Najsvätejšieho Spasiteľa to máte na skok k viacerým významným pamiatkam Starého Mesta. Hneď vedľa sa nachádza veža Starej radnice, z ktorej sú výborné výhľady na okolie a na Hlavné námestie. Tento pohľad je mimoriadne rozkošný počas vianočných trhov, ktoré sa tu pravidelne konajú. Takisto si môžete vybrať z nepreberného množstva prevádzok rôzneho druhu, kam sa dá sadnúť na jedlo, alebo kávu.
Františkánske námestie, 811 01 Staré Mesto
Kostol Ducha Svätého v Žehre
tags: #kostol #najsvatejsieho #spasitela #v #bratislave #oznamy